O vytesňovaní alebo o tom, čo robím, keď horí Sibír

Nedávno som dostala otázku, ako sa vysporiadavam s vecami, ktoré v sebe majú nejakú hrozbu. Či už pre mňa, alebo pre svet, v ktorom žijem. Dotyčný mal na mysli napríklad prisťahovalcov, ktorých sa veľmi bál, ale aj požiare, ktoré sa šíria na Sibíri, či v Amazonskom pralese. A potom mal na mysli závislosti, pretože je fajčiar a bojí sa, že mu hrozí rakovina. A aj napriek tomu stále fajčí.

Jeho stratégia na vysporiadanie sa s prisťahovalcami bolo neustále pozeranie videí o tom, ako prisťahovalci všetko okolo seba ničia a šírenie konšpiračných teórií a na hrozbu rakoviny z fajčenie zase používal vytesňovanie, ktoré v podstate používame všetci, aby sme sa vyhli tej najväčšej hrozbe, a to cítiť sa zle. A keď si vraj spomenie na požiare, tak sa cíti tak nepríjemne, že to radšej úplne ignoruje.

Keď som mu povedala, čo robím, a nezazneli slová ako vytesňovanie, či ignorovanie, zatváril sa nedôverčivo: Toto má akože fungovať? Prv, než vám prezradím, čo teda robím vám, poviem vám niečo o VYTESŇOVANÍ.

Vytesňujeme všetci a často. Je to najčastejšia stratégia na to, aby sme odvrátili od seba nepríjemné či neznesiteľné skutočnosti. Dôvod? Pretože tie skutočnosti v nás vyvolávajú  nepríjemné pocity a tie nechceme cítiť. A takisto nechceme, aby tie naše pocity videli ostatní.

Aj šírenie konšpiračných teórií je forma vytesňovania. Vytesňujete svoj strach pomocou pocitu výnimočnosti. Pretože tak sa cíti každý človek, ktorý ich šíri – vie predsa viac ako ostatní, takže je výnimočný. Mimochodom, viete prečo sa konšpiračné teórie tak rýchlo šíria medzi ľuďmi? Pretože  rozosievajú nedôveru a strach, ktorý potom chce každý jeden vytesniť. Tak ju šíri ďalej – bude sa cítiť výnimočný a svoj strach tak vytesní.

Vytesňovanie je základná stratégia našej sebaobrany, aby sme prežili. V určitej miere je vytesňovanie užitočné. Veď keby sme si neustále uvedomovali všetky hrozby sveta a všetko, čo hrozí nám, tak by sme sa od strachu nevedeli „pohnúť z miesta“. Najčastejšie vytesňujeme nepríjemné spomienky a nepríjemné dôsledky našich závislostí, či problémy, ktoré nevieme v danom čase vyriešiť.

Závislosti fungujú práve vďaka vytesňovaniu. Keďže negatívne dôsledky toho, na čom sme závislí, sú niekde v ďalekej v budúcnosti, dokážeme ich ľahko vytesniť. Predstava života bez drogy v nás vyvoláva silné pocity strachu a nechuti a keď to skúšame, tak často cítime až telesné bolesti. A tak si to všetko vytesníme, veď kto by sa tak chcel cítiť, že?

To, čo vytesňujeme, uniká nášmu vnímaniu a nemôžeme to spracovať. A môžu sa nám potom kopiť problémy, ktoré nás nakoniec prinútia veci riešiť. Akurát že často je už neskoro.

ČO TEDA ROBÍM, KEĎ NEVYTESŇUJEM a ani NEIGNORUJEM?

A ja ešte pridám, keď sa nejedná o niečo, čo robím ja, teda o nejakú moju závislosť, pretože o závislostiach napíšem v osobitnom článku.

MODLÍM SA.

Vtedy, keď nie je nič, čo by som reálne mohla urobiť, aby som to, požiare zastavila, modlím sa havajskú modlitbu HOOPONOPONO.

Pretože ísť hasiť požiare naozaj momentálne nie je v mojich možnostiach. A pretože viem, že to, na čo zameriam svoju myseľ a energiu, posilňujem.

Tým, čo robíme bežne, keď sme s nejakou hroznou udalosťou konfrontovaní pred tým, než vytesníme (a viem to presne, pretože som to robila tiež pár rokov dozadu), dávame udalostiam negatívnu podporu:

Krútime hlavami (Bože, ako sa toto môže diať. Ach, ako môžu byť takí arogantní, že s tým nič nerobia),

bedákame (to je fakt strašné),

ľutujeme (Bože, čo bude s tými ľuďmi, ktorí tam trpia),

ponadávame si (no to sú ale arogantní politici, ktorí toto dopustili),

a potom vytesníme (je to od nás ďaleko, veď sa to nejako spraví).

Máme pokoj dovtedy, kým sa nám to nedostane do zorného poľa znovu. A potom znovu nastane ten istý cyklus.

Ale všetko toto posilňuje len to, čo sa práve deje a čo akože nechceme, aby sa dialo. Pretože tomu venujeme negatívnu energiu.

Keď sa však budete modliť, vaše myšlienky budú o pozitívnej energii.

Pretože konkrétne Hooponopono spočíva v týchto slovách:

Milujem ťa

Ospravedlňujem sa ti

Prosím odpusť mi

Odpúšťam ti

Odpúšťam si

Ďakujem.

Pýtate sa, že čo to znamená? Koho milujem? Komu sa ospravedlňujem? Všetkým na tejto planéte, tým, ktorí sú za to zodpovední a aj nezodpovední. Lebo ako povedal ktosi múdrejší ako ja, pokiaľ je čo len zrnko arogancie v poslednom stebielku trávy, je aj vo mne.

Takže takto:

Milujem ťa (áno, aj teba, ktorý arogantne kašleš na to, že to horí za tvojim rohom a máš možnosť s tým niečo urobiť, pretože si presne ako ja a ja som presne ako ty)

Ospravedlňujem sa ti (za to, že som obvinila z nekalých úmyslov, hoci o tebe vôbec nič neviem)

Prosím odpusť mi (to, že som ťa hodnotila a odsudzovala)

Odpúšťam ti (to, že nekonáš a že si arogantný)

Odpúšťam si (to, že som ťa hodnotila a odsudzovala a takisto svoju aroganciu)

Ďakujem (za všetko).

TOTO ROBÍM, keď sa deje niečo, čo nemôžem ovplyvniť. Robím to vtedy, keď sa mi to dostane do zorného poľa, robím to večer, keď idem spať a robím to ráno, keď sa pozriem na seba do zrkadla.

A mimochodom, prezradím vám, aký zázrak sa stal, keď som kedysi pred pár rokmi, s hooponopono začala.

Bolo to asi v roku 2013, môj syn bol vtedy v ťažkej puberte a na moje otázky, nech sa týkali čohokoľvek, odpovedal v rôznych obmenách slova Neviem alebo Neotravuj s tými blbými otázkami. Mohla som sa aj rozkrájať, len málokedy som sa dozvedela odpoveď. Veľmi ma to hnevalo, trápilo, cítila som sa úplne bezmocná. Jedného večera som si povedala, že mu budem venovať svoju modlitbu hooponopono. Predstavila som si ho a slová Milujem ťa, Ospravedlňujem sa ti, Prosím odpusť mi, Odpúšťam ti, Odpúšťam si, Ďakujem som hovorila akoby jemu. Neprešli ani dva týždne a zrazu mi môj syn začal odpovedať na moje dovtedy blbé otázky úplne normálne. Bola som naozaj ohromená. Spýtala som sa ho: Samo, tebe sa čo stalo, že si sa zrazu tak zmenil a normálne mi odpovedáš na otázky? On sa na mňa prekvapene pozrel a povedal mi: Čo ja, veď to ty si sa zmenila

Skúsite Hooponopono aj vy? Namiesto bedákania, nadávania a vytesňovania?

PS: Túto fotku som urobila iba kvôli téme vytesňovania. Ja osobne nefajčím a pijem iba príležitostne, takže to boli iba atrapy. A kvôli našej planéte sa vraciam opäť k vegetariánstvu. Prihlásila som sa k výzve Jem pre zem.

Zdieľať článok:

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

2 názory na “O vytesňovaní alebo o tom, čo robím, keď horí Sibír”

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Keď sa voči deťom uchyľujeme k manipuláciám, môže za to strach

Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej

Prečítať článok »
Emocie
koucmed

Čo znamená byť zodpovedný za svoje pocity a emócie?

Je všeobecne známe, že súčasťou zodpovednosti za svoj život je aj zodpovednosť za svoje pocity a emócie. Aj keď mnohí si na seba berú aj zodpovednosť za pocity druhých ľudí – je to jedna zo stratégií, ktorú si osvojili v detstve, pravda je taká, že zodpovední sme iba za svoje vlastné pocity a emócie.  

Prečítať článok »
Vzťahy
koucmed

Keď pocity nie sú skutočné pocity, ale prostriedky na manipuláciu

Nie všetko, čo nazývame pocity, sú skutočné pocity. Mnohé naše pocity sú len prezlečené mentálne programy, ktoré projektujú do vonkajšieho sveta naše strachy. Ak tieto pocity neodhalíme a budeme im veriť, pravdepodobne nimi budeme manipulovať druhými alebo sebou. Mám pocit, že ma nemiluje. Mám pocit, že mi závidí. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Mám

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: