Tento jed z nás robí neschopné obete

Všimli ste si, že keď sa počas rozhovoru začne niekto sťažovať, postupne každý z účastníkov pridá aspoň jednu svoju sťažnosť?

Aj mne sa také stalo…

Aj mne to tej môj takto vyviedol…

Ani môj šéf nedokáže pochopiť, že sa to nedá

Prečo to tak je? Pretože sťažovanie sa je nákazlivé a vyvolá vo vás pocit, že ak neprispejete svojou troškou, ste akísi nezaujímaví. Podvedome cítite, že sťažovanie si vám priťahuje pozornosť a ľútosť druhých ľudí. A možno aj uznanie. Veď čím väčšia sťažnosť, tým viac sa na vás upierajú s hrôzou pokrivené tváre a vy ste stredobodom pozornosti. Cítite sa dokonca povzbudení povedať ešte viac, nech ešte viac otvárajú oči a ústa:

To nemyslíš vážne, ako ti toto mohol urobiť?

Čítajte viac »

Ako sa ti toto mohlo stať?

Ako sa mohol takto nečestne zachovať?

Sťažovanie sa je JED. Nielenže si ním otravujete svoju dušu a telo, ale aj dušičky tých, ktorí vás počúvajú.  A tým, že oni potom majú ten pocit, že nesmú zaostať a rýchlo pridajú svoju sťažnosť, začnú otravovať aj svoje telo a svoju dušu a ste v začarovanom kruhu. Výsledkom tohto začarovaného kruhu je to, že sa všetci účastníci cítia unavení a bez energie.

Prečo nám sťažovanie sa, či počúvanie sťažností druhých berie energiu?

Keď sa akokoľvek sťažujete

či na to, čo sa vám deje alebo dialo,

keď preklínate vaše pracovné, či životné podmienky,

keď nenávidíte to, čo robíte,

keď je váš vnútorný dialóg plný obvinení a nespokojnosti z toho, čo by ako malo prípadne nemalo byť, ste vo veľkom konflikte.

Energiu míňate na to, aby ste poukazovali na chyby druhých ľudí, okolností, či podmienok, ale nová k vám nemá odkiaľ prísť, pretože ste odpojení od zdroja a od seba, od svojho vyššieho ja.

Ak ste práve účastníkom rozhovoru, v ktorom sa všetci sťažujú, tak si viete trošku energie načerpať práve cez pozornosť a záujem tých druhých, ale to je málo a okamžite ju spotrebúvate – buď na svoje ďalšie sťažnosti, alebo na účastné počúvanie sťažností ostatných.

A keď sa nemáte komu sťažovať a iba sa sami utápate vo svojich ľútostiach, krivdách a neprávostiach, tam už si energiu iba míňate.

Hoci na fyzickej úrovni sa snažíte zväčšiť priestor, ktorý zaberáte tým, že zvyšujete hlas a energicky gestikulujete, na duševnej úrovni ste maličkí a cítite sa osamelí. Ako ináč by ste sa mohli cítiť, keď sa práve utvrdzujete v tom, že všetci a všetko je proti vám?

Zo života si takto robíte boj. Keďže vaša vonkajšia realita vždy odráža váš vnútorný stav, tak vám do života budú prichádzať iba dôkazy toho, že život je nepriateľ, s ktorým treba bojovať.

Čím viac sa sťažujete, tým viac sa budete cítiť ako OBEŤ. Začnete veriť tomu, že za vaše nešťastie môže niekto iný. A k tomu sa pridá viera, že vy s tým nemôžete nič robiť. A to je začiatok nešťastia.

Špirála ťahajúca vás dolu, kedy sa postupne stávate zatrpknutým človekom, ktorý už nie je schopný vidieť v ničom a nikom nič pekné a dôveryhodné. Neskôr, keď sa tieto pocity krivdy, neprávosti a nedôvery začnú somatizovať, tak prichádzajú poruchy spánku a zápaly v tele.

Čo robiť, aby sme sa neocitli v tejto špirále?

Počuli ste už o rituáli, ktorý majú v kmeni Navahov? Keď sa niekto potrebuje vyrozprávať zo svojho nešťastia a utrpenia, môže to urobiť. Postaví sa do jeho stredu kruhu vytvorenom členmi kmeňa a svoje krivdy, neprávosti a problémy tam môže povedať trikrát. A dosť. Pretože Navahovia vedia, že rozprávanie o bolesti bolesť iba prehlbuje a rozprávanie o krivde iba zvyšuje nenávisť. Ak by ste vstúpili do kruhu štvrtýkrát, všetci by sa k vám otočili chrbtom. Už by vás nepočúvali.

My síce nemáme takéto rituály, ale môžeme si z nich niečo pre seba vziať. Napríklad to, že ak sa už chceme na niečo sťažovať, dovoľme si to maximálne trikrát. A aj naopak – sťažovačom okolo nás dovoľme zaťažiť nás tiež maximálne trikrát. Aby nás to neuberalo o energiu a aby sme v tom neuviazli. A čo najskôr prejdime od sťažností k otázkam, ktoré nás vedú k hľadaniu ZODPOVEDNOSTI:

Naozaj za to môže niekto iný?

Aké kroky ma sem doviedli?

Čím som si túto situáciu, či tohto človeka pritiahol/a do svojho života?

Čo môžem urobiť, aby som v tomto stave sebaľútosti neostal/a?

Čo s tým môžem urobiť, aby som to zmenil/a?

Aké mám možnosti?

Zodpovednosť nie je vina. Zodpovednosť je pochopenie, že JA som pôvodcom všetkého, čo sa mi deje. Na nikoho netreba ukazovať prstom, pretože som to ja, kto v minulosti urobil kroky, ktoré ma doviedli to tejto prítomnosti, do tejto situácie. Možno vedome, možno nevedome, možno som aj tušila, kam kráčam, ale nechcela som to vidieť. Nie som na vine, nie som vinná, ale som to ja, kto kráča a kto si vyberá smer. Ostatní mi na tej ceste iba ukazujú, čo mám v sebe nevyriešené, v čom sa klamem a čo nechcem vidieť, či počuť či vedieť.

Ako sta na tom so zodpovednosťou za svoj život vy? Možno cítite, že to nie je úplne kóšer, ale bojíte sa odkryť pravdu o sebe? Nemusíte to začať odkrývať sami, môžem vám s tým pomôcť ako kouč a etikoterapeut. Zhovievavo a s láskou.

Jana Mladá

Tento obsah bol zaradený v Koučing, Život je radosť. Zálohujte si trvalý odkaz.

5 reakcií na Tento jed z nás robí neschopné obete

  1. Marian povedal:

    „Sťažovaním sa“ si sťažujeme svoju situáciu. Nie je to len slovná hračka, je to tak :).

  2. In every life we have some trouble
    When you worry you make it double
    Don’t worry, be happy

Pridaj komentár