Za každou nálepkou je nejaký strach

Každý z nás má zoznam svojich JA SOM.

Ja som proste taký, Ja nie som, Toto ja nikdy nerobím tak, Toto ja vždy robím tak, Toto by som ja nikdy nezvládla, Na toto ja nemám talent, nervy, schopnosti, Ja som vždy bola takáto…

Však to poznáte? A že ste aj dnes nejaké Ja som použili? Možno iba sami pre seba v duchu, alebo niekomu inému, aby ste nejako ospravedlnili svoje správanie.

Nebojte sa, nie ste v tom sami. Všetci máme svoje nálepky Ja som, ktoré používame, keď sa nám to hodí. Môžu byť pozitívne, napríklad Som dobrá kuchárka. Som skvelý otec. Som vtipný. Tieto sú fajn, nijako nám neškodia. Čím viac takých budete mať, tým lepšie. Horšie ale je, že väčšinou sa nálepkujeme takými nálepkami, ktoré nás pomocou strachu držia v zóne bezpečia. Nič proti zóne bezpečia, ale je to veľmi úzky priestor, v ktorom skôr prežívame, než žijeme. Ak teda chceme žiť, je dobré prestať sa nálepkovať.

Čítajte viac »

Čo vlastne Ja som je?

Ja som je sebacharakteristika, ktorú sme si osvojili a spravili sme si z nej presvedčenie. Väčšinu týchto presvedčení sme získali v detstve. Sú to nálepky, ktoré nám dali rodičia, starí rodičia, učitelia a kamaráti. Ale mnohé Ja som si dávame my sami. Dali sme si ich, keď sme sa chceli niečomu vyhnúť. Za týmito nálepkami je schovaný nejaký strach.

Nešla vám vyriešiť úloha z matematiky, tak ste sa onálepkovali, že Ja skrátka nie som na matematiku. Je jednoduchšie uveriť tomuto, ako sa snažiť a možno zlyhať. Za touto nálepkou je strach zo zlyhania. Nerozumeli ste filmu, ktorý bol po anglicky, tak ste si povedali, že ste jazykový antitalent. Tiež je za tým strach zo zlyhania. Čo ak sa tú angličtinu nenaučím tak, aby som rozumela filmu bez titulkov? Chcete sa vyhnúť nejakej domácej práci, tak sa označíte za niekoho, kto nie je technicky zručný a máte pokoj. Chcete sa vyhnúť tomu, že si máte niečo zapamätať, tak budete stále všetkým hovoriť, že máte skrátka sklerózu. Nechce sa vám urobiť poriadok v izbe, tak si poviete, že ste skrátka bordelár a poriadkumilovnosť je vám proti srsti. Aj tu je iba strach zo zlyhania.

Priatelia vás volajú na párty, ale vy si radšej poviete, že ste introvert a nikam nejdete. Tu je zase schovaný strach z odmietnutia. Veď tam nikoho nepoznám a čo ak ma tí, s ktorými sa budem chcieť zoznámiť, odmietnu?

Okrem strachu o vás nálepky Ja som hovoria ešte jednu vec. A to, že Som nemenný a takto to ostane. Nebudem sa meniť, pretože som proste taký. Vždy to budem robiť takto.

Strach nás cez nálepky Ja som drží v zóne bezpečia a nedovolí nám obohatiť svoj život o nové veci.

Prečo je ťažké vzdať sa svojich nálepiek

Nálepky sú pre nás veľmi pohodlné. Sú súčasťou nášho života a ťažko sa ich dá zbaviť, pretože:

  1. Zaručujú nám, že nemusíme vyvíjať žiadne úsilie na zmenu. Kým mám nálepku, že na niečo nemám, mám dobrý dôvod s tým ani nezačínať.
  2. Ospravedlňujú naše minulé zlyhania a neúspechy. Ako sa dalo s takouto nálepkou dosiahnuť úspech? Vždy som bol taký a nemal som šancu uspieť.
  3. Pomáhajú nám vyhnúť sa posmechu. Keď vopred všetkým oznámim, že som nemotorný, tak sa mi nebudú posmievať.
  4. Môžeme pomocou nich manipulovať druhými. Toto funguje hlavne vo vzťahu rodič dieťa alebo v partnerskom vzťahu. Namiesto toho, aby ste niekomu vyhoveli a urobili, čo od vás požaduje, poviete iba: Ja to tak robím vždy, ak to chceš ináč, urob si to sám.

Nálepky nám skrátka pomáhajú vyhnúť sa nejakej činnosti a ospravedlniť naše chyby. Pomáhajú nám hovieť si v pohodlí našej zóny komfortu. A pretože sa s nimi často úplne stotožňujeme, zažívame situácie, ktoré nám naše Ja som potvrdzujú. Sme v bludnom kruhu našich presvedčení.

Bludný kruh našich presvedčení

  1. Mám presvedčenie Ja som
  2. Mám možnosť alebo musím urobiť niečo, čo súvisí s presvedčením
  3. Chvíľu to vidím ako zvládnuteľné
  4. Ovládne ma strach a zistím, že to nemôžem urobiť, pretože platí bod 1.

Uvediem príklad zo svojho života. Jedno z mojich obľúbených Ja som je Som introvert. Introverti sú radšej sami ako v spoločnosti, sú radšej ticho, než by mali na seba pútať pozornosť, sú hanbliví a uzavretí. Takto som sa onálepkovala (alebo ma onálepkoval niekto iný?) a vždy, keď som mala ísť do spoločnosti ľudí, ktorých som nepoznala, ostala som radšej doma. Hoci som zatúžila tam ísť a pomyslela som si, že asi aj pôjdem, väčšinou to dopadlo tak, že som sa stotožnila s nálepkou. Nemôžem tam ísť, som predsa introvert. Objavil sa strach, že tam nezapadnem a strach z toho, že sa musím s niekým zoznámiť (dlho mi trvalo, kým som si tento strach vôbec pripustila). V každom prípade, keď sa mi párkrát podarilo preťať bludný kruh a krátkodobé nadšenie som zmenila na rozhodnutie urobiť to, nikdy to nedopadlo tak, ako som sa obávala.

Keď sa mi teda podarilo vyjsť zo svojej zóny bezpečia, zistila som, že to, čo maľoval môj strach, sa vôbec nestalo. Zažila som niečo nové a obohatila som svoj život. Dnes už to pre mňa nie je taký problém. Musela som však urobiť niečo so strachom, ktorý bol za nálepkou.

O tom, ako preťať tento kruh bludného presvedčenia a čo urobiť so strachom, ktorý je za tým, sa dozviete sa v ďalšom článku.

Ale pred tým si napíšte zoznam svojich Ja som. Aby ste s nimi mohli nabudúce pracovať. Výsledok, ktorý vás čaká, je úžasný.

Vaša minulosť vás prestane prenasledovať, prestanete sa vyhýbať zmene a objavíte nečakané možnosti nepoznaného, ktoré sa nachádza za vašou zónou bezpečia. A to, myslím, stojí za to.

S láskou

J♥n♥ Ml♥d♥

Tento obsah bol zaradený v EFT, Emocie, Život je radosť. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár