Možno stále nechápete, ako je možné, že ste niekomu pomohli a on sa vám obrátil chrbtom. Alebo vám nie je dostatočne vďačný. Alebo vám nepomohol na oplátku, keď ste to potrebovali vy. A považujete to za maximálnu drzosť.
Ale čo ak sa vám toto deje preto, lebo pomáhate z „nesprávnych“ dôvodov?
Ak vás k pomáhaniu druhým núti pocit záväzku či povinnosti alebo ak pomáhate preto, lebo si myslíte, že by ste mali pomôcť, čaká vás odcudzenie. Vy totiž v podvedomí zazlievate tomu, komu ste pomohli, práve to, že pomoc od vás potrebuje. Tým mu vysielate vibrácie povyšovania a tie dokážu iba oddeliť, nikdy nie spojiť.
Ak pomáhate preto, lebo očakávate, že vám pomoc bude vrátená, čaká vás v konečnom dôsledku sklamanie alebo ignorácia. Príjemca vašej pomoci vníma vaše očakávanie a radšej sa vám začne vyhýbať, pretože si bude pripadať, že už už má s niečím pomôcť naspäť.
Ak poskytujete druhým nevyžiadanú pomoc, rovnako vás čaká sklamanie alebo ignorácia, pretože ten druhý sa bude cítiť ponížený alebo sa bude hanbiť za to, že vašu pomoc musel prijať. V oboch prípadoch bude rád, keď sa s vami nebude musieť stretnúť, aby to zahanbenie nemusel prežívať.
Jedine ak budete pomáhať s pocitom lásky a bez absolútneho očakávania pomoci naspäť a vďaky, iba vtedy bude medzi vami prúdiť spájajúca energia.
Máte pocit, že to tak robíte? Je skvelé, ak áno. Ak sa však pristihnete pri slovách typu …
Ja som toľko pre neho urobila a on nie je ochotný ani dvihnúť svoj zadok zo stoličky, aby….
Nechápem, ako ma mohla nezavolať na oslavu, keď sa som jej vtedy pomohla z takej kaše ….
Toľko som pre ňu urobil a ona sa mi ani len nepoďakovala…
…tak o nezištnej pomoci z vašej strany nemôže byť ešte reč.
Ak chcete začať pomáhať iba pre pomoc samotnú a viete, že vám to nejde, príďte ku mne na sedenie. Ukončíte v sebe očakávanie a presvedčenie, že pomoc nemôže byť nezištná.
