Najskôr sa pozrime na slovo PREPÁČ.
Možno ste zažili zvláštny pocit nespokojnosti, keď ste toto slovo vyslovili a neprišlo prepáčenie. Alebo keď ste sa vy cítili ublížení a slovíčko Prepáč sa vám zdalo veľmi málo na to, aby ste mohli zabudnúť na to, čo sa stalo.
Niektorí ľudia používajú toto slovo ako akýsi odpustok v zmysle môžem si robiť čo chcem, keď potom poviem Prepáč, všetko sa hneď vymaže. Tí na druhej strane ale chcú niečo úplne iné: Ja nechcem počúvať tvoje prepáč, ja chcem, aby si nerobil/a to, čo mi ubližuje.
Je úplne jasné, že toto slovo vás nevráti do spojenia, nechá medzi vami niečo nevyčistené. Prečo?
Pretože slovom Prepáč sa snažíte toho druhého riadiť. Hovoríte mu, čo má urobiť. Je vám jedno, ako sa cíti, má vám skrátka prepáčiť. Hneď. A ak sa tak náhodou nestane, tak sa nahneváte ešte aj vy:
Čo má toto byť? Veď ja som ti povedal prepáč, tak čo sa ešte hneváš?
Ten druhý sa však väčšinou uzavrie do seba. Nikto predsa nechce, aby mu druhí rozkazovali, čo má robiť, nieto ešte v takej individuálnej veci, ako je prepáčenie. Ak vám aj dá odpoveď, že Dobre, je to často z dôvodu, že chce mať pokoj, ale vo vnútri vám to ešte neodpustil. Výsledok? Dvaja nespokojní. Jeden preto, lebo mu nebolo prepáčené, druhý preto, lebo mu to bolo dané ako rozkaz.
Čo sa však stane, keď použijete slovo je OSPRAVEDLŇUJEM SA?
Keď hovoríte Ospravedlňujem sa, hovoríte o sebe. O tom, že vy viete, že ste niečo nezvládli a že za to preberáte ZODPOVEDNOSŤ. Netlačíte na toho druhého, že vám musí hneď odpustiť, nechávate to na je zvážení, či a kedy to urobí. Žiadny nátlak, ten druhý cíti, že sa sám môže rozhodnúť. Toto slovo v sebe nemá netrpezlivosť a nátlak, ktoré v sebe nesie slovo Prepáč.
Cítite ten rozdiel?
Slovom Prepáč druhým hovoríte, čo majú urobiť. Slovom Ospravedlňujem sa preberáte zodpovednosť za svoje činy a druhým nechávate priestor a čas na to, aby sa sami rozhodli, čo s tým urobia.
Určite sa oplatí zaradiť slovo OSPRAVEDLŇUJEM SA do svojho slovníka.
Ak už používate jedno, či druhé slovo, myslite na to, že obe by mali znamenať, že vás mrzí, že ste ublížili a budete sa snažiť neurobiť to znova. Nemala by to byť iba nejaké slovo, ktoré spôsobí zabudnutie toho, čo sa stalo a vy si môžete o hodinu pokojne zopakovať. Je vaša zodpovednosť správať sa tak, aby ste druhým neubližovali. Tak ju plne prevezmite do svojich rúk. Nedarí sa vám s tým? Objednajte sa na emočný koučing. Zistíme, čo vám bráni ospravedlniť sa a prevziať zodpovednosť za svoje činy.
Bolo by krásne, keby sme dokázali žiť tak, že si navzájom (vedome, či nevedome) neubližujeme. Ale realita je taká, že si ubližujeme (a áno, ubližujeme aj vtedy, keď nechceme ublížiť, ale dostaneme spätnú väzbu, že sme ublížili). Našťastie si väčšina z nás dokáže uvedomiť svoje ublíženie a chce sa za neho ospravedlniť.
