Päť orechov, jeden drzý pán a sebapoznanie

Často na prechádzkach s Iris chodievame popri jednom orechu. Stojí pri ceste, ktorá má z jednej strany domy a z druhej je voľné priestranstvo. Ten orech stojí práve na tom voľnom priestranstve, takže vyzerá, že nikomu nepatrí. V tomto orechovom období sa tam zastavíme a jeden dva orechy si rozbijeme a zjeme. A keď sa mi viac orechov pritrafí do cesty, tak si ich dám do tašky a vezmem so sebou na neskôr.

Aj včera sme sa takto pristavili. A ako som si čupela a dávala nejaký ten piaty orech do kapsy, zrazu sa nado mnou ozvalo: „Sú to vaše orechy?“ Stál tam pánko s kýblom, z videnia viem, že býva v dome, ktorý stojí pri ceste oproti orechu. Pokračovať v čítaní

Publikované v Emocie, Osobný rozvoj, Vzťahy | Vložiť komentár

Ste to vlastne vy, takí, akí ste dnes?

Budem to stále JA, keď sa zmením? Nepopriem svoju podstatu, keď začnem VEDOME konať ináč, než som zvykol konať doteraz?

Otázku v tomto zmysle dostávam často. A často odpoviem otázkou:

AKO VIETE, ŽE TOTO STE VY? ŽE TERAZ ŽIJETE VAŠU PODSTATU?

Vy, čo sa pýtate, vy, čo teraz čítate tieto slová, už dávno nie ste tými, ktorí prišli na tento svet plný DÔVERY A LÁSKY. Dnes z vás ostal iba nejaký zvyšok tej celistvej bytosti. Od detstva do dospelosti sme z rôznych STRACHOV odstraňovali kúsok po kúsku časti svojej bytosti – nejaké svoje vlastnosti, emócie, či talenty.

Veľmi rada vysvetľujem, ako sme dospeli do týchto dospelákov, pomocou rozprávkového ZÁMKU. Našla som ho  v knihe Temná stránka hľadačov svetla od Debbie Fordovej a veľmi sa mi páči.

Predstavte si ZÁMOK. Taký ten pre vás úplne najkrajší, najrozprávkovejší. A predstavte si, tento zámok je váš VNÚTORNÝ SVET. ŽE STE TO VY.

Tento nádherný zámok s tisícimi izbami. Každá jedna miestnosť tohto zámku je nádherná a je v nej uložený zvláštny dar. KAŽDÁ IZBA PREDSTAVUJE INÝ ASPEKT VÁS SAMÝCH A JE NEODDELITEĽNOU ČASŤOU ZÁMKU. Ako dieťa objavujete každý kúsok vášho zámku bez hanby, obáv, či predsudkov. Nebojácne ich skúmate, hľadáte, čo je v nich ukryté. Láskyplne ich prijímate, nech už je to šatňa alebo pivnica. Každá izba je jedinečná. Váš ZÁMOK JE PLNÝ SVETLA, LÁSKY A ZÁZRAKOV.

A potom jedného dňa niekto do vášho zámku príde. Pokračovať v čítaní

Publikované v Emocie, Osobný rozvoj, Rodičia a deti, Vzťahy | Vložiť komentár

Ako prestať bojovať so svojimi deťmi

Táto scénka je v rôznych obmenách celkom bežná v rodinách s malými detičkami:

Dieťa chce, aby otec pre neho niečo urobil. Môže to byť uspatie, prezlečenie, nakŕmenie, pohranie sa, hocičo. Otec to nechce urobiť, pretože si myslí, že dieťa už to môže urobiť samo, alebo že o to má požiadať ináč. Dieťa však i naďalej trvá na splnení svojej potreby a nechce meniť ani spôsob, ako to žiada. Otec tiež stále trvá na svojom. Dieťa stupňuje svoju nespokojnosť, kričí, prípadne začne plakať. Otec už kričí tiež. Prichádza nahnevaná mama, začne tíšiť dieťa a vyčítať otcovi, že prečo sa takto správa k svojmu dieťaťu. Začne sa tiež dožadovať toho, aby otec urobil to, čo chce dieťa. Otec sa snaží zachovať si aspoň kúsok autority, tak začne tiež kričať na mamu, ale napokon otrávene a neochotne urobí, čo dieťa chce.

Tento scenár sa v dnešných rodinách deje pomerne často.  A takmer vždy to dopadne tak, že otec nakoniec urobí to, čo od neho dieťa chce. Takmer vždy sa rodičia pohádajú ešte pred dieťaťom, alebo neskôr a takmer vždy sa potom nejaký čas nebavia. Z mojej praxe mi zatiaľ vychádza, že väčšinou je otec ten rodič, čo odmieta, a mama tá, čo pribehne, ale pokojne to môže byť aj naopak.

Táto scénka má vždy rovnaký priebeh: začína bodom A, kedy sa dieťa začne dožadovať splnenia nejakej svojej momentálnej potreby a končí bodom B, kedy otec nahnevane a neochotne túto jeho potrebu uspokojí. Z bodu A do bodu B to môže trvať kratší, či dlhší čas, závisí to od vytrvalosti otca alebo od schopnosti mamy nezapájať sa.  

DIEŤA SA však za tento čas NAUČÍ viac, ako by ste chceli.

Čítajte viac »
Najmä ak sú takéto scénky pravidelné, dieťa pochopí, že:

  • s otcom treba bojovať,
  • keď bude dostatočne hlasno kričať, príde mama a zastane sa ho,
  • s pomocou mamy vždy dosiahne to, že otec urobí to, čo chce,
  • že s otcom sa komunikuje cez krik, výčitky a kritiku,
  • že partnerský vzťah je o boji Kto z koho.

Ináč povedané, vďaka takýmto scénkam má dieťa k otcovi nepriateľský vzťah a jeho vzťahy v dospelosti budú o výčitkách, kritike, donucovaní a manipulovaní. O harmonických vzťahoch bude môcť iba snívať. Respektíve nebude, pretože také niečo nebude poznať.

Ako z toho von?

Ak sa to pýtate ako rodič, ktorý odmieta splniť potrebu dieťaťa, ale nakoniec ju aj tak splní, pozrite sa spolu so mnou na celú situáciu z nadhľadu.

Vy a dieťa spolu bojujete. Každý trváte na uspokojení svojej potreby. Vy chcete uspokojiť svoju potrebu, aby dieťa od vás nechcelo to, čo práve chce (prípadne, aby to chcelo iným spôsobom), dieťa chce uspokojiť to, s čím vás oslovilo. Dieťa chce, aby ste dačo pre neho urobili, vy chcete, aby DIEŤA BOLO INÉ. Ste tam proti sebe takí dvaja egoisti.

Za sebectvom vás oboch je STRACH. Ale u každého iný.

Dieťa má v sebe STRACH Z ODMIETNUTIA. Má pocit, že ho odmietate. Že keď mu nenaplníte jeho potrebu, tak ho nemáte radi.

Dieťa v podstate ani nepotrebuje splniť to, čo žiada, ono potrebuje uistenie o tom, že ho ľúbite. Preto stupňuje svoj prejav. Robí to podvedome, ale je to výsledok toho, že zrejme už dávnejšie prišlo o istotu bezpodmienečnej lásky zo strany rodiča.

Vy ako rodič konáte pod vplyvom iného strachu – STRACHU ZO STRATY AUTORITY. Pre vás by to, že urobíte tak, ako chce dieťa, znamenalo, že stratíte autoritu a dieťa vám už zvyšok života bude skákať po hlave. A to predsa nechcete.

Dieťaťu do veku 4-5 rokov nevysvetlíte, že keď neurobíte to, čo chce, neznamená to, že ho nemáte radi. Minimálne z tohto dôvodu:

DIEŤA DO SVOJICH ZHRUBA ŠTYROCH ROKOV VNÍMA SVET CEZ EMÓCIE A POCITY. NEVIE ZAPOJIŤ LOGICKÉ UVAŽOVANIE  a ak sa vám náhodou zdá, že vie, tak verte, že je to iba na veľmi krátky čas. Takže aj keby ste mu vysvetlili, že neber ocka vážne, on sa len bojí, aby si mu v budúcnosti neskákal po hlave, tak to skrátka nebude vedieť vedome použiť. Jeho strach z odmietnutia mu zafarbuje svet a navyše z otca cíti namiesto lásky hnev a nespokojnosť.

Preto jediný, kto z vás dvoch dokáže vedome zasiahnuť a niečo zmeniť, ste vy. Dospelý, ktorý už má sivú mozgovú kôru splne rozvinutú. Vy môžete vziať na vedomie informáciu, že dieťa, ktoré zúfalo trvá na uspokojení svojej potreby, sa hlavne zúfalo bojí o vašu priazeň a lásku.

A keď si k tomu zapamätáte, že LIEKOM na SEBECKOSŤ je DOPRIATIE, máte všetko, čo potrebujete na to, aby ste sa z tejto šlamastiky dostali.

DOPRAJETE svojmu dieťaťu splnenie jeho potreby. Z bodu A prejdete hneď do bodu B. Bez všetkých tých krikov a negatívnych emócií okolo, bez toho, aby musel prísť váš partner a nakričať na vás.

Dieťa moje milé, JA TI DOPRAJEM moju prítomnosť pri tvojom zaspávaní, kúpaní, hraní, či kde ma práve potrebuješ.

Môžete pokojne dať preč zo svojej bublinky STRACH zo straty autority, pretože dieťa, ktoré bude vyrastať v priestore plnom lásky, vám vašu autoritu s radosťou dopraje. Keď nebudete klásť dôraz na to, čo dieťa robí podľa vás zle.

Ak sa však rozhodnete, že naozaj máte dôvod (iný ako strach zo straty autority) na to, aby ste neurobili to, o čo vás dieťa žiada, tak to neurobte. Ale bez hnevu a kriku. Majte v sebe absolútnu istotu, že tú jeho potrebu nenaplníte a majte v sebe absolútne prijatie vášho dieťaťa takého, aké momentálne je – dožadujúce sa, kričiace, dupajúce, plačúce. Pokojne mu vysvetlite dôvody vášho NIE a postarajte sa o to, aby z vás bolo vašu lásku k dieťaťu cítiť. Pretože ak dieťa vašu lásku bude cítiť, tak nebude musieť trvať na jej dokazovaní cez naplnenie svojej potreby.

Ak sa pýtate Ako z toho von, ako ten rodič, ktorý prichádza neskôr ako drak a snaží sa hájiť právo dieťaťa, tak tu je pohľad na situáciu z nadhľadu pre vás.

Rozumiem tomu, že keď počujete hádku medzi vašim partnerom a dieťaťom, máte tendenciu zasahovať. Ale zasahovanie tak, že partnera vlastne donútite urobiť to, čo chce dieťa, hovorí o tom, že máte vysoký potenciál zvýšiť voči svojmu partnerovi REŠPEKT a DÔVERU.

Možno ste už niekedy počuli, že najkrajší dar, aký deti môžu dostať od svojich rodičov, je láskyplný vzťah medzi nimi. Keď však dieťaťu ukážete, že váš partner je hodný akurát tak vašich výčitiek, kritiky a nejakých príkazov, presne tento model si so sebou odnesie do svojich vzťahov.

To, čo vás núti zasahovať, sú pravdepodobne tieto dve veci:

  1. HNEV na vášho partnera, ktorý  chce používať úplne iné výchovné metódy, než chcete používať vy.

Možno je tá vaša metóda lepšia, modernejšia, či pokrokovejšia, ale opäť ste tu dvaja egoisti. Váš partner chce ináč vychovávať, vy chcete, aby vychovával po vašom. Keď si spomeniete, že liekom na egoizmus je DOPRIATIE, tak mu doprajte vychovávať v danom momente „po jeho“ a keď bude čas a vhodná príležitosť, skúste sa o tom v pokoji porozprávať. Mimo dieťaťa a bez hnevu.

  1. NEPRÍJEMNÝ POCIT z toho, že vaše dieťa je nespokojné

Väčšina rodičov vníma nespokojnosť svojich detí, ktorú vyjadrujú plačom alebo krikom, ako niečo, čo treba okamžite zastaviť. Dôvod je jasný – cítia sa pri tom nepríjemne a myslia si, že aj deti sa cítia nepríjemne. V skutočnosti platí, že dieťa vie svoje emócie vyjadriť a samo ukončiť. Čiže aj keď je nespokojné a sklamané a cíti sa nepríjemne, sú to iba emócie, ktoré dieťa vyjadruje a pokiaľ do toho rodič nezasiahne, tak dieťa tieto emócie po čase jednoducho ukončí.

A toto majte na myslinechajte dieťa prežiť si svoju emóciu a pozorujte tú svoju – svoj nepríjemný pocit. Pozorujte ho a skúmajte, čo vám hovorí. Partnera a dieťa nechajte, aby si sami vyriešili svoje egá. Dajte im obom DÔVERU, že to zvládnu.

Ak by ste však cítili, že musíte zasiahnuť, najskôr sa upokojte a vstúpte do sporu ako niekto, kto prináša POKOJ. Zabudnite na kritiku a výčitky, pretože nimi situáciu neupokojíte. Buďte tým, kto rozumie dieťaťu a jeho plaču a kto rozumie aj partnerovi a jeho hnevu a kriku. Keď obaja získajú aspoň nejaké uznanie svojich pocitov, budú sa môcť upokojiť a nájsť riešenie. Také, v ktorom všetci vyhrajú. Ale to necháte už na nich. Vašou úlohou je zastaviť spor, nie podryť otcove NIE.

Je veľmi dôležité „dotiahnuť“ partnerove NIE a rešpektovať ho. Ak partner potrebuje odísť od dieťaťa, nechajte ho a ostaňte s dieťaťom vy ako láskyplná podpora. Buďte ten, kto rozumie jeho sklamaniu. Nie je dôležité jeho potrebu uspokojiť, dokonca by som povedala, že je dôležité nechať ju neuspokojenú. Prečo? Aby sa dieťa naučilo zvládať takého situácie. Aby vedelo prežiť svoje sklamanie len ako emóciu, ktorá ním prejde a nenechá to v ňom krivdu alebo pocit nespokojnosti. Veď v živote ho čaká toľko situácií, kedy to bude potrebovať. Svojou prítomnosťou mu pomôžete prestať si spájať to, že keď mu niekto neuspokojí jeho potrebu, tak ho nemá rád. A to mu ušetrí veľa nepríjemných pocitov neskôr.

A potom, keď už budete všetci pokojní a keď partner bude chcieť, porozprávajte sa, ako takéto situácie nevytvárať. A ako vytvárať láskyplné prostredie pre vaše deti.

Viem, nie je jednoduché pustiť svoje strachy a predstavy o tom, aké by vaše deti a partner mali byť, ale DÁ SA TO. Chce to len trochu spoznať samého seba a naučiť sa pracovať so svojimi emóciami.

Ak neviete ako na to, objednajte sa na emočný koučing alebo príďte na workshop o tom, ako zvládať emócie svojich detí s láskou. Bude v Monsters Cafe and Bar v Bratislave Petržalke 12.9. 2018 o 18-tej.

Teším sa na vás,

Janka Mladá

Publikované v Emocie, Rodičia a deti, Vzťahy | 2 komentáre

Vzťah je radosť alebo Ako spolu v láske zostarnúť – etikoterapeutický workshop 2.8.2018

Bolo raz jedno pokojné manželstvo, ktoré trvalo už 60 rokov. Manželia sa spolu hádali iba zriedka, o všetko sa delili a nemali medzi sebou žiadne tajomstvá. Okrem jedného. Manželka mala na kredenci položenú krabičku, do ktorej sa manžel nikdy nemohol pozrieť.

Na šesťdesiate výročie svadby manžel usúdil, že nastal čas pozrieť sa do tejto krabičky. Manželka súhlasila, a tak ju spolu otvorili. Boli v nej dva háčkované obrúsky a 25000 dolárov.

„Keď sme sa vzali, mama mi povedala, že vždy, keď ma rozčúliš, alebo povieš čo urobíš niečo, čo sa mi nebude páčiť, mám uháčkovať obrúsok a potom sa s tebou o tom porozprávať.“

Manžel dojatý k slzám si pomyslel: Za šesťdesiat rokov spoločného života iba dva obrúsky? To je úžasné. Za celý tento čas som ju iba dvakrát rozčúlil? Mal zo seba skvelý pocit. „Dobre, to vysvetľuje tie dva obrúsky, ale čo tie peniaze?“, spýtal sa manželky.

Pokračovať v čítaní

Publikované v PODUJATIA, Vzťahy | Vložiť komentár

Nemali by sme druhým ubližovať, ale keď sa tak stane, postavme sa k tomu zodpovedne.

Bolo by krásne, keby sme dokázali žiť tak, že si navzájom (vedome, či nevedome) neubližujeme. Ale realita je taká, že si ubližujeme (a áno, ubližujeme aj vtedy, keď nechceme ublížiť, ale dostaneme spätnú väzbu, že sme ublížili). Našťastie si väčšina z nás dokáže uvedomiť svoje ublíženie a chce sa za neho ospravedlniť.

Ako to urobiť, aby ste sa znova k sebe priblížili?

Najčastejšie sa o to snažíme cez slovíčko PREPÁČ, menej často slovíčko OSPRAVEDLŇUJEM SA.

Ktoré z nich nás vráti do stavu pred ublížením?

Čítajte viac »

Najskôr sa pozrime na slovo PREPÁČ.

Možno ste zažili zvláštny pocit nespokojnosti, keď ste toto slovo vyslovili a neprišlo prepáčenie. Alebo keď ste sa vy cítili ublížení a slovíčko Prepáč sa vám zdalo veľmi málo na to, aby ste mohli zabudnúť na to, čo sa stalo.

Niektorí ľudia používajú toto slovo ako akýsi odpustok v zmysle môžem si robiť čo chcem, keď potom poviem Prepáč, všetko sa hneď vymaže. Tí na druhej strane ale chcú niečo úplne iné: Ja nechcem počúvať tvoje prepáč, ja chcem, aby si nerobil/a to, čo mi ubližuje.

Je úplne jasné, že toto slovo vás nevráti do spojenia, nechá medzi vami niečo nevyčistené. Prečo?

Pretože slovom Prepáč sa snažíte toho druhého riadiť. Hovoríte mu, čo má urobiť. Je vám jedno, ako sa cíti, má vám skrátka prepáčiť. Hneď. A ak sa tak náhodou nestane, tak sa nahneváte ešte aj vy:

Čo má toto byť? Veď ja som ti povedal prepáč, tak čo sa ešte hneváš?

Ten druhý sa však väčšinou uzavrie do seba. Nikto predsa nechce, aby mu druhí rozkazovali, čo má robiť, nieto ešte v takej individuálnej veci, ako je prepáčenie. Ak vám aj dá odpoveď, že Dobre, je to často z dôvodu, že chce mať pokoj, ale vo vnútri vám to ešte neodpustil. Výsledok? Dvaja nespokojní. Jeden preto, lebo mu nebolo prepáčené, druhý preto, lebo mu to bolo dané ako rozkaz.

Čo sa však stane, keď použijete slovo je OSPRAVEDLŇUJEM SA?

Keď hovoríte Ospravedlňujem sa,  hovoríte o sebe. O tom, že vy viete, že ste niečo nezvládli a že za to preberáte ZODPOVEDNOSŤ. Netlačíte na toho druhého, že vám musí hneď odpustiť, nechávate to na je zvážení, či a kedy to urobí. Žiadny nátlak, ten druhý cíti, že sa sám môže rozhodnúť. Toto slovo v sebe nemá netrpezlivosť a nátlak, ktoré v sebe nesie slovo Prepáč.

Cítite ten rozdiel?

Slovom Prepáč druhým hovoríte, čo majú urobiť. Slovom Ospravedlňujem sa preberáte zodpovednosť za svoje činy a druhým nechávate priestor a čas na to, aby sa sami rozhodli, čo s tým urobia.

