Jeden rok chronického stresu skráti váš život o šesť rokov

Aj vy patríte k tým, ktorí sa ustavične ponáhľajú a aj tak nič nestíhajú? Alebo k tým, ktorí majú každodenné kŕče, keď idú ráno do práce? Alebo k tým, ktorí večer vyrabujú polovicu chladničky bez toho, aby si boli vedomí, čo zjedli? Alebo k tým, čo sú iba neustále nahnevaní bez zjavnej príčiny s náladou pod bodom mrazu?

Čítajte viac »
Stresu sa dnes nevyhneme. Niekto ho považuje za niečo normálne, niekto si ho ani nie je vedomý. Jedno však vieme všetci, a to, že chronický stres je veľmi škodlivý pre naše zdravie. Otázka ja, či si toto berie vôbec niekto k srdcu.

U našich predkov existoval jediný stres – buď museli zabiť nejaké zviera, aby mali čo jesť, alebo potrebovali ujsť pred nepriateľom. Evolučne sa vyvinuli reakcie, ktoré mu to celé umožnili. Z nadobličiek sa uvoľnia do krvi hormóny stresu – adrenalín, kortizol a kortizon. Tie spôsobia, že sa zvýši krvný tlak, zrýchli sa tep srdca a do krvi sa uvoľní glukóza ako zdroj energie pre svaly a iné orgány, aby mohli podať zvýšený výkon. Uvoľnená energia sa využije, človek sa vyhne nebezpečenstvu a všetko sa dá späť do normálu.

Dnes ale máme iné nebezpečenstvá, ako sme mali v praveku. Bojíme sa šéfa, rozčúli nás vodič auta, ktoré nás obmedzilo, hádame sa, denne sme vystavovaní rôznym psychickým tlakom. Reakcie tela sú rovnaké, až na ten útek alebo boj, ktorý sa postará o využitie uvoľnenej energie. Čo s uvoľnenou glukózou? Na to má naše telo odpoveď – hormón inzulín, ktorý sa postará o to, aby sa glukóza vrátila späť do buniek. A tu môže nastať problém hlavne v prípade, že sme stresu vystavovaní dlhodobo a každodenne. Naruší sa rovnováha hormónov, čo môže mať za následok:

  1. Zmenu metabolizmu a glykemickej kontroly, ktorá vedie k ukladaniu podkožných tukov a tukov v brušnej dutine (viscerálny tuk). Stávame sa tučnejšími a zároveň sa v tele zvyšuje hladina zápalových látok, ktoré vedú k civilizačným chorobám ako cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, artérioskleróza atď.
  2. Zníženie plasticity ciev, ktorá tiež vedie k vysokému krvnému tlaku a následnému zlyhaniu srdca.
  3. Zníženie schopnosti prepájania sa neurónov v mozgu, vďaka čomu môžeme mať problémy s pamäťou alebo s chápaním.
  4. Zrýchlenie starnutia. Vedci zistili, že stresové hormóny skracujú teloméry v našich chromozómoch. Teloméry sú časti DNA umiestnené na konci chromozómov, ktoré sa starajú o ochranu génu a o jeho správny prenos pri delení bunky. Vekom sa teloméry skracujú vplyvom oxidácie a rôznych chemických látok, ktoré sa dostanú do nášho tela. Keď sa teloméry skrátia na určitú dĺžku, bunka sa prestane deliť a zomrie, alebo nastane chaos v prenose genetickej informácie a môže vzniknúť rakovina. Stresové hormóny urýchľujú tento proces. Vedci odhadujú, že jeden rok chronického stresu skráti život o 6 rokov.
  5. Chronickú únavu. Stres mení našu schopnosť spať a nedostatok spánku alebo dostatok nekvalitného spánku spôsobuje, že sme stále unavení.
  6. Zníženú imunitu, ktorá súvisí s predchádzajúcim bodom. Nedostatok spánku totiž aktivuje imunitný systém, čo vedie opäť k zvýšenej produkcii zápalových látok. Tieto zase spôsobia produkciu ďalších stresových hormónov a nerovnováha v endokrinnom systéme človeka je vážne narušená. Na človeka sa nalepí každý vírus alebo baktéria, ktoré sa okolo neho mihnú.
  7. Rôzne bolesti, ktoré sú výsledkom napätých svalov. Najčastejšie sú to bolesti šije a hlavy, pretože práve v tej oblasti sa ukladajú látky, ktoré vznikajú rozkladom stresových hormónov v prípade chronického stresu.

Stres sa nedá úplne vylúčiť z nášho života, ale určite stojí za to naučiť sa ho zvládať a odbúravať. Jedna z ciest je správne dýchanie, o ďalších si napíšeme nabudúce.

Ak sa vám tento článok páčil, zaregistruje sa na odber ďalších článkov. Získate tak nové informácie, ktoré môžu zmeniť váš život k lepšiemu.

photo by: dno1967b
Tento obsah bol zaradený v Sám sebe lekárom, Stres. Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna reakcia na Jeden rok chronického stresu skráti váš život o šesť rokov

  1. Spätné upozornenie: Niekoľko tipov na odbúranie stresu | Mgr. Jana Mladá - KoučMed

Pridaj komentár