Taká obyčajná otázka

Prečo si si obliekol tieto nohavice? Prečo si nezjedol obed? Prečo ješ tak pomaly? Prečo ješ tak rýchlo?  Prečo si včera nezavolala? Prečo si tam nešla? Prečo mi nedvíhaš telefón?

Bežné otázky, ktoré vyslovíme denne niekoľkokrát. Prečo si toto neurobil alebo Prečo si urobil práve tamto? A určite aj Vy na ne musíte často odpovedať.

Čítajte viac »

Ale skúmali ste niekedy, ako sa cítite, keď Vám niekto položí takú otázku? Som si takmer istá, že sa cítite nepríjemne a že máte tendenciu začať sa obraňovať. A možno ste si všimli, že odpoveď, ktorá sa Vám dostane po takejto otázke, nie je príliš pokojná alebo priateľská. Ako je možné, že taká nevinná otázka v nás vyvolá vlnu odporu?

Je tu jeden malý háčik, táto otázka vôbec nie je nevinná. Táto otázka je prezlečená výčitka. A výčitka v nás vyvolá pocit, že sme zlyhali. Niekto hodnotí naše konanie a nevychádzame z toho práve najlepšie. Ten niekto vie, ako sme to mali urobiť správne a snaží sa nám to vnútiť. Preto pocítime nepríjemný tlak v oblasti žalúdka. Ten tlak je pocit viny, ktorý v nás po výčitke začne klíčiť. Pocit viny zablokuje tok energie v našom tele a keď máme tieto bloky dlhodobo, môžeme z toho aj ochorieť.

Povedzme si príklad, keď sa spýtate svojho dieťaťa, prečo papá tak pomaly. Čo všetko sa odohrá v jeho hlavičke?

  1. Bude sa cítiť hlúpe a neschopné

Ono papá tak ako vie. Keď to však Vy negatívne zhodnotíte, tak zneistie. Cíti, že práve zlyhalo a nie je schopné jesť tak, aby sa Vám to páčilo. Toto sa samozrejme odohráva na podvedomej úrovni, Vy uvidíte napríklad iba pokles jeho nálady.

  1. Bude mať tendenciu sa vyhovárať alebo brániť sa útokom

Otázka Prečo… nabáda na hľadanie výhovoriek. Dieťa má pocit, že sa musí brániť, tak začne hľadať výhovorky. To mäso je tvrdé, Bolí ma brucho, Pretože to nie je chutné atď. Ak je dieťa staršie, prejde rovno do útoku:  Prečo ti to vadí? Prečo by som nemohol jesť pomaly? atď

  1. Prestane sa mať rado

Dieťa má pocit, že nie je pre Vás dosť dobré, pretože práve robí niečo, čo Vám nevyhovuje a preto ho nemáte radi. Cíti sa vinné z toho, že ste sklamaný. Začne sa cítiť menejcenné, prestane si veriť a prestane sa mať rado. Samozrejme aj toto sa uloží niekde v podvedomí.

Takže výčitka (a to zatiaľ nehovorím o treste, ktorý po výčitke často prichádza) upevní v našich deťoch takýto vzorec správania:

Pocit viny za sklamanie rodičov + pocit, že nie je dosť dobré = zníženie sebadôvery a sebalásky + obrana + výhovorky.

Ako to urobiť tak, aby tento vzorec nevznikol?

Komunikujte svojimi deťmi tak, aby vždy cítili Vašu lásku a Vašu vieru v neho.

Ak je naozaj problémom to, že dieťa je pomaly, tak mu vysvetlite, prečo by malo jesť rýchlejšie. Ak to však problém nie je, je zbytočné to hodnotiť. Ak však cítite potrebu to okomentovať, tak nezabudnite pridať aj nejaké láskyplné slová, aby vedelo, že ho máte radi. Ale najideálnejšie by bolo akceptovať to. Vaše dieťa predsa vie, ako má jesť, čo si má obliecť alebo čo má urobiť. A myslite na to, že vždy sa nájde niečo, čo dieťa urobilo z Vášho pohľadu dobre. Nájdite to a pochváľte ho za to.  Napríklad ak ide o nejakú zlú známku v škole, prv než začnete s výčitkou, uvedomte si, že určite aj niečo vie a vyzdvihnite to. A vyslovte dôveru, že to ostatné sa hravo naučí a nabudúce dostane lepšiu známku. Dajte mu pocítiť, že to, čo práve urobilo z Vášho pohľadu zle, nespôsobí to, že ho prestanete mať radi.

Tento príklad nefunguje iba vo vzťahu dospelý dieťa. Odohráva sa často aj medzi dospelými a veľmi často sa odohráva aj vo vzťahu k sebe samým. Záver je ale vždy rovnaký, niekto sa cíti obvinený a stráca dôveru v seba a svoje schopnosti. Položme si preto otázku, či toto chceme v druhých vyvolať.

Tento obsah bol zaradený v Osobný rozvoj, Rodičia a deti, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár