Vypustiť či dusiť v sebe

Nedávno som čítala jedno indické príslovie, ktoré hovorí, že na zajtra môžeš odložiť jediné, a to hnev.

A uvedomila som si, že je to ďalší príspevok do balíčka informácií, ako narábať s hnevom. A ako tak vnímam ľudí okolo seba, mnohí majú chaos v tom, čo si s hnevom počať – raz si prečítajú, že hnev treba udusiť, raz že ho treba zo seba dostať, potom že odložiť a sú aj také názory, ktoré hovoria, že hnev treba využiť ako zdroj energie.

V podstate väčšina z nás už vie, že hnev ako emócia, škodí nášmu telu i našim vzťahom, ale ako to urobiť, aby neškodil, to už nie je pre mnohých jasné.

Poďme sa preto pozrieť na možnosti, čo s hnevom, po poriadku.

Čítajte viac »

1.       DUSIŤ SVOJ HNEV V SEBE

Áno, toto je prirodzená reakcia, keď vieme, že hnevať sa nepatrí. Ale to nie je cesta, pretože hnev, ktorý ukladáte do seba, začne blokovať energetické dráhy prislúchajúce najmä žlčníku a pečeni. Na fyzickom tele to bude mať neskôr za následok narušenie metabolizmu, tráviace ťažkosti, žlčníkové kamene, či zhoršovanie zraku alebo migrény. Ten hnev totiž nezmizne tým, že ho udusíte v sebe.

2.       VYVENTILOVAŤ HNEV ZO SEBA VON

Táto psychologická teória zo 60-tych rokov minulého storočia, je už prekonaná.

Ak si svoj hnev vyventilujete na toho, kto vás práve nahneval (a je jedno, že o pár minút už budete ako baránkovia), vám sa uľaví. Žiadnu energiu v sebe nezablokujete, všetka z vás odišla. Ale bohužiaľ si zablokujete energiu medzi vami. Toho druhého ste tým svojim hnevom od seba odpinkli dakam ďaleko a ak to takto robíte pravidelne, tak jedného dňa zistíte, že už niet cesty späť. Priepasť medzi vami narástla a nikto už nevie, ako sa cez ňu dostať.

Možno si poviete, tak dobre, ja si svoj hnev vyventilujem do vankúša alebo do nábytku. Toto je sčasti dobré riešenie – nezablokujete si energiu ani v sebe, ani medzi vami a tým, kto vás naštval, odnesie si to iba nejaká vec. Pokiaľ to bude iba vankúš alebo mech a nič pri tom nezničíte (napríklad nábytok), tak to môže fungovať, ale nemalo by to byť pravidelne. Pretože ak to robíte často, posilňujete v sebe tendencie, že nabudúce to urobíte znova. Svoj nervový systém si naprogramujete na ďalšie a ďalšie výbuchy, až z toho budete mať zvyk. To, čo trénujete najviac, sa vám v mozgu naprogramuje ako najrýchlejšia trasa. A čo ak raz nebude poruke vankúš?

3.       ODLOŽIŤ SVOJ HNEV NA ZAJTRA

Toto je podobné duseniu hnevu v sebe. Je tam síce malá šanca, že vás to do druhého dňa prejde a ak nie, tak opäť platí to o tom odložení, ale hnev je tam a pracuje. Minimálne do zajtra.

4.       VYUŽIŤ SVOJ HNEV AKO ZDROJ ENERGIE

To znie na prvé prečítanie dobre. Energiu nezablokujete, ani nič nezničíte, ale. Je tu jedna záludnosť, a to tá, že energia hnevu je deštruktívna. Myseľ je zastretá a preto naše konanie môže vyústiť do niečoho deštruktívneho. Mnohí túto energiu používajú na svoje nakopnutie – čo môže fungovať, ale vždy je potrebné prejsť z energie hnevu do energie lásky a podpory (prečítajte si viac v článku Rýchla emocionálna pomoc).

Navyše v slove nakopnutie sa skrýva ďalšia záludnosť. Ak sa budete stále iba nakopávať, ako dlho vám to vydrží? A navyše nakopávanie ide cez bolesť.  A keď to už bude veľmi bolieť, tak zase skončíte v apatii a neschopnosti niečo urobiť. Takže opäť nič, čo nám bude prospievať.

ČO TEDA ROBIŤ S HNEVOM, keď ho v sebe cítime?

Ideálne by bolo, keby sme sa nehnevali vôbec. Pre mnohých je toto nedosiahnuteľný stav, čo je v poriadku. Dôležité je totiž to, aby sme hnev nenechali, aby nás ovládal. Aby tak rýchlo ako vznikol, aj skončil.

Mňa sa tiež mnohí pýtajú, či ma už naozaj nič nenahnevá. Nie, nie som ešte na takej budhovskej úrovni. Ale oproti časom spred možno desiatich rokov viem s hnevom pracovať (a veľmi rýchlo) a nenechám ho pôsobiť. Je totiž veľký rozdiel, či sa nahnevám a o pár minút je hnev preč (aby som bola presná, on nezmizne, ja ho premením na pochopenie alebo súcit), alebo či sa nahnevám a ešte niekoľko dní, mesiacov, či rokov nosím ten hnev v sebe (a možno som ho pred tým aj vyventilovala, ale ostal vo mne pretransformovaný do iných negatívnych emócií).

Mnohí si myslia, že sa už nehnevajú, ale ten hnev je stále v nich, hoci sa pretransformoval do pocitu krivdy, či pomsty.

Ako teda narábať s hnevom, aby neničil?

Mám pre vás jednoduchý a rýchly návod, ako sa s hnevom vysporiadať bez toho, že by niekto trpel. Je založený hlavne na PRIJATÍ.

PRVÝ KROK

Ak vás niečo nahnevá alebo vytočí, najskôr svoj hnev pomenujte. Áno, hnevám sa, preto lebo ….  Som nahnevaná/ý na to či ono.  Hneď ako to urobíte, intenzita hnevu o niečo klesne.

DRUHÝ KROK

Oddeľte sa od svojho hnevu. JA NIE SOM SVOJ HNEV. JA HO IBA CÍTIM. Aj tu bude intenzita vášho hnevu klesať.

TRETÍ KROK

Prijmite svoj hnev. Povedzte si slová: PRIJÍMAM SVOJ HNEV. Možno štyri-päť krát po sebe. Nastane ďalší pokles intenzity.

ŠTVRTÝ KROK

Ujasnite si, či máte dôvod sa hnevať. Skutočný dôvod na hnev je totiž iba málokedy. Väčšinou sa hneváme preto, lebo sa niečo neudialo tak, ako sme my chceli, očakávali alebo ako by nám najviac vyhovovalo. Je to však dôvod na hnev?

Musí sa všetko udiať podľa mojich predstáv? Nie, nemusí. Nie som v moci druhých ľudí, či okolností, ktoré sa okolo mňa dejú a nenechám sa nimi nahnevať.

PIATY KROK – ak vás nahneval človek

Nasaďte si okuliare súcitu. Fiktívne, samozrejme. Ide o to, aby ste sa zamysleli nad tým, prečo ten druhý človek urobil to, čo urobil. Položte si otázku: Keby som to ja mal/a urobiť tak, ako to urobil on/a, aký by som na to mohla mať dôvod?

Je mi jasné, že vás okamžite napadne, že JA by som to tak NIKDY neurobil/a. Ale uvoľnite sa, hlboký nádych a výdych a spýtajte sa znova. Ak už by vás nič nenapadlo, tak existuje jeden dôvod – pretože som INÝ/Á ako on/a.

A váš hnev sa opäť zmenšuje. Veď nemôžete sa hnevať na to, že niekto, kto nie je taký ako vy, robí veci ináč ako vy.

ŠIESTY KROK – ak vás nahnevala udalosť, okolnosť (hoci aj tam je stále prítomný nejaký človiečik)

Veci sa dejú ináč než si predstavujete? Prijmite to. Možno ešte nedozrel čas, aby sa diali ináč, možno to potrebujete takto a možno vás to má niečo naučiť.

Čo mi chce tento hnev povedať? Túto otázku si položte. Odpoveď možno nepríde hneď, ale to nevadí. Práve ste presmerovali pozornosť na vonkajšie udalosti na seba, do svojho vnútra. A to je dôležité. Hnev už vo vás iba doznieva.

SIEDMY KROK

Ukončite svoj hnev. Povedzte si jednoduchú vetu: Ukončujem v sebe tento hnev na …. , nemá viac na mňa vplyv. Namiesto bodiek si doplňte slová podľa vašej situácie. Môžete si pritom poklepkávať na karate bod.

Celý proces od pomenovania po ukončenie hnevu netrvá dlhšie ako pár minút. A nikoho pritom nezničíte, od nikoho sa neoddelíte a ani si nepoškodíte svoje zdravie. Ak sa toto naučíte a začnete používať, váš mozog si túto trasu naprogramuje ako najrýchlejšiu. A stane sa to pre vás samozrejmosťou.

Ak máte pocit, že si so svojim hnevom neviete rady sami, ozvite sa a dohodneme si emočný koučing. Môžete sa ním dostať až tak ďaleko, že nebudete potrebovať robiť s hnevom nič. Pretože sa prestanete hnevať úplne. A to je potom krásny život.

S láskou a úctou,

Jana Mladá

Tento obsah bol zaradený v Emocie, Komunikácia, ktorá spája, Koučing, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár