Návštevné hodiny

Ráno na vizite sa doktor rozpráva s pacientom, ktorý sa už nevie dočkať návštevných hodín. Pán doktor, ja sa už tak veľmi teším, kedy ma manželka príde navštíviť. Som veľmi zvedavý, čo mi prinesie.“

Doktor mu na to vraví: A čo keby ste dnes vy potešili svoju manželku? Dole vo vestibule predávajú kvety, prejdite sa a kúpte jej nejaký ten kvietok. Uvidíte, čo to urobí.“

Pacientovi sa to síce nevidí, ale rozhodne sa, že skúsi túto malú zmenu.

Na druhý deň na vizite pacient víta doktora s nadšením: „Pán doktor, mali ste pravdu. Mali ste vidieť, aká bola prekvapená, keď som jej dával kvety.“

A čo vy? Ako ste sa cítili vy?“, spýtal sa doktor.

To je na tom to najlepšie. Ja som sa tešil oveľa viac, ako keď som ja ten, ktorý dostáva. Bol to úžasný pocit. Takto sme sa už dlho spolu netešili. Ďakujem vám.“

Tento príbeh mám z rozprávania pána doktora Rusnáka a zaujal ma práve tým, že presne takto sa často správame. Čakáme a očakávame, čo nám prinesú tí druhí, ako sa udalosti vyvinú a čo nám to alebo ono prinesie do života. 

A pritom oveľa viac radosti zažívame práve vtedy, keď vidíme radovať sa druhých skrze naše dávanie.

A platí to aj o živote. Môžem ráno vstať so slovami Som zvedavá, čo dnešok prinesie a čo sa bude diať. Alebo vstanem a rozhodnem sa, že dnešok prežijem naplno. Namixujem si ho tak, ako chcem ja. Splním si nejaké povinnosti, ale postarám sa (ja sama) o to, aby som zažila niečo pekné, videla niečo nádherné a potešila aspoň jedného človeka. A to je rozdiel, ako len čakať, čo sa dnes stane, čo myslíte? 

Preto sa oddnes pýtajte ináč. Nie, čo mi dnes život prinesie, ale čo ja dnes prinesiem životu. A začnite prinášať.

Tento obsah bol zaradený v Komunikácia, ktorá spája, Možno je všetko ináč, Vzťahy, Život je radosť. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár