Budeme pre Zem rakovinou?

„Poviem vám teraz jednu vec, na ktorú som prišiel za tú dobu, čo som tu. Napadlo mi to, keď som sa snažil zaradiť váš druh a uvedomil som si, že vlastne nie ste cicavce. Každý cicavec na tejto planéte sa inštinktívne snaží žiť v rovnováhe so svojím okolitým prostredím; ale vy, ľudia, nie. Niekde sa usadíte a tam sa množíte a množíte, kým nevyčerpáte všetky zdroje, takže môžete prežiť iba tak, že sa presuniete inde. Len jeden druh organizmov na tejto planéte sa správa rovnako – viete, ktorý? Sú to vírusy. Ľudia sú ako choroba, rakovina tejto planéty.“

Toto sú slová z agenta Smitha z filmu Matrix.

Čítajte viac »
Možno trochu tvrdé, ale niekedy mi napadá, že je na nich aj kus pravdy. Kašleme na to, čo bude po nás (trebárs aj potopa, nás sa to netýka), nezáleží nám na to, aká planéta tu bude o 200 rokov, hlavne aby sme my teraz mali všetko čo chceme.

22.deň v mesiaci apríl je už 46 rokov venovaný Zemi. Je to Deň Zeme.

Keď chodievam so psom na prechádzku, tak míňam jedno miesto, ktoré akýmsi záhadným spôsobom láka okoloidúcich, aby tam odhodili nejaký svoj odpad. Je tam proste nahádzané všeličo, od obalov od keksíkov, krabičky od cigariet cez kelímky od jogurtov po igelitové tašky a sáčky. Niečo, čo sa hneď tak rýchlo nerozloží a nevstrebe a niečo, čo pre našu Zem nemá žiadny úžitok. Raz za čas ten priestor vyčistia dobrovoľníci a potom sa zase postupne zapĺňa odpadkami.

Nejdem sa zamýšľať, čo koho vedie k tomu, že musí vyhodiť papier na zem a nie do koša. Ide mi skôr o to, že mnohí z nás si vôbec neuvedomujú, že sme tu hostia a Zem je naša hostiteľka. A možno všetci krútime hlavami, keď vidíme v správach ropné škvrny, plastové vrchnáky v žalúdkoch uhynutých morských zvierat, keď počúvame o globálnom otepľovaní, ale kto je ochotný a schopný urobiť niečo iné, než len krútiť hlavou?

A o tomto zamyslení sa je moja ďalšia týždňovka:

Začnite si všímať seba. Ako sa vy správate k svojej hostiteľke?

Správate sa k nej šetrne, či arogantne? Staráte sa iba o svoju záhradku (a svoj odpad vyhadzujete za plot) alebo vidíte aj ďalej?

Keď sa na našu planétu pozrieme ako na ľudské telo, ktoré je zložené z biliónov buniek, ktoré sú síce jednotlivé, ale vzájomne prepojené, čo sa stane, ak sa jedna bunka začne správať arogantne voči ostatným? Ostatné budú trpieť a nakoniec uhynú, pretože tá jedna nedbajúca na svoje okolie narušuje rovnováhu celku. Rakovinová bunka, ktorá odmieta spolupracovať s bunkami vo svojom okolí, ich nakoniec všetky pohltí a všetko zničí. Všetko, teda svojho hostiteľa. A potom zahynie aj ona.

Začnite si všímať, ako sa správate k svojmu okoliu. A ak zistíte, že to nie je s úctou a vďakou (koniec koncov, ako sa správate k svojmu hostiteľovi, keď ste na návšteve?), zmeňte to.

Začnite triediť a recyklovať odpad. Keď to nie je úplne nutné, nepoužite auto, ale svoje nohy, či hromadnú dopravu. Nájdite si čas na brigádu (možno organizovanú v rámci Dňa Zeme) alebo zvažujte, či si kúpite produkt, ktorý sa vyrába procesom ničiacim našu Zem (jedlá s obsahom palmového oleja napríklad). Zaujímajte sa o ochranu prírody a začnite prírodu chrániť. A hlavne, začnite od seba.

A začnite práve teraz, v čase, keď si pripomíname Deň Zeme. Tieto dni sú špeciálnou príležitosťou začať sa k svojej hostiteľke správať s patričnou úctou, láskou a vďakou. Ináč si ju a s ňou aj seba zničíme.

J♥n♥ Ml♥d♥

Tento obsah bol zaradený v Týždňovky k vnútornej premene. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár