Niečo o skákaní do reči a dopriatí

Partneri, ktorí si skáču do reči a vstupujú jeden druhému do rozhovorov s deťmi, nie sú v rodinách ojedinelým zjavom. A takisto nie je ojedinelým zjavom, že takýto vpád do komunikácie nedopadne dobre a skončí sa konfliktom.

Ako na to reagovať, ak ste v koži tých, ktorí zrazu musia prestať hovoriť, aby sa to skončilo ináč ako hádkou, či pocitom krivdy?

Ako reagovať ináč, než len sa dožadovať svojho práva dohovoriť: Neskáč mi do reči, Nechaj ma dohovoriť alebo tak nejak podobne, či s hnevom a pocitom krivdy odpochodovať preč a kúsať si do jazyka s pocitom, že ja som ten, čo vždy ustúpi?

Otecko zo včerajšieho workshopu, ktorý takéto situácie zažíva so svojou manželkou a synom, reaguje tým druhým spôsobom. Odíde, prenechá priestor žene a hnevá sa sám na seba za to, že ustupuje a za to, že synovi takto ukazuje, že si NEDOKÁŽE PRESADIŤ SVOJE. A nakoniec sa navyše so ženou aj tak pohádajú, pretože chce, aby mu ona nezasahovala do rozhovorov so synom, čo mu ona bohužiaľ nevie naplniť.

On sám cíti, že toto nie je ideálne riešenie, ale neverí, že existuje iné.

EXISTUJE. Je založené na DOPRIATÍ, ktoré je LIEKOM na SEBECTVO.

Pýtate sa, kto je tu sebecký? Obaja. On chce, aby ona prestala a ona chce, aby jej ona za to nenadával. Ale keď budú obaja trvať na svojom, nikdy to neskončí dobre. DOPRIATIE ZNAMENÁ, ŽE JEDEN PRESTANE TRVAŤ NA SVOJOM A DOPRAJE DRUHÉMU MAŤ TO PO JEHO.

Ktorý jeden? No ten, ktorý o tejto možnosti vie. A možno tak pôjde príkladom tomu druhému.

V praxi by teda tento otecko doprial manželke jej spôsob komunikácie a keď by skočila do ich rozhovoru so synom, proste by ostal ticho a nechal by mamu dohovoriť bez toho, že by sa na ňu hneval.

Ako by dosiahol to, že by sa na ňu za to nehneval? Pokračovať v čítaní

Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Rodičia a deti, Vzťahy | Jeden komentár

Ako sme sa odpojili od svojho srdca

Všímam si, že pre mnohých ľudí nie je jednoduché povedať, ako sa cítia, alebo aké mali v tej ktorej situácii pocity. Len veľmi ťažko vedia svoje pocity identifikovať, často sa snažia vyjadriť ich  pomocou druhých ľudí: Mám pocit, že on, ona…. A ak sa aj dostanú do svojich pocitov, tak pre ich pomenovanie slúži len zopár slov – cítim sa nahnevane, nepríjemne, mám obavy.

Prečo je pre nás také ťažké pomenovať svoje pocity?  

Určite so mnou budete súhlasiť, keď poviem, že od prvej triedy v škole a možno už od škôlky sa kladie dôraz na MYSLENIE. Bolo treba rozmýšľať, analyzovať, logicky uvažovať. Učili sme sa kopu nových slov v rôznych predmetoch, máme kopu vedomostí, ale o naše pocity a emócie sa v škole nezaujímal nikto. UČILI NÁS POUŽÍVAŤ najmä SVOJU HLAVU.

Ale celé to začalo skôr ako v škole. Začalo to doma, s našimi najbližšími.

Naši rodičia tiež mali radi, keď sme boli ROZUMNÉ a DOBRÉ DETI. A rozumné a dobré deti sa nehnevajú, nesmútia, neskáču a nekričia.

