Ťažký údel

Možno si práve kladiete otázku Prečo sa mi toto deje? Prečo mám taký ťažký život? A kdesi vo vnútri cítite zlosť, krivdu či hlboké nepochopenie.

Ale čo ak je to práve to, čo potrebujete? Čo ak tento váš ťažký údel je presne to, čo ste si vybrali? Aby ste sa cez bolesť a utrpenie dozvedali o možnostiach?

Čo ak prijatie je to jediné, čo vám pomôže cítiť sa lepšie? Netreba chápať, stačí mať úctu k svojmu ťažkému životu, pretože iba tak sa dostanete ďalej.

Možno pri sledovaní nejakej televíznej relácie, ktorá rozoberá rôzne ťažké osudy, s účastným výrazom v tvári skonštatujete To je hrozné! Možno čítate dennú tlač a sledujete správy, ktoré sú toho plné. A vy sa pohoršene pýtate  Ako je to možné? A prihodíte zopár komentárov, že vy by ste tak nedokázali žiť alebo ako to, že s tým nikto nič nerobí.

Ale aj tu je to o úcte. O úcte k ich ťažkému životu a údelu. O prijatí toho, čo si oni vybrali, hoci možno to teraz takto nevnímajú. A samozrejme o pomoci, súcite a účasti. Ale nie o bedákaní. Nad svojim ťažkým údelom alebo nad nespravodlivosťou sveta.

Nepochopenie, ľútosť, pocit krivdy a pohoršovanie sa nad nespravodlivosťou vás od tých druhých oddelí (hoci to na prvý pohľad vyzerá, že práve spoločná debata na túto tému vás akosi spojila). Úcta, účasť, súcit a pochopenie nás spájajú. A spojenie je radosť. Preto ak chceme žiť v radosti, majme úctu a súcit k druhým a k ich osudom.

photo by Michal Wurster

 

Tento obsah bol zaradený v Možno je všetko ináč, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár