Ako prestať bojovať so svojimi deťmi

Táto scénka je v rôznych obmenách celkom bežná v rodinách s malými detičkami:

Dieťa chce, aby otec pre neho niečo urobil. Môže to byť uspatie, prezlečenie, nakŕmenie, pohranie sa, hocičo. Otec to nechce urobiť, pretože si myslí, že dieťa už to môže urobiť samo, alebo že o to má požiadať ináč. Dieťa však i naďalej trvá na splnení svojej potreby a nechce meniť ani spôsob, ako to žiada. Otec tiež stále trvá na svojom. Dieťa stupňuje svoju nespokojnosť, kričí, prípadne začne plakať. Otec už kričí tiež. Prichádza nahnevaná mama, začne tíšiť dieťa a vyčítať otcovi, že prečo sa takto správa k svojmu dieťaťu. Začne sa tiež dožadovať toho, aby otec urobil to, čo chce dieťa. Otec sa snaží zachovať si aspoň kúsok autority, tak začne tiež kričať na mamu, ale napokon otrávene a neochotne urobí, čo dieťa chce.

Tento scenár sa v dnešných rodinách deje pomerne často.  A takmer vždy to dopadne tak, že otec nakoniec urobí to, čo od neho dieťa chce. Takmer vždy sa rodičia pohádajú ešte pred dieťaťom, alebo neskôr a takmer vždy sa potom nejaký čas nebavia. Z mojej praxe mi zatiaľ vychádza, že väčšinou je otec ten rodič, čo odmieta, a mama tá, čo pribehne, ale pokojne to môže byť aj naopak.

Táto scénka má vždy rovnaký priebeh: začína bodom A, kedy sa dieťa začne dožadovať splnenia nejakej svojej momentálnej potreby a končí bodom B, kedy otec nahnevane a neochotne túto jeho potrebu uspokojí. Z bodu A do bodu B to môže trvať kratší, či dlhší čas, závisí to od vytrvalosti otca alebo od schopnosti mamy nezapájať sa.  

DIEŤA SA však za tento čas NAUČÍ viac, ako by ste chceli.

Čítajte viac »
Najmä ak sú takéto scénky pravidelné, dieťa pochopí, že:

  • s otcom treba bojovať,
  • keď bude dostatočne hlasno kričať, príde mama a zastane sa ho,
  • s pomocou mamy vždy dosiahne to, že otec urobí to, čo chce,
  • že s otcom sa komunikuje cez krik, výčitky a kritiku,
  • že partnerský vzťah je o boji Kto z koho.

Ináč povedané, vďaka takýmto scénkam má dieťa k otcovi nepriateľský vzťah a jeho vzťahy v dospelosti budú o výčitkách, kritike, donucovaní a manipulovaní. O harmonických vzťahoch bude môcť iba snívať. Respektíve nebude, pretože také niečo nebude poznať.

Ako z toho von?

Ak sa to pýtate ako rodič, ktorý odmieta splniť potrebu dieťaťa, ale nakoniec ju aj tak splní, pozrite sa spolu so mnou na celú situáciu z nadhľadu.

Vy a dieťa spolu bojujete. Každý trváte na uspokojení svojej potreby. Vy chcete uspokojiť svoju potrebu, aby dieťa od vás nechcelo to, čo práve chce (prípadne, aby to chcelo iným spôsobom), dieťa chce uspokojiť to, s čím vás oslovilo. Dieťa chce, aby ste dačo pre neho urobili, vy chcete, aby DIEŤA BOLO INÉ. Ste tam proti sebe takí dvaja egoisti.

Za sebectvom vás oboch je STRACH. Ale u každého iný.

Dieťa má v sebe STRACH Z ODMIETNUTIA. Má pocit, že ho odmietate. Že keď mu nenaplníte jeho potrebu, tak ho nemáte radi.

Dieťa v podstate ani nepotrebuje splniť to, čo žiada, ono potrebuje uistenie o tom, že ho ľúbite. Preto stupňuje svoj prejav. Robí to podvedome, ale je to výsledok toho, že zrejme už dávnejšie prišlo o istotu bezpodmienečnej lásky zo strany rodiča.

Vy ako rodič konáte pod vplyvom iného strachu – STRACHU ZO STRATY AUTORITY. Pre vás by to, že urobíte tak, ako chce dieťa, znamenalo, že stratíte autoritu a dieťa vám už zvyšok života bude skákať po hlave. A to predsa nechcete.

Dieťaťu do veku 4-5 rokov nevysvetlíte, že keď neurobíte to, čo chce, neznamená to, že ho nemáte radi. Minimálne z tohto dôvodu:

DIEŤA DO SVOJICH ZHRUBA ŠTYROCH ROKOV VNÍMA SVET CEZ EMÓCIE A POCITY. NEVIE ZAPOJIŤ LOGICKÉ UVAŽOVANIE  a ak sa vám náhodou zdá, že vie, tak verte, že je to iba na veľmi krátky čas. Takže aj keby ste mu vysvetlili, že neber ocka vážne, on sa len bojí, aby si mu v budúcnosti neskákal po hlave, tak to skrátka nebude vedieť vedome použiť. Jeho strach z odmietnutia mu zafarbuje svet a navyše z otca cíti namiesto lásky hnev a nespokojnosť.

Preto jediný, kto z vás dvoch dokáže vedome zasiahnuť a niečo zmeniť, ste vy. Dospelý, ktorý už má sivú mozgovú kôru splne rozvinutú. Vy môžete vziať na vedomie informáciu, že dieťa, ktoré zúfalo trvá na uspokojení svojej potreby, sa hlavne zúfalo bojí o vašu priazeň a lásku.

A keď si k tomu zapamätáte, že LIEKOM na SEBECKOSŤ je DOPRIATIE, máte všetko, čo potrebujete na to, aby ste sa z tejto šlamastiky dostali.

DOPRAJETE svojmu dieťaťu splnenie jeho potreby. Z bodu A prejdete hneď do bodu B. Bez všetkých tých krikov a negatívnych emócií okolo, bez toho, aby musel prísť váš partner a nakričať na vás.

Dieťa moje milé, JA TI DOPRAJEM moju prítomnosť pri tvojom zaspávaní, kúpaní, hraní, či kde ma práve potrebuješ.

Môžete pokojne dať preč zo svojej bublinky STRACH zo straty autority, pretože dieťa, ktoré bude vyrastať v priestore plnom lásky, vám vašu autoritu s radosťou dopraje. Keď nebudete klásť dôraz na to, čo dieťa robí podľa vás zle.

Ak sa však rozhodnete, že naozaj máte dôvod (iný ako strach zo straty autority) na to, aby ste neurobili to, o čo vás dieťa žiada, tak to neurobte. Ale bez hnevu a kriku. Majte v sebe absolútnu istotu, že tú jeho potrebu nenaplníte a majte v sebe absolútne prijatie vášho dieťaťa takého, aké momentálne je – dožadujúce sa, kričiace, dupajúce, plačúce. Pokojne mu vysvetlite dôvody vášho NIE a postarajte sa o to, aby z vás bolo vašu lásku k dieťaťu cítiť. Pretože ak dieťa vašu lásku bude cítiť, tak nebude musieť trvať na jej dokazovaní cez naplnenie svojej potreby.

Ak sa pýtate Ako z toho von, ako ten rodič, ktorý prichádza neskôr ako drak a snaží sa hájiť právo dieťaťa, tak tu je pohľad na situáciu z nadhľadu pre vás.

Rozumiem tomu, že keď počujete hádku medzi vašim partnerom a dieťaťom, máte tendenciu zasahovať. Ale zasahovanie tak, že partnera vlastne donútite urobiť to, čo chce dieťa, hovorí o tom, že máte vysoký potenciál zvýšiť voči svojmu partnerovi REŠPEKT a DÔVERU.

Možno ste už niekedy počuli, že najkrajší dar, aký deti môžu dostať od svojich rodičov, je láskyplný vzťah medzi nimi. Keď však dieťaťu ukážete, že váš partner je hodný akurát tak vašich výčitiek, kritiky a nejakých príkazov, presne tento model si so sebou odnesie do svojich vzťahov.

To, čo vás núti zasahovať, sú pravdepodobne tieto dve veci:

  1. HNEV na vášho partnera, ktorý  chce používať úplne iné výchovné metódy, než chcete používať vy.

Možno je tá vaša metóda lepšia, modernejšia, či pokrokovejšia, ale opäť ste tu dvaja egoisti. Váš partner chce ináč vychovávať, vy chcete, aby vychovával po vašom. Keď si spomeniete, že liekom na egoizmus je DOPRIATIE, tak mu doprajte vychovávať v danom momente „po jeho“ a keď bude čas a vhodná príležitosť, skúste sa o tom v pokoji porozprávať. Mimo dieťaťa a bez hnevu.

  1. NEPRÍJEMNÝ POCIT z toho, že vaše dieťa je nespokojné

Väčšina rodičov vníma nespokojnosť svojich detí, ktorú vyjadrujú plačom alebo krikom, ako niečo, čo treba okamžite zastaviť. Dôvod je jasný – cítia sa pri tom nepríjemne a myslia si, že aj deti sa cítia nepríjemne. V skutočnosti platí, že dieťa vie svoje emócie vyjadriť a samo ukončiť. Čiže aj keď je nespokojné a sklamané a cíti sa nepríjemne, sú to iba emócie, ktoré dieťa vyjadruje a pokiaľ do toho rodič nezasiahne, tak dieťa tieto emócie po čase jednoducho ukončí.

A toto majte na myslinechajte dieťa prežiť si svoju emóciu a pozorujte tú svoju – svoj nepríjemný pocit. Pozorujte ho a skúmajte, čo vám hovorí. Partnera a dieťa nechajte, aby si sami vyriešili svoje egá. Dajte im obom DÔVERU, že to zvládnu.

Ak by ste však cítili, že musíte zasiahnuť, najskôr sa upokojte a vstúpte do sporu ako niekto, kto prináša POKOJ. Zabudnite na kritiku a výčitky, pretože nimi situáciu neupokojíte. Buďte tým, kto rozumie dieťaťu a jeho plaču a kto rozumie aj partnerovi a jeho hnevu a kriku. Keď obaja získajú aspoň nejaké uznanie svojich pocitov, budú sa môcť upokojiť a nájsť riešenie. Také, v ktorom všetci vyhrajú. Ale to necháte už na nich. Vašou úlohou je zastaviť spor, nie podryť otcove NIE.

Je veľmi dôležité „dotiahnuť“ partnerove NIE a rešpektovať ho. Ak partner potrebuje odísť od dieťaťa, nechajte ho a ostaňte s dieťaťom vy ako láskyplná podpora. Buďte ten, kto rozumie jeho sklamaniu. Nie je dôležité jeho potrebu uspokojiť, dokonca by som povedala, že je dôležité nechať ju neuspokojenú. Prečo? Aby sa dieťa naučilo zvládať takého situácie. Aby vedelo prežiť svoje sklamanie len ako emóciu, ktorá ním prejde a nenechá to v ňom krivdu alebo pocit nespokojnosti. Veď v živote ho čaká toľko situácií, kedy to bude potrebovať. Svojou prítomnosťou mu pomôžete prestať si spájať to, že keď mu niekto neuspokojí jeho potrebu, tak ho nemá rád. A to mu ušetrí veľa nepríjemných pocitov neskôr.

A potom, keď už budete všetci pokojní a keď partner bude chcieť, porozprávajte sa, ako takéto situácie nevytvárať. A ako vytvárať láskyplné prostredie pre vaše deti.

Viem, nie je jednoduché pustiť svoje strachy a predstavy o tom, aké by vaše deti a partner mali byť, ale DÁ SA TO. Chce to len trochu spoznať samého seba a naučiť sa pracovať so svojimi emóciami.

Ak neviete ako na to, objednajte sa na emočný koučing alebo príďte na workshop o tom, ako zvládať emócie svojich detí s láskou. Bude v Monsters Cafe and Bar v Bratislave Petržalke 12.9. 2018 o 18-tej.

Teším sa na vás,

Janka Mladá

Tento obsah bol zaradený v Emocie, Rodičia a deti, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

2 reakcie na Ako prestať bojovať so svojimi deťmi

  1. Dada povedal:

    Janulka ďakujem, zasa jeden geniálny článok! I keď už potomka v detskom veku nemám, tvoje slová ma zaujali a zobrala som si z nich pár múdrych darčekov pre život i ja.

Pridaj komentár