Príbeh, ktorý vám opíšem, je o mne, ale myslím, že sa v ňom nájde väčšina z nás. Príbeh, ako sme sa v detstve naučili byť ROZUMNÉ A DOBRÉ DETIČKY. Pokračovať v čítaní

Publikované v Možno je všetko ináč | Vložiť komentár

Prečo sú niektorí ľudia empatickí viac a druhí menej

Alebo ako sme získali strach povedať NIE a ako z toho von.

Ja tomu nerozumiem. Ja sa vždy snažím ľuďom vyhovieť, vychádzať im v ústrety, špeciálne mojej partnerke. Keď ma raz o niečo požiada, tak sa snažím to urobiť a myslím na to aj v budúcnosti. Ja si myslím, že som taký EMPATICKÝ, že dokážem jej potreby naplniť aj bez požiadania. Ale ona to tak vôbec nemá. Ona si nedomyslí, že v nejakej chvíli môžem potrebovať nejakú spoluprácu alebo súčinnosť s ňou. Akoby dokázala iba reagovať na to, keď jej priamo a rovno poviem, čo potrebujem, ale ani vtedy nie je záruka, že to tak urobí.“

Takto sa mi nedávno „posťažoval“ klient. Priznám sa, poznám viac takých párov, kde sa pritiahli protiklady, čo sa týka napĺňania potrieb toho druhého, ale väčšinou to bolo naopak – empatická je žena a muž je ten menej empatický.  A možno aj vy poznáte také páry a možno ste takého páru súčasťou. A určite vo svojom živote nájdete oba typy ľudí – aj takých, ktorí hovoria na vaše potreby a požiadavky vždy ÁNO a aj takých, ktorí hovoria skôr NIE.

Prečo sú niektorí ľudia empatickí a vedia akoby dopredu plniť vaše potreby a niektorí vidia iba potreby svoje? Základ tohto bol položený samozrejme, že v DETSTVE.

Keď sme boli malí, tak naši rodičia na nás mali veľa požiadaviek, ktoré sme im museli napĺňať. Rodičia mali nad nami moc – boli väčší, silnejší a používali odmeny a tresty. Keď sme ich potreby a požiadavky napĺňali, prišla ODMENA: láska, pozornosť alebo pocit, že nás rodičia majú radi. Keď sme ich potreby nenapĺňali, tak prišiel TREST: hnev, krik, ignorácia a možno aj nejaká tá facka a vtedy sme sa určite milovaní necítili.

A tak sme viac menej všetci v detstve pochopili, že ak chceme odmenu, neostáva nám nič iné, len hovoriť ÁNO.

Pokračovať v čítaní

Publikované v Rodičia a deti, Vzťahy | Vložiť komentár

Ako pomôcť druhému v jeho nešťastí?

Často sa s tým stretávam najmä u detí. Že keď prídu za otcom alebo mamou a povedia im o svojom probléme, či trápení v škole, tak to dopadne úplne ináč, než by potrebovali. Ale nie je to zriedkavé ani  medzi partnermi. Jeden sa zdôverí druhému so svojím problémom a po reakcii partnera sa cíti horšie ako na začiatku.

Prečo je to tak? Čo ľudia, ktorí majú problém, či sa s niečím trápia, naozaj potrebujú a čo im dávajú tí, ktorým sa zdôveria?

Bohužiaľ väčšina z nás má tendenciu po vypočutí si toho, čo druhého trápi, okamžite konať. V praxi to znamená: Pokračovať v čítaní

Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Osobný rozvoj, Rodičia a deti, Vzťahy | Vložiť komentár

Nech je váš rok 2019 plný zábavy a šťastia

Mám rada čísla a posolstvo, ktoré nesú. Mám rada zábavu, ale aj hĺbku, ktorú v sebe skrýva numerológia. A rada sa o to všetko podelím s vami. Nechajte sa inšpirovať a spočítajte si, čo vám prinesie rok 2019. Samozrejme berte to všetko s NADHĽADOM.

Aký bude rok 2019?

Súčet číslic v tomto roku dáva číslo 12 a keď zrátame číslice 12-ky, dostaneme číslo 3. Rok 2019 má v sebe energiu TROJKY, ale skrýva v sebe aj energiu jednotky a dvojky.

Trojka je ŠŤASTNÉ číslo. Je preto nádej, že rok 2019 bude menej náročný, ako boli roky 2017 a 2018. Bude v ňom viac zábavy a veľa nového.

Trojka znamená POSTUP DOPREDU a REALIZÁCIU PLÁNOV, ale aj CITLIVOSŤ. V trojkovom roku sa zvyšujú naše vyjadrovacie schopnosti, takže keď si to spojíme s citlivosťou, je vysoko pravdepodobné, že si ako ľudia porozumieme viac ako doteraz. Možno bude rok 2019 pre vás rokom, kedy nájdete spôsob, ako vyjadriť samých seba a popritom dokážete citlivo vnímať aj ľudí vo vašom okolí.

Ak vezmeme do úvahy aj energiu čísel 1 a 2, tak všetko to šťastie, zábavu a nové si budete užívať s inými ľuďmi (toto je tá dvojka = spolu) a budete mať kopec nápadov (toto je jednotka = tvorivosť).

Aký bude ten váš rok 2019? Pokračovať v čítaní

Publikované v Možno je všetko ináč, Vzťahy, Život je radosť | Vložiť komentár

Kritika

Keď ste mali kritických a náročných rodičov, tak ste pravdepodobne boli v detstve často vystavovaní kritike. A je vysoko pravdepodobné, že aj vy ste kritickí, či už voči sebe, alebo voči druhým.

A je viac ako isté, že neviete zvládať to, keď vás druhí kritizujú. Buď si kritiku vezmete príliš k srdcu a kritické slová druhých považujete za pravdu o sebe, alebo vás kritika druhých naštartuje k útoku a kritike tých, čo si dovolili vás kritizovať.

V tom prvom prípade pri kritike zvesíte hlavu a v duchu si hovoríte, že ste úplne neschopný človek nehodný lásky, maximálne sa zmôžete na slabú obhajobu. V tom druhom v tom, za čo ste kritizovaní, nie ste schopní vidieť ani štipku pravdy a za zlých označíte tých druhých.

Predstavte si kritické slová: Ty si jeden veľký lenivec. Pokračovať v čítaní

Publikované v Emocie, Osobný rozvoj, Vzťahy | Vložiť komentár

Keď nebudeš poslúchať, nedostaneš darčeky

Niekoľko rokov dozadu bežala pred Vianocami v jednom slovenskom rádiu relácia s podtitulom: Ak chcete, aby vaše deti poslúchali aspoň do Vianoc, napíšte nám a náš Ježiško to zariadi. Rodičia si objednali telefonát od Ježiška, ten v éteri zatelefonoval neposlušnému dieťaťu a získal od neho sľub, že bude poslúchať. Aspoň do Vianoc, pretože ináč mu pod stromček nič neprinesie.

Mám pocit, že táto relácia sa nestala pravidelnou predvianočnou atrakciou pre rodičov, ale som si istá, že veta Keď nebudeš poslúchať, Ježiško ti neprinesie žiadne darčeky, je pravidelne vyslovovaná každý rok v mnohých rodinách s menšími a možno aj väčšími deťmi.

A keďže detičky darčeky pod stromčekom chcú mať, na nejaký čas ste dosiahli svoje: vaše deti budú poslúchať alebo sa o to aspoň snažiť.

Ináč, zamysleli ste sa nad slovom POSLÚCHAŤ? Čo to pre vás presne znamená?

Pokračovať v čítaní

photo by: roxeteer
Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Rodičia a deti | Vložiť komentár

Všetko má svoj zmysel, aj keď vám zoberú košík s topánkami.

Nerada nakupujem. Neviem prečo, ale je to tak. Keď mi obchod neskríži cestu, nevojdem doňho.

Samozrejme, niekedy nakupovať skrátka musím. Ako napríklad v stredu pred prvým novembrom. Mal prísť Samo domov na dušičkový víkend, skoro dva mesiace som ho nevidela, tak reku, zišlo by sa mu niečo dobré uvariť. Veď v tom ďalekom kraji sa stravuje kadejako, určite mu urobí radosť nejaké jeho obľúbené jedlo. Nech si užije DOMOV.

Nastala chvíľa premýšľania, ktorý obchodný reťazec poctím svojou návštevou. Najskôr som si myslela, že pôjdem do toho, ktorý mám najviac po ceste, ale napadlo mi, že si trošku z cesty vybočím a pôjdem do iného. Do takého, kde je aj obuv, že by som si pozrela nejaké jesenné topánky. Začínala som sa takmer tešiť, ako som to dobre vymyslela.

Z obuvi som asi po polhodinke odchádzala s novými topánkami, moje tešenie sa ešte zväčšilo. Dala som si ich do tašky, tašku do nákupného vozíka a hurá do supermarketu.

Ľudí sa tam motalo viac ako inokedy – bol totiž deň pred sviatkom, čo znamená zatvorené obchody. Všetci odbiehali od košíkov ku regálom a naspäť, veď to poznáte.

Po jednom takom odbehnutí sa vraciam k miestu, kde som nechala svoj vozík a namiesto neho tam bol nejaký úplne iný. S inými potravinami a hlavne BEZ MOJICH NOVÝCH TOPÁNOK. Pokračovať v čítaní

Publikované v Koučing, Možno je všetko ináč, Osobný rozvoj | Vložiť komentár

Čas dušičkový

Halloween, či Dušičky? Ako to máte?

Viete o tom, hoci to vyzerá tak veľmi rozdielne, všetko to vzniklo za čias pohanských? Minulý rok som cítila potrebu urobiť si poriadok v pojmoch a tento rok si to trochu oprášim. Možno obohatím aj váš svet.

Takže pohania, Kelti a sviatok Samhain. V noci z 31.10. na 1.11. oslavovali nový rok. Bola to aj noc, kedy sa končilo leto a začínala zima a bola to hlavne noc, kedy sa prelínali svety živých a mŕtvych. Zapaľovali sa ohne, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, kde mohli pobudnúť s pozostalými. Ale nie všetky duše mali iba tento úmysel, niektoré v túto noc prichádzali do sveta živých preto, aby sa tu ostali a na to potrebovali telá živých. Pred týmito sa potrebovali chrániť, a tak pre nich chystali rôzne dobroty a dary, aby mali od nich dali pokoj.

Tieto tradície si v siedmom storočí nášho letopočtu cirkev trocha prispôsobila a vyhlásila 1. november za Sviatok všetkých svätých Pokračovať v čítaní

Publikované v Vďačnosť, Vzťahy | Vložiť komentár

Päť orechov, jeden drzý pán a sebapoznanie

Často na prechádzkach s Iris chodievame popri jednom orechu. Stojí pri ceste, ktorá má z jednej strany domy a z druhej je voľné priestranstvo. Ten orech stojí práve na tom voľnom priestranstve, takže vyzerá, že nikomu nepatrí. V tomto orechovom období sa tam zastavíme a jeden dva orechy si rozbijeme a zjeme. A keď sa mi viac orechov pritrafí do cesty, tak si ich dám do tašky a vezmem so sebou na neskôr.

Aj včera sme sa takto pristavili. A ako som si čupela a dávala nejaký ten piaty orech do kapsy, zrazu sa nado mnou ozvalo: „Sú to vaše orechy?“ Stál tam pánko s kýblom, z videnia viem, že býva v dome, ktorý stojí pri ceste oproti orechu. Pokračovať v čítaní

Publikované v Emocie, Osobný rozvoj, Vzťahy | Vložiť komentár