Pýcha nie je iba nos hore

Pod pýchou si bežne predstavíme nejakého nadutého jedinca, ktorý sa na svet a ostatných pozerá zhora, pretože si myslí, že je niečo viac.

Skúste si teraz predstaviť niekoho takého vo svojom okolí. Ako na neho reagujete? Väčšinou ten jeho nos neschvaľujete a opovržlivo hovoríte: No nezblázni sa, nie si predsa jediný na svete. Alebo mu tíško závidíte: Hmmm, má byť na čo pyšný, ja toto veru nedokážem. A možno sa vám to teraz bude zdať čudné, ale aj tá vaša reakcia je o pýche.

Ako sa cítite, keď ste na niečo pyšní?

Akoby ste sa zväčšovali. Nafukuje sa vám hrudník (nie nadarmo sa hovorí: Prsia sa mu nadúvali pýchou) a vy naozaj máte pocit, že ste vyššie ako tí ostatní. A keď si pridáme, že telesné prejavy dlhodobej pýchy sú hučanie v hlave, zvonenie v ušiach, neistá chôdza, pocit závrate, čo sú symptómy, ktoré sa dostavujú pri vysokohorských výstupoch, kedy sme vysoko vysoko nad ostatnými, toto prvotné chápanie slova pýcha je všetkým jasne: VYVYŠOVANIE SA.

Na širšie pochopenie pýchy si vezmem etikoterapiu. Podľa etikoterapie je pýcha „matka“ všetkých toxických emócií, ktorá ničí naše vzťahy a naše zdravie. PÝCHA je stav, kedy sa oddeľujeme. Od ostatných ľudí alebo od Boha, či vesmíru, prírody, vyššej sily, zdroja.

Čítajte viac »

ODDELIŤ sa znamená nebyť v spojení. Som oddelený od druhých, NIČ S NIMI NEMÁM SPOLOČNÉ. V tom najbežnejšom ponímaní pýchy, kedy sa vyvyšujeme, je oddelenie sa od ostatných v zmysle Ja som viac ako vy, lebo som lepší. Nemám s vami nič spoločné.

Ale keď vy na niekoho pýchu zareagujete, že Ach jaj, ja toto nemám a nikdy nebudem mať, ja som taký chudáčik, ktorému nikto nepomôže, ktorý nebol v správny čas na správnom mieste atď, tak aj vy ste sa ODDELILI. Síce ste sa nezväčšili (nič sa vám pýchou nenadulo), ale ste sa ZMENŠILI. Cítite sa maličkí voči svetu. Nič vás s ním nespája. Akoby aj mohlo, keď ostatní sú takí super a vy takí nanič.

Takže PONIŽOVANIE SA je tiež pýcha. Ak vám tu slovo pýcha nesedí, nahraďte ho jeho etikoterapeutickým synonymom ODDELENIE SA. Ponižovanie sa je oddelenie sa. Bodka.

Keď sa ja nad niekým vyvyšujem, tak ho vlastne ponižujem. A naopak. Ak sa ponižujem, niekoho nad seba vyvyšujem. A pritom sme si všetci rovní, sme ľudia a každý z nás je niečím výnimočný. Nemáme rovnaké schopnosti, ale stále to nie je dôvod na to, aby sme sa cez porovnávanie hodnotili a ponižovali, či vyvyšovali. Každý sme na ceste, hoci na inom mieste, ale energeticky sme si všetci rovní. Žiaden dôvod na oddelenie sa, žiaden dôvod na porovnávanie (ktorého výsledkom je oddelenie).

Základným kameňom pýchy je pocit, že JA VIEM NIEČO LEPŠIE. A z tohto presvedčenia si potom dovoľujeme emočné konania, ktoré sú tiež prejavom pýchy, hoci nevinnejšie:  KRITIZOVANIE druhých alebo VYČÍTANIE.

Alebo SNAHA O ZMENU VŠETKÝCH NAOKOLO. A ak sa tí druhí nemenia podľa vašich predstáv, nastupuje hnev, agresia a niekedy už násilie.

Pýcha dáva ľuďom falošné sebavedomie, ktoré ich posadí do rolí sudcu. A potom už nie je nič ľahšie ako druhých ODSÚDIŤ bez zamyslenia sa nad tým, aké pohnútky alebo okolnosti ich viedli k tomu, aby urobili to, čo urobili. Takže ak niekto často hovorí vety typu: Za takú vec by mal ísť rovno do väzenia, Keby som ja bol na jeho mieste, nikdy takú blbosť nespravím, prejavuje iba svoju pýchu. A keďže sudca rozdáva tresty, pýcha sa prejavuje aj tým, že pyšní ľudia často rozdávajú druhým tresty.

Takže si to zhrňme: pýcha sa v našich medziľudských vzťahoch môže prejavovať takto:

POVYŠUJEM SA, PONIŽUJEM INÝCH

PONIŽUJEM SA, VYVYŠUJEM INÝCH

KRITIZUJEM, ODSUDZUJEM, TRESTÁM

CHCEM DRUHÝCH MENIŤ

Pýcha sa nemusí prejavovať iba vo vzťahu k ľuďom, ale aj vo vzťahu k svetu, vesmíru, Bohu, prírode, k Zemi, k veciam.

NETRPEZLIVOSŤ je tiež prejavom pýchy. Keď ste netrpezliví znamená to, že vy viete, ako rýchlo sa veci majú diať. VY TO VIETE lepšie ako vesmír.

Každý povzdych nad tým, ako sa veci dejú, vyvíjajú, je vaša pýcha.

A navyše, pýcha je jeden zo siedmych hlavných hriechov. Prečo? Pretože podľa biblie je pýcha privlastňovanie si zásluh, ktoré patria výlučne bohu. Ak nie ste kresťania, nevadí. Namiesto slova Boh si doplňte to, čomu veríte vy – vesmír, príroda, univerzum, jednota. Pýcha je vždy prejav oddelenosti sa od celku, Boha, vesmíru, prírody, jednoty alebo univerza.

To, ako ničíme prírodu, naše zdroje tu na Zemi, ako si nevážime, čo nám Zem dáva, je tiež prejav našej pýchy, ktorá už prechádza do arogancie. Ničenie a plytvanie len preto, že JA SI MÔŽEM DOVOLIŤ kúpiť, či mať iné, lepšie, je tiež pýcha.

S pýchou sa stretávame takmer každý deň, či už s vlastnou alebo ju vidíme u druhých. Čo s ňou? Ako nebyť pyšný?

  • Uvedomujte si svoje postoje k druhým ľuďom a vždy, keď sa prejavíte ako pyšný človek, zastavte sa. Akceptujte ich slabosti a berte ich ako súčasť celku, do ktorého patríte aj vy.
  • Uvedomte si, aké je vaše miesto v celku (vesmíre, jednote, prírode, univerze) a uvedomte si svoju jedinečnosť a významnosť.
  • Uvedomte si, že ste viac, ako s v danej chvíli myslíte, že ste a aj iní sú viac, ako si myslia, že sú. (to je hlavne pre tých, ktorí sa ponižujú).
  • Uvedomte si, že zmyslom vašej existencie nie je mať, ale byť šťastný a celiství. A to nebudete, pokiaľ sa od druhých budete oddeľovať. Hľadajte na druhých to, čo vás s nimi spája.
  • Neposudzujte, neodsudzujte, neporovnávajte sa. Ak budete mať takéto tendencie, uvedomte si, že nie ste schopní vidieť všetky súvislosti, ktoré druhých doviedli tam, kde a akí sú teraz. Nikdy ste nekráčali v ich topánkach.
  • Buďte súcitní a ak sa vám konanie druhých nepáči, pýtajte sa samých seba, aké by ste vy mali dôvody urobiť to isté? Pri posudzovaní seba sme obvykle zhovievavejší, doprajme preto zhovievavosť aj iným.
  • Buďte vďační za všetko, čo máte. ZA VŠETKO. Aj keď toho nie je podľa vás veľa.

Nečakajte na čas, kedy v dôsledku pýchy zablokovaná energia spôsobí vo vašom tele chorobu alebo kedy vás ako pyšných a nadutých ľudí opustia všetci priatelia. Prepólujte ju na vďačnosť a súcit.

Ak cítite, že to sami nezvládnete, rada vám pomôžem. Možno vašu pýchu nie ste schopní vidieť sami, ale tušíte, že tam je. Najmä ak ju vidíte na druhých. Objednajte sa na emočný koučing so mnou.

Ako mi napísal jeden môj klient:

Voľakedy mi bolo všetko jasné – chcel som, aby sa tí druhí zmenili. Chcel som mať vo svojom svete ľudí, ktorí robia to, čo sa mne páči. A keď to nerobili, vymenil som ich. Dal som im jednu šancu na zmenu a ak sa nezmenili, tak som odišiel. Bol som akože hrdý. Ani som si neuvedomoval, aký som bol vlastne pyšný. Ja som bol ten dokonalý a tí ostatní boli pod moju úroveň, nedokázali sa zmeniť….Ako som ja vedel, čo oni majú robiť. A pritom jediný, kto sa tuším má zmeniť SOM JA. Nejde to ľahko .. ach zase tá netrpezlivosť, ale dávam si zámer byť trpezlivý a meniť sa. Päťdesiat rokov trvalo, kým som sa dostal sem, tak viem, že čakať, že za rok sa zase celým zmením, je veľká pýcha.  

Rada budem aj vás sprevádzať na cesta poznania samého seba.

Jana Mladá

Tento obsah bol zaradený v Emocie, Koučing, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

4 reakcie na Pýcha nie je iba nos hore

  1. Michal povedal:

    trochu smiem nesúhlasiť..hadam nebudem potom označený za pyšného. Vo Vašom názore sa spája oddelenie sa alebo odčlenenie sa jedinca od sveta celku s pýchou. Ak by som tento pohľad preniesol napríklad na osobu Krista..bol by to v tej dobe pyšný a nepochopený jedinec. „Väčšina“ sa správa vyčlenňujúcim spôsobom ako vo svorke..na tích čo sa niečím odlišujú, alebo sú z ich pohľadu pre nich niečím neakceptovatelní. (Kto chce s vlkmi byť musí s nimi vyť). Tento vzťah koreluje a može vyústiť až do extrémnej situácie…v prípade Krista ukrižovaním..čo je symbolické a je aj mementom pre názorovú „väčšinu-menšinu“ v tejto dobe.. islamizácia, metoo apod. Pýcha je však osobným problémom jedinca..ako obranného mechanizmu ega..je opakom poniženia sa, kedy ego je slabé. Zdravý stred je myslím si pokorný pohľad na svet, rešpekt voči druhým ale zároveň sebaúcta k sebe teda egu, ktoré je zrkadlom duše – pozorovateľa. Michal

    • koucmed povedal:

      Dobrý deň, Michal,ďakujem za Váš názor. Áno, myslím to tak, že pýcha by sa dala nazvať aj oddelením sa od ostatných ľudí. Či už napríklad povýšením sa nad nich, alebo ponížením sa. Z toho čo píšete, mi prídu ako pyšní tí, čo Krista ukrižovali, nie Kristus. On podľa mňa videl seba v ostatných a ostatných v sebe – čistá celistvosť a jednota, spojenie. A úplne s Vami súhlasím, pýcha je osobným problémom každého z nás a úzko súvisí s egom. Takže myslím, že to vidíme veľmi podobne 🙂 S úctou, Jana Mladá

      • Michal povedal:

        Zdravím Vás..aj ja ďakujem za reakciu:) Možno príklad s Kristom nie je vhodný, súhlasím s vašim opisom jeho vnímania. Príkladom môže byť bežná šikana – poníženie alebo v protiklade nimi môžu byť bežné predsudky ľudí, keď niekoho označia za namysleného. Samotná osoba sa nechce odčleňovať od sveta, ale je odčlenená – ukrižovaná druhými, a následkom toho sa naozaj môže odčleniť aj sama sebou, keďže prebiehajú vzájomné vzťahy – korelácie.
        Na vine je však podľa mňa spoločnosť v ktorej sa vyvíja, nie jedinec, ktorý sa rodí na tento svet čistý-ak neberiem do úvahy jeho karmické stopy(tie tiež môžu byť spôsobené dobou (kolektívnym vedomím) v akej žil a za ktoré nemohol)
        Ak niekoho znásilnia, bude mať traumu na celý život, bezohľadu nato aký bol predtým. Tieto znásilnenia sa dejú aj v jemných rovinách..a je na každom, kto sa ako s nimi vysporiada v sebe, ale dôležitejšie je to ako sa uvedomí vo vlastných „znásilneniach“, ktoré môže páchať na druhých.

        Keďže ma zaujal váš článok, pozrel som si aj iné s podobnou témou, a kdesi som našiel toto: V pekle môžu mať ľudia všetky cnosti okrem pokory, naproti tomu v nebi môžu bohovia trpieť všetkými neresťami okrem pýchy:)

        S pozdravom Michal

        • Jana Mladá povedal:

          Zdravím Vás Michal, ďakujem aj za tento Váš názor 🙂
          K tomu oddeľovaniu a šikane – myslím to v takom zmysle, že ten, kto šikanuje, sa nevedomky od toho človeka, ktorého šikanuje, oddeľuje na energeticko-emočnej úrovni. Chýba tam súcit a spojenie. Tí, čo šikanujú, sa vyvyšujú nad šikanovanými, myslia si o sebe, že sú lepší. Tí šikanovaní, pokiaľ uveria tomu, že sú horší a cítia sa ponížení, vtedy sa už aj oni oddeľujú na energiticko-emočnej úrovni. Ak by to v sebe ustáli a boli by si vedomí svojej hodnoty a vedeli by sa na tých, čo ich šikanujú, pozrieť so súcitom ako na ľudi, ktorí vlastne trpia a svoju slabosť zakrývajú šikanovaním a tým si umelo zvyšujú svoje sebavedomie (niečo v zmysle, Oni nevedia, čo činia), to by už nebolo oddeľovanie, ale SPOJENIE.
          Pekný večer Vám želám, Jana Mlada

Pridaj komentár