Určite sa oplatí zaradiť slovo OSPRAVEDLŇUJEM SA do svojho slovníka.

Ak už používate jedno, či druhé slovo, myslite na to, že obe by mali znamenať, že vás mrzí, že ste ublížili a budete sa snažiť neurobiť to znova. Nemala by to byť iba nejaké slovo, ktoré spôsobí zabudnutie toho, čo sa stalo a vy si môžete o hodinu pokojne zopakovať. Je vaša zodpovednosť správať sa tak, aby ste druhým neubližovali. Tak ju plne prevezmite do svojich rúk. Nedarí sa vám s tým? Objednajte sa na emočný koučing. Zistíme, čo vám bráni ospravedlniť sa a prevziať zodpovednosť za svoje činy.

Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Osobný rozvoj, Vzťahy | Vložiť komentár

Ako sa myšlienka stane realitou

 „Mala som pravdu, hovorila som, že ma neprijali a teraz mi to potvrdili.“

Eva pred necelým rokom nastúpila do novej práce, kde sa cítila stále akosi mimo. Mala pocit, že ju tí starí kolegovia neprijali medzi seba. A pred pár dňami už bol z pocitu jednoznačný záver potvrdený slovami jednej kolegyne: My sa ti nevyhýbame, ale si nejaká čudná, akoby si pohŕdala témami, o ktorých sa my bavíme.

Ako to začalo? Párkrát išli na obed a jej sa nespýtali, či ide. Raz sa rozprávali v kuchynke a keď prišla ona, stíchli. Na niekoho sa usmiala a on jej úsmev neopätoval. V jej hlave sa začali rojiť myšlienky Nechcú, aby som išla s nimi. Ohovárali ma. Nezapadám medzi nich. Nemajú ma radi.

Eva týmto myšlienkam uverila. Bodaj by nie, keď boli podfarbené nepríjemnými pocitmi. Nevedela, že tie pocity sú spojené so strachom z odmietnutia, či s jej pocitmi menejcennosti. Nevedela, že ak bude tieto myšlienky a pocity v sebe podporovať, môže to mať vplyv na jej správanie voči kolegom v práci.

Začala byť nervóznejšia už ráno, keď sa chystala do práce. V práci sa stávala uzavretejšia a menej sa usmievala. Podvedome sa začala kolegom vyhýbať a prestala sa zapájať do rozhovorov. Dokonca sa prichytila pri tom, že odišla z miestnosti, keď sa v jej blízkosti začal odvíjať nejaký rozhovor.

A jedného dňa sa dostala do priamej konfrontácie s kolegyňou. Šéf ich dve spojil v rámci jedného projektu. Eve sa zdalo, že kolegyňa z toho nebola nadšená. To už Eva začala pracovať na sebe a svojom sebavedomí. Už vedela, že myšlienkam netreba vždy veriť, že sa treba pozrieť na fakty a namiesto domýšľania sa spýtať. Spýtala sa:

Ty asi nie si rada, že máš robiť so mnou, že?

No, nebola to najšťastnejšie položená otázka – bola tak trochu podsúvacia. Kolegyňa sa pokúsila o slabú obranu: Ale nie, prečo si to myslíš? A tak Eva povedala o svojich pocitoch. Výsledok? Ako som už písala: My sa ti nevyhýbame, ale si nejaká čudná, akoby si pohŕdala témami, o ktorých sa my bavíme.

Takže záver: Všetko sa začína myšlienkou.

Čítajte viac »
Takou tou hodnotiacou, kedy zhodnotíte niekoho konanie a vztiahnete si ho na seba. Cítite sa z toho nepríjemne. Stane sa to raz, dvakrát, trikrát. Už to nie je len myšlienka, už to začína byť PRESVEDČENIE. Toto presvedčenie začne podvedome ovplyvňovať vaše SPRÁVANIE. Začnete sa podvedome správať tak, ako si myslíte, že sa správajú tí druhí. A oni si to tiež všimnú. A tiež vás nejako zhodnotia a vztiahnu si vaše správanie na seba. A jedného dňa príde situácia, kedy sa budete dožadovať vyjasnenia. Ako to je? Že je to tak, ako si to myslím? A vy máte dôkaz. Od začiatku ste to vraveli.

VAŠE PRESVEDČENIE SA STALO REALITOU.

Myšlienka – pocit – presvedčenie – zmena správania – realita. Takto sa to deje. Takto sa z myšlienky stane realita.

Ako dosiahnuť, aby sa to nestalo? Môžete začať už pri myšlienkach.

1. NEVERTE SVOJIM MYŠLIENKAM.

Keď príde prvá hodnotiaco-posudzovacia myšlienka v zmysle ONI proti MNE, neverte jej. Pozrite sa na FAKTY. Rozprávali sa a keď som prišla, ostali ticho. To je jediný fakt, ktorý o situácii mám. Myslím si, že ma ohovárali? Mohli sa baviť o x ďalších témach, ktoré sú možno aj zaujímavejšie ako ja.

Keď šéf oznámil Eve a jej kolegyni, že spolu budú robiť na projekte a Eva mala pocit, že sa to kolegyni nepáči, jediným FAKTOM tu bolo, že povedala Dobre a neskákala od radosti. Eva z toho nemohla vedieť o tom, čo si kolegyňa myslí. Na sto percent vedela iba o svojich pocitoch a myšlienkach a tie naozaj majú často s realitou pramálo spoločné.

2. Ak sa vám zdá, že OSTAŤ IBA PRI FAKTOCH, je málo, nasaďte si OKULIARE SÚCITU.

Spýtajte sa sami seba: Keby som ja náhle ukončila debatu s kolegyňou, keď príde druhá kolegyňa, aký by som na to mohla mať dôvod? Napríklad ten, že sme sa bavili o veľmi osobnej téme, o ktorej tá, čo vošla, nemá ani poňatia. Alebo že by som si myslela, že vošiel šéf a my sme už dávno mali byť pri svojich počítačoch.

Eva by si mohla položiť otázku: Keby som ja nekričala od radosti, že robím na projekte s kolegyňou, aký by som na to mohla mať dôvod?

Asi by som zrovna nebola nadšená, že mám pracovať na nejakom projekte, asi by mi nešlo o kolegyňu. Alebo by som sa nechcela nejako veľmi prejavovať pred šéfom. Alebo že to takto nezvyknem?

3. Ak vám ani okuliare súcitu nepomôžu cítiť sa lepšie, DAJTE DO VÁŠHO VZŤAHU TO, ČO VÁM TAM PRÁVE CHÝBA.

Ak máte pocit, že vás neradi vidia, prejavte RADOSŤ, že ich vidíte, vy. Chýba vám tam ústretovosť, buďte ústretoví vy. Usmejte sa, pozdravte, načnite nejakú tému. Opýtajte sa, ako sa majú, čo riešia, ale nepodsúvajte im nič, čo ste si mysleli.

Eve chýbalo nejaké vyjadrenie sa k téme, mohla s ním preto prísť ona: Nikdy som s tebou tak úzko nepracovala, som rada, že nás šéf takto spojil.

4. Ak urobíte tieto tri kroky, a napriek tomu budú FAKTY STÁLE ROVNAKÉ, SPÝTAJTE SA.

Pýtať sa môžete priamo bez podsúvania, výčitiek a hodnotenia. Hovorte o sebe, ako sa vy cítite. Nehodnoťte  druhých, môžete zhodnotiť maximálne ich konkrétne správanie – to znamená, že sa treba pýtať čo najbezprostrednejšie po tom, čo sa niečo stalo, aby vedeli, o čom hovoríte.

Keď som vošla, prestali ste sa rozprávať. Bavili ste sa o mne?

Cítim sa, akoby som medzi vás nevedela zapadnúť. Vnímate ma tak?

Môže prísť aj odpoveď ÁNO, je to tak, ako si myslíš. Ak takáto odpoveď príde po nejakom dlhšom čase od vašej prvej myšlienke podfarbenej pocitom, tak už ste sa zamotali do presvedčenia a zmeny správania.

Ak prišla po prvých pár myšlienkach a pocitoch, tak je možné, že z nejakého dôvodu, je to tak, ako si myslíte. Nie všetkým musíte byť po chuti, nie všetci vás musia mať radi. A je to tak v poriadku. Neznamená to ani, že im to musíte vracať a máte ich aj vy nemať radi. A ani sa nemusíte snažiť im zapáčiť. Môžete s nimi normálne existovať, keď sú to iba vaši kolegovia a vôbec vás to nemusí iritovať.

A možno, ak sa dozviete dôvod, prečo je to tak, ako ste si mysleli, môžete to zmeniť a urobiť niečo, aby ste viac zapadli. Na výčitke je vždy kúsok pravdy, ktorú ste schopní vidieť, keď ste k sebe úprimní…

Ak ste sa už zamotali do niečoho, z čoho sa neviete vymotať, môžem vám požičať nadhľad a iný pohľad, aby ste spoznali svoj príbeh. Až keď ho budete poznať, budete ho môcť aj zmeniť. Rada vám s tým pomôžem.

S láskou a úctou,

Janka Mladá

 

 

Publikované v Emocie, Vzťahy | Vložiť komentár

Môj život je totálny chaos

Evka ku mne prišla riešiť chaos vo svojom živote. Ona to nazvala Môj život je totálny chaos. Spýtala som sa jej, či vidí možnosť, že to ONA JE TÁ, ktorá chaosí a vytvára si tak chaos vo svojom živote. Jej odpoveď bola rýchla a nekompromisná: NIE, ja NIJAKO nechaosím.

Keď klient povie, že niečo NIKDY NIJAKO NEROBÍ, väčšinou je to tak, že to robí, ale nevidí to.

Čítajte viac »

Uviedla som jej zopár príkladov, čo robia tí ľudia, ktorí si chaos vo svojom živote vytvárajú sami.

Napríklad HODNOTENÍM nejakej udalosti alebo ľudí najskôr veľmi negatívne a potom veľmi pozitívne alebo naopak. Ako udalosť si môžeme predstaviť výpoveď z práce. Keď sa stane, je to pre nich tragédia najhoršia na svete. A keď si o nejaký čas nájdu nové zamestnanie, ktoré je lepšie ako to, z ktorého musel odísť, tak výpoveď označia za požehnanie: vďakabohu, že ma vyhodili!

Ľudia, ktorí si vytvárajú chaos v živote, nie sú jednotní v MYŠLIENKACH, SLOVÁCH A ČINOCH. Niečo iné si myslia, niečo iné hovoria a niečo iné konajú.  Nie sú v integrite.

Táto kategória nepotrebuje príklady, myslím, že toto sa niekedy stáva každému z nás.

Vtedy, keď sme plní siláckych myšlienok alebo rečí, ako niečo nebudeme robiť z nejakého dôvodu a potom to poslušne urobíme. Alebo naopak.

Evka mi na to hovorí, že rozumie, ale ona nič také nerobí. S tou integritou je ochotná pripustiť, že nie vždy má myšlienky, slová a činy v jednote, ale také to skákanie z pozitívneho do negatívneho alebo naopak, to nerobí. Požiadala som ju, aby si dala si dala ZÁMER takého situácie VIDIEŤ.

Po dvoch týždňoch Evka prišla nadšená, že má niekoľko takých situácií.

Prvá sa jej stala hneď ráno po našom stretnutí. Nestíhala odísť načas z domu, pretože si musela ožehliť blúzku, lebo večer na to nemyslela. Keď už sa obula a otvorila vchodové dvere, že konečne odchádza, spomenula si, že niečo zabudla. Spustila najskôr nadávky na seba a potom na celú tú situáciu, že sa musí vyzuť a vrátiť do izby. A v izbe našla zapnutú žehličku. Hneď začala ďakovať za to, že si tú vec zabudla. Najskôr to nevidela, ale cestou v aute jej to docvaklo: veď toto je presne to skákanie z negatívneho do pozitívneho.

O pár dní, keď tiež nestíhala (mimochodom, nestíhanie je vždy dôsledok nejakého chaosu) a snažila sa dohnať časový sklz rýchlou jazdou, zabrzdilo ju auto, ktoré išlo pomalšie, ako by chcela, ale nemohla ho predbehnúť. V duchu nadávala šoférovi pred sebou do debilov, keď zrazu prechádzali okolo policajného auta, ktoré meralo rýchlosť. A vodičovi pred sebou poďakovala za to, že ju spomalil.

A potom ešte zopár situácií v práci, kedy nebola v integrite. Šéf jej zadal nejakú úlohu, ktorá sa jej zdala ako zbytočná. S kolegyňou o tom hovorili pol hodiny a rozhodla sa to aj šéfovi povedať. Ale keď to s ním riešila, nepovedala ani muk.

A posledná chaosvytvárajúca vec bola ohľadne jej snahy začať sa viac hýbať a zdravšie jesť. Celý deň myslela na to, ako bude večer doma bicyklovať a dá si iba šalát, v kancelárii to všetkým povedala a čo sa stalo večer? Zjedla celú čokoládu a na bicykel si ani nesadla.

Tak sme s Evkou trochu OSLAVOVALI, že už to vidí. Chaos v jej živote je jej výtvor. Trikrát HURÁ vždy, keď vidíte, že vy sami si robíte to, čo si myslíte, že sa to robí vám. Samo, inými ľuďmi, vesmírom.

Evka si však ešte spomenula na vetičku, že VŠETKO ZLÉ JE NA NIEČO DOBRÉ.  A to je tiež predsa chaos. JE aj NIE JE.

Keď si túto vetu pripomeniete okamžite, keď sa vám stane niečo, čo chcete označiť za zlé, zmiernite v sebe pocit nešťastia a nespokojnosť s tým, čo sa stalo. Už nie ste tak hlboko v mentálnom priestore ODPORU a NESPOKOJNOSTI. A o to je to, o čo tu ide:  BYŤ SPOKOJNÝ v každej minúte svojho života.

To je cesta ako sa dostať z chaosu a ako odstrániť chaos zo svojho života. Jednoducho v dvoch krokoch:

  1. PRESTAŇTE HODNOTIŤ NEGATÍVNE.

O tom, že hodnotenie je iba náš zlozvyk, si môžete prečítať v článku Ja hodnotím, ty hodnotíš. Navyše negatívne ohodnotenie situácie je prejavom vašej nedôvery v dokonalosť vesmíru. Duchovný zákon o dokonalosti totiž hovorí, že všetko, čo sa tu na našej planéte deje, je vzhľadom k procesu evolúcie absolútne dokonalé. Skrátka božie mlyny melú pomaly, ale iste. Takže aj to, čo máte momentálne chuť nazvať tragédiou, má v konečnom dôsledku pre vás nejaký význam, hoci teraz ešte neviete aký.

Odteraz všetko, čo sa vám zdá ako negatívne, ohodnotíte ako neutrálne. Situácia sa stala. Nič viac. Takto si zachováte si pokoj a aj energiu.

A ak sa tá tragédia neskôr zmení na nejakú super vec, z ktorej sa budete tešiť, tak už to nebude taký skok. Už nebudete kmitať okolo nuly z mínusu do plusu, ale budete kmitať nad nulou. A to je veľký rozdiel.

  1. NÁJDITE NIEČO POZITÍVNE na zdanlivo negatívnom HNEĎ TERAZ.

V tomto kroku vystúpite z mentálneho priestoru NESPOKOJNOSTI do mentálneho priestoru SPOKOJNOSTI. Pomôžte si touto vetou:

KEĎ UŽ SA STALO TO, ČO SA STALO, TAK ASPOŇ ….. a nájdite niečo, čo doplníte.

Keď už som teraz nezamestnaná, tak aspoň mám viac času pre seba.

Keď už mám teraz tú črevnú virózu, tak aspoň trochu schudnem.

Keď už moje dieťa nerobí to, čo ja chcem, tak aspoň si vie obhájiť to svoje.

Keď už meškám a pravdepodobne prídem neskoro, tak aspoň si teraz v tej zápche môžem vybaviť telefonát, ktorý od rána odkladám.

Zdá sa vám to ťažké? Môže byť. Ale je to iba ZMENA POSTOJA. Vaše reakcie sú vždy podmienené neurónovými spojeniami, ktoré máte v mozgu. Tie, čo máte teraz, vznikli niekedy dávno a niekoľko rokov ste ich neustále prehlbovali. Teraz to chce vytvoriť nové spojenia.

Je to ako s chodníčkom, ktorý ľudia vychodili v tráve. Keď ho jedného dňa začnú z nejakého dôvodu obchádzať, tak postupne zarastie trávou a vznikne chodník nový.

Podľa odborníkov to chce zhruba 90 dní VEDOME reagovať ináč ako doteraz. 90 dní sú tri mesiace. Ani veľa, ani málo. Tri mesiace. Čo je to oproti celému vášmu budúcemu životu, ktorý môžete prežiť ináč než v CHAOSE?

Ak sa vám to predsa len zdá ťažké, viem vám pomôcť a uľahčiť vám to. Objednajte sa na sedenie ku mne a začnite niečo meniť.

S láskou a úctou,

Janka Mladá

Publikované v Osobný rozvoj, Stres | Vložiť komentár

Kurz Namaľuj si svoju mandalu príťažlivosti

Objavte čaro spojenia numerológie a umenia a namaľujte si svoju OSOBNÚ MANDALU PRÍŤAŽLIVOSTI

Najbližší termín kurzu je 21.4. o 10:00 v Revúcej.

Chýba vám SEBAVEDOMIE, POKOJ, LÁSKA, ZDRAVIE, VZŤAH, ŠŤASTIE, RADOSŤ, SLOBODA, NEZÁVISLOSŤ, či PENIAZE alebo SEX?

  • Máte nejakú črtu, či vlastnosť, ktorú by ste chceli zdôrazniť a podporiť? Napríklad LÁSKAVOSŤ, ÚPRIMNOSŤ, DOBROSRDEČNOSŤ, UVOĽNENOSŤ, KREATÍVNOSŤ, alebo také POKORU a PRIJATIE?
  • Chceli by skrášliť svoj domov svojou OSOBNOU mandalou?
  • Chceli by ste niekomu darovať JEHO OSOBNÚ MANDALU?
  • Hľadáte nejaký zaujímavý darček k Vianociam alebo na narodeniny?

Príďte na kurz

NAMAĽUJ SI svoju OSOBNÚ MANDALU alebo OSOBNÚ MANDALU PRÍŤAŽLIVOSTI,

alebo týmto kurzom obdarujte svojich blízkych vo forme Darčekového poukazu.

Čítajte viac »

AKO TO CELÉ VZNIKLO

Numerológia a čísla ma vždy zaujímali. Často používam duchovnú mriežku alebo Pytagorovu charakteristiku čísiel na spestrenie mojich sedení s klientami. Keď sa chce klient dozvedieť o sebe trochu viac, tak numerológia je pre neho často zábavnejšia a prijateľnejšia forma, ktorá ho povzbudí ísť ďalej.

Maľovanie ako také, je vždy terapia a liečebný proces v jednom. Len mnohí si myslia, že na maľovanie musia mať vlohy a „zabalia“ to prv, než začnú skúšať. Toto bol aj môj prípad. Nakúpené plátna a farby ostali nepoužité, pretože som sa vopred nechala odradiť svojim strachom, že to nebude dosť dobré.

Mandaly ma tiež vždy fascinovali. Či už som ich vymaľovávala, alebo tvorila sama, prešla som si rôznymi štádiami. Až spojenie tohto všetkého dokopy mi otvorilo možnosti a prvá moja osobná mandala mi dodala veľkú odvahu. Veď ja nie som maliarka a akú krásnu mandalu som namaľovala. A k tomu ešte kamarátka, ktorá si chcela do života pritiahnuť partnera a namaľovala si podľa tohto návodu svoju mandalku, mala vzťah do 3 mesiacov od jej namaľovania. 

Bude mi cťou, ak spolu so mnou zažijete ten ÚŽASNÝ POCIT, keď budete v ruke držať svoju osobnú mandalu alebo osobnú mandalu príťažlivosti. A tiež ten úžasný pocit, keď svoju mandalku budete každý deň vídať vo svojej izbe alebo kancelárii. Ten pocit je naozaj NEOPÍSATEĽNÝ a vyvolá vám v tele vlnu sebavedomia a dojatia pri každom pohľade.

Ak to chcete zažiť, neváhajte a objednajte sa na KURZ.

ČO JE MANDALA

Slovo mandala pochádza zo sanskritu a znamená kruh. Mandala je symbolom jednoty a rovnováhy, ktoré sa vyskytuje vo všetkých dobách, kultúrach a náboženstvách (toto mám z wikipédie).

Z východu sa toto slovo dostalo do celého sveta až v 20. storočí vďaka psychoterapeutovi Carlovi Gustavovi Jungovi, ktorý začal slovom MANDALA pomenovávať svoje a neskôr i kruhové kresby svojich pacientov.

Mandalou dnes pomenúvavame akýkoľvek kruhový obraz, takže mandalami sú i molekuly, atómy, kvety rastlín, tvary zvierat, bunky ľudského tela, snehové vločky, planéty i celé galaxie. Kruhové obrazce sú totiž najrozšírenejším tvarom v prírode.

KRUH dokáže obnoviť rovnováhu i zdravie. Keď sa na neho pozeráte, keď ho kreslíte, maľujete, či vyfarbujete.

SILA MANDALY

Mandala sa často využíva ako nástroj na relaxáciu a sebapoznanie. Pôsobí na človeka na nevedomej úrovni, pretože nie len pri jej tvorení, ale aj pri jej pozorovaní dochádza k UPOKOJENIU DUŠE a navodeniu VNÚTORNEJ ROVNOVÁHY. Ak si vytvoríte mandalu príťažlivosti, bude vám slúžiť ako PODPORUJÚCI ŽIARIČ.

Keď vyfarbujete predtlačenú mandalu, čo znamená, že tvary a vzory máte dané, nacvičujete si tak trochu POKORU a PRIJATIE toho, čo je dané. Ak vás takéto vymaľovávanie znervózňuje, zamyslite sa nad tým, ako sa staviate k veciam, ktoré sú možno nespravodlivé, strašné alebo príliš ťažké. Pravdepodobne s budete s takými situáciami a vecami v odpore – budete sa hnevať alebo pohoršovať nad tým, ako sa veci dejú.

Keď tvoríte mandaly bez predlohy, možno máte pocit, že sa vám akosi minuli nápady alebo že siahate stále po tých istých farbách. Aj ja som to tak mala. Aj z toho sa dá čosi o vás vyčítať – hlavne to, po akých farbách siahate a aké tvary používate najčastejšie o vás prezradia veľmi veľa.

OSOBNÁ MANDALA je niečo medzi kreslením podľa predlohy a neobmedzenou tvorbou.  Niečo tu máte dané a v niečom máte voľnosť.

Dané sú farby a počet obrazcov v jednotlivých vrstvách mandaly. Dostanete ich presnými výpočtami svojich 4 základných osobných čísiel, konkrétne použijete:

číslo vašej životnej cesty, číslo vášho vyjadrenia v živote, číslo túžby vášho srdca a číslo vašich zručností a talentov.

Čísla sa počítajú podľa Pytagorovej školy o číslach. K jednotlivým číslam si priradíte farby podľa a zvyšok je už na vás.

ČO pri tom ZAŽIJETE?

RADOSŤ z tvorenia a bytie TU a TERAZ. Vaše myšlienky zmiznú a vy sa spojíte so svojím vnútrom. Rozviniete svoju kreativitu a posilníte svoje sebavedomie, pretože ten pocit, keď budete v ruke držať svoju osobnú mandalu je neopísateľný.

Získate povedomie o tom, čo znamenajú základné čísla vášho života (číslo životnej cesty, číslo vyjadrenia, číslo túžby srdca a číslo zručností a talentov) a takisto čo znamenajú číslice, ktoré vám vyšli k jednotlivým číslam.

Na kurze si vyrobíte jednu mandalu. Buď „iba“ osobnú, ale osobnú mandalu príťažlivosti. Maľovať budete akrylovými farbami na plátno 20cm x 20cm a hotovú mandalku si odnesiete domov, kde si ju dáte na miesto, kde ju môžete vidieť aj niekoľkokrát za deň. A niekoľkokrát za deň sa na ňu budete pozerať a vnímať jej vyžarovanie.

Najbližší termín kurzu v Bratislave nie je určený.

Počet účastníkov:  5-7

Trvanie: cca od 11:00 do 16:00

Cena: 50 eur 

Čo si priniesť: Dobrú náladu, kružidlo a pravítko s ryskou a pohodlné oblečenie, na ktorom vám nebudú vadiť prípadné stopy farieb. A papuče, aby ste sa cítili pohodlne. A niečo malé pod zub, ak by vám vytrávilo. Ale zo skúseností viem, že väčšina z nás je pri maľovaní mandál v čase Kairos, čo znamená, že na jedlo úplne zabudnete.

Teším sa na vás na kurze.

S láskou a úctou,

Janka Mladá

Publikované v PODUJATIA | Vložiť komentár

Workshop Ako riešiť partnerské nezhody a nenechať ich prerásť v partnerskú krízu 21.3.

Dvaja manželia boli spolu už 60 rokov. Ich manželstvo bolo pokojné, hádali sa iba zriedka. O všetko sa delili, nemali medzi sebou žiadne tajomstvá, okrem jedného. Manželka mala na kredenci položenú krabičku, do ktorej sa manžel nikdy nemohol pozrieť.

Na šesťdesiate výročie manžel usúdil, že nastal čas pozrieť sa do tejto krabičky. Manželka súhlasila, a tak ju spolu otvorili. Boli v nej dva háčkované obrúsky a 25000 dolárov.

„Keď sme sa vzali, mama mi povedala, že vždy, keď ma rozčúliš, alebo povieš čo urobíš niečo, čo sa mi nebude páčiť, mám uháčkovať obrúsok a potom sa s tebou o tom porozprávať.“

Manžel dojatý k slzám si pomyslel: Za šesťdesiat rokov spoločného života iba dva obrúsky? To je úžasné. Za celý tento čas som ju iba dvakrát rozčúlil? Mal zo seba skvelý pocit. „Dobre, to vysvetľuje tie dva obrúsky, ale čo tie peniaze?“, spýtal sa manželky.

Čítajte viac »

„To sú peniaze, ktoré som utŕžila za predaj všetkých tých obrúskov, ktoré som za tie roky uháčkovala.“

Toto je podľa mňa nádherný návod, ako riešiť partnerské nezhody. Kým by ste uháčkovali obrus, zistili by ste, že zmizol dôvod na to, aby ste sa vracali tomu, čo dalo príčinu k začatiu háčkovania.

Uznávam, že toto vyžaduje veľkú schopnosť nadhľadu, ktorá vám umožní nevyjadriť svoj hnev okamžite. Preto je možno najdôležitejšie naučiť sa práve toto: ZVÁŽIŤ KEDY, ČI A AKO ODKOMUNIKOVAŤ SVOJ HNEV, ČI NESÚHLAS s tým, čo robí či hovorí váš partner.

A práve o tom bude reč na etikotrapeutickom workshope 21.3.2018 v Monsters Cafe and Bar o 18-tej hodine.

Okrem hnevu sa budeme baviť aj o tom,

ako spolu HOVORIŤ a aj sa počuť,

  • kto začína HÁDKU a ako sa z nej rýchlo dostať zase do pohody,
  • ako povedať bez pocitu VINY, čo sa mi nepáči alebo čo od partnera potrebujem,
  • ako si nastaviť OČAKÁVANIA, aby som nebol/a frustovaný/á, keď sa nenaplnia,
  • ako narábať s HNEVOM – svojím alebo partnerovým

a hlavne ako sa PRESTAŤ TOČIŤ v mentálnom priestore odporu, aby ste mali viac energie do života a aby ste videli možnosti a riešenia a aby ste zažívali so svojimi partnermi veľa pekných chvíľ a ostali spolu navždy.

Aby ste sa naučili riešiť drobné nezhody, pretože ak sa tieto neriešia, ľahko časom prerastú do krízy, ktorá sa rieši oveľa ťažšie.

Chyťte zodpovednosť do svojich rúk, aj keď sa vám možno zdá, že za všetky nezhody je na vine váš/a partner/ka a príďte na workshop AKO ZVLÁDAŤ PARTNERSKÉ NEZHODY A NENECHAŤ ICH PRERÁSŤ V PARTNERSKÚ KRÍZU.

KEDY: 21.3.2018 o 18:00

CENA: 10 eur.

Trvanie: cca 2 hodiny

Čo si so sebou priniesť: pero a papier a dobrú náladu.

Prihláste sa mailom (jana.mlada@koucmed.sk) alebo telefonicky (0944-581222), pretože kapacita je priestoru je obmedzená.

Teším sa na vás,

Janka Mladá

Publikované v PODUJATIA | Vložiť komentár

Koľkokrát ste dnes niekoho zhodnotili?

Vyslovovať svoje názory a hodnotenia druhých ľudí je niečo, čo robíme bežne. Niekedy tak bežne, že to už ani neregistrujeme. A úplne bežne svojim názorom a hodnoteniam uveríme a považujeme ich za pravdu.

Raz mi rozprávala klientka, ako jej kuriér vydal o dve eurá menej. Bola veľmi nahnevaná a pozerala na neho pomaly ako na zlodeja. Hoci tie dve eurá našla ešte v ten deň na zemi v predsieni, ten pocit, že kuriér sa chcel obohatiť na jej úkor, v nej ostal a vždy, keď prišiel, mala sa pred ním na pozore. Toho pána poznala iba ako kuriéra, ktorý mal na starosti oblasť, v ktorej bývala. Chodil k nej možno raz, dvakrát do mesiaca, a za tých x krát, čo u nej bol, sa stalo raz, že jej zle vydal. Vlastne ani to sa nestalo. Ale aj napriek tomu si naňho vytvorila negatívny názor, ktorý sa jej iba ťažko menil.

Čítajte viac »

A toto robíme všetci. Vytvárame si na ľudí názory na základe útržkov z ich života. O niekom, kto je nevhodne (podľa nás) oblečený v divadle, si pomyslíme, že čo je to za nekultúrneho človeka. Niekoho, kto nám klame (nevieme prečo a ani nie je isté, že to tak je), označíme za klamára a už mu radšej nikdy nebudeme veriť. Mladík v autobuse niekomu neuvoľní miesto a už je to nevychovanec. A možno si spomínate na školské časy, kedy stačilo na začiatku roku zopár kiksov a už sa to s vami ťahalo celý rok.

Keby to bolo iba tak, že dačo si pomyslím a púšťam z hlavy, tak dajme tomu, že je to ako-tak v poriadku. Ale mnohé z takýchto hodnotení nám ostane podvedome v mozgu ako nejaký divný pocit – ako v príbehu klientky a kuriéra.

Ak máte silnú potrebu a návyk ľudí hodnotiť, či už pre seba, alebo svoje hodnotenia a názory šírite aj ďalej (väčšinou poza chrbty tých, ktorých sa to týka), tak vedzte, že sa za tým skrýva potreba byť ocenený, či dôležitý. Umelo si dvíhate svoje sebavedomie, najmä vtedy, ak hodnotíte záporne.

Ale kto je oprávnený niekoho hodnotiť? Vynášať súdy? Vyslovovať názory?

NIKTO.

Pretože NIKTO NIKDY NIKOHO nepozná natoľko, aby ho mohol zhodnotiť.

NIKTO NIKDY nekráčal v topánkach toho druhého.

A NIKTO NIKDY nemá šancu vidieť všetky okolnosti, ktoré človeka priviedli k určitému konaniu.

Všímajte si, ako často si na niekoho vytvoríte názor a všímajte si, čo vás k tomu viedlo. Pravdepodobne to bude iba niečo, čo urobil alebo čo neurobil a vám sa to nepáčilo.

Všimnite si, ako dôležito sa cítite, keď niekomu rozprávate najnovšiu pikošku. Pravdepodobne sa cítite dôležití, pretože vy viete niečo, čo ten druhý nevie.

Možno si teraz hovoríte, že No a čo. Čo také sa stane, keď niekoho zhodnotím a vytvorím si naňho názor? Veď mu ho nemusím vešať na nos.

Navonok sa nedeje nič. Ale na energetickej úrovni sa cez svoje (aj nevyslovené) hodnotenia ochudobňujete o spojenie s ľuďmi. Uberáte si možnosti, ako s nimi komunikovať a vychádzať približujúco a bez predsudkov.

Ak si vytvoríte o niekom nepriaznivé hodnotenie, vopred sa odsúdite na určitý typ správania voči nemu.

Vzťahy sú pre nás dôležitejšie, než si myslíme. A je iba na nás, aké naše vzťahy budú. Čím menej hodnotenia do vzťahov dáme, tým budú naše vzťahy krajšie.  

Vždy, keď pôjdete podľa starej schémy a niekoho zhodnotíte, vymažte z mysli svoje hodnotenie, aby ste si zbytočne nedeformovali svoje správanie voči nemu. Aby ste sa podvedome neuzatvárali a neukracovali sa o mnohé reakcie, ktoré vychádzajú len z otvoreného srdca.

S láskou a úctou,

Janka Mladá

Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Koučing, Vzťahy | Vložiť komentár