Ako ďaleko padne jablko od stromu?

Možno aj vy patríte k tým, ktorí často hovoria, že za to, ako žijem a ako vyzerám, môže dedičnosť. Aj moja mama mala nadváhu, aj môj otec mal cukrovku a vysoký krvný tlak sa u nás vyskytuje už niekoľko generácií. Alebo môj otec bol prchký a mame v domácnosti vôbec nepomáhal, tak som to asi zdedil.

Odhliadnuc od toho, že tie vetičky sú pre vás sebanaplňujúce proroctvo, čiže sa na to pekne naprogramujete, hovoria ešte aj o niečom inom. O tom, že ste neprevzali zodpovednosť za svoj život. Že ste ho nechali v moci svojich rodičov a prarodičov. Inými slovami, sú to výhovorky, aby ste nemuseli nič meniť a aby ste si pohodlne mohli hovieť vo svojej zóne komfortu.

Ale čo tak postaviť sa ináč k tomu, čo môžete potenciálne zdediť, prevziať alebo odkopírovať po svojich predkoch?

Čítajte viac »

Ako jeden zo súrodencov v tomto príbehu.

Bola raz jedna rodinka. Otec, mama a dvaja bratia dvojičky. Otec bol alkoholik. Život s alkoholikom je viac ako ťažký. Tí, čo ho nezažili, si to nevedia ani predstaviť. Krik na dennom poriadku, nikdy neviete, v akom stave otec príde domov a čo mu práve bude vadiť. Sem-tam facka, nadávky, hádky medzi rodičmi, mamin plač v izbe. Strach, krik, plač, stále dookola. V takomto prostredí prežili títo bratia svoje detstvo a aj obdobie dospievania. Boli viac ako bratia, pretože boli spojení spoločným strachom a bezmocnosťou.

V dospelosti sa ich životy rozdelili. Každý žil v inom kúte republiky a ako sa zistilo aj iný život. Jeden si založil rodinu a stal sa z neho príkladný otec, ktorý sa venoval deťom aj manželke vždy, keď sa dalo. Druhý si tiež založil rodinu, ale jeho najlepším priateľom sa stal alkohol. Stal sa vernou kópiou svojho otca.

Ako je možné, že jedno jablko ostalo pri strome a druhé sa odkotúľalo viac ako ďaleko?

Som presvedčená, že ich odpoveď na otázku:  „Prečo ste sa stali práve takýmto človekom?“ by bola úplne rovnaká: „Čo iné sa zo mňa mohlo stať, keď som mal takého otca?“

Už tušíte, kam mierim? Vy sa sami môžete rozhodnúť, čo chcete po svojich predkoch kultivovať. Či sa chcete podobať na svojho večne ufrfľaného otca alebo na obéznu matku, ktorá vypeká koláče, ktoré už aj tak nikto nechce jesť a ktorá nikdy v živote nešla von na prechádzku.

Veci a udalosti vo vašom živote majú taký význam, aký im dáte práve vy. Nie vaši predkovia.

Tento obsah bol zaradený v Možno je všetko ináč, Osobný rozvoj, Sám sebe lekárom. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár