Ste to vlastne vy, takí, akí ste dnes?

Budem to stále JA, keď sa zmením? Nepopriem svoju podstatu, keď začnem VEDOME konať ináč, než som zvykol konať doteraz?

Otázku v tomto zmysle dostávam často. A často odpoviem otázkou:

AKO VIETE, ŽE TOTO STE VY? ŽE TERAZ ŽIJETE VAŠU PODSTATU?

Vy, čo sa pýtate, vy, čo teraz čítate tieto slová, už dávno nie ste tými, ktorí prišli na tento svet plný DÔVERY A LÁSKY. Dnes z vás ostal iba nejaký zvyšok tej celistvej bytosti. Od detstva do dospelosti sme z rôznych STRACHOV odstraňovali kúsok po kúsku časti svojej bytosti – nejaké svoje vlastnosti, emócie, či talenty.

Veľmi rada vysvetľujem, ako sme dospeli do týchto dospelákov, pomocou rozprávkového ZÁMKU. Našla som ho  v knihe Temná stránka hľadačov svetla od Debbie Fordovej a veľmi sa mi páči.

Predstavte si ZÁMOK. Taký ten pre vás úplne najkrajší, najrozprávkovejší. A predstavte si, tento zámok je váš VNÚTORNÝ SVET. ŽE STE TO VY.

Tento nádherný zámok s tisícimi izbami. Každá jedna miestnosť tohto zámku je nádherná a je v nej uložený zvláštny dar. KAŽDÁ IZBA PREDSTAVUJE INÝ ASPEKT VÁS SAMÝCH A JE NEODDELITEĽNOU ČASŤOU ZÁMKU. Ako dieťa objavujete každý kúsok vášho zámku bez hanby, obáv, či predsudkov. Nebojácne ich skúmate, hľadáte, čo je v nich ukryté. Láskyplne ich prijímate, nech už je to šatňa alebo pivnica. Každá izba je jedinečná. Váš ZÁMOK JE PLNÝ SVETLA, LÁSKY A ZÁZRAKOV.

A potom jedného dňa niekto do vášho zámku príde.

Ako prví návštevníci sú väčšinou vaši rodičia alebo tí, ktorí sa o vás v detstve starali. Začnú vám hovoriť, že niektoré izby sú nedokonalé a že by nemali byť vo vašom zámku. Naznačujú, že by ste mali dvere do týchto izieb zamknúť a už nikdy tam nechodiť. Ale pretože vy chcete a POTREBUJETE lásku a prijatie od týchto ľudí, radšej urobíte, čo chcú.

Ako čas plynie a do vášho života prichádzajú ďalší ľudia – vychovávateľky v škôlke, kamaráti, učitelia. Aj oni vám rozprávajú svoje názory na miestnosti vo vašom zámku. Niektoré sa im páčia, niektoré nie. A vy tak postupne svoje izby zamykáte. Veľa vašich nádherných izieb je zamknutých, bez svetla a vy už ani neviete, kde sú kľúče.

A tak celý život zatvárate nejaké izby vo svojom zámku. Čím ste starší, tým viac sa bojíte, že sa niektoré vaše izby nebudú druhým páčiť. Môžu byť pre nich príliš trúfalé alebo konzervatívne. Možno ste také izby v ich zámkoch nevideli, tak nechcete, aby ste boli príliš odlišní. Zatvárate každé dvere, ktoré sa nehodia do spoločenských či náboženských štandardov.

Je pre vás jednoduchšie načúvať predstavám druhých o tom, ako by mal vyzerať nádherný zámok. Váš vnútorný hlas, ten, ktorý miluje všetky izby, už vôbec nepočúvate. Už ani neviete, ako znie.

Najradšej by ste boli, keby niektoré izby úplne zmizli z vášho zámku. Ale to nejde, tie izby sú stále jeho neoddeliteľnými časťami. Časom si však zvyknete. Cítite sa bezpečne a pohodlne. Väčšina izieb vášho zámku je zamknutá a vy už vlastne ani neviete, že to bol kedysi nejaký zámok.

Uverili ste, že ste len MALÝ DOMČEK s dvoma, tromi izbami, ktorý potrebuje kopec opráv. A začnete pátrať, čo s tým, pretože niekde hlboko vo vás tušíte, že tento malý domček nie je všetko.

Takže moja odpoveď na to, či to budete ešte stále vy, keď sa zmeníte, je: ÁNO, budete. Budete to vy, ale bohatší o izby, ktoré ste doteraz pozamykali. S novými reakciami na svet, ľudí, život, pretože už nebudete mať strach, že niekto príde a povie vám, že táto vaša časť sa mu nepáči.

Spolu so mnou otvárate zamknuté izby s púšťate do nich znova svetlo. Začnete ich mať znova radi. Začnete sa nanovo spoznávať. Pomocou etikoterapie a emočného koučingu.

Rada budem pri vás stáť pri odomykaní tých izieb, ktoré sú dnes pre vás najviac ukryté.

S láskou a úctou,

Janka Mladá

Tento obsah bol zaradený v Emocie, Osobný rozvoj, Rodičia a deti, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár