Často ma oslovujú rodičia, ktorým sa nepáči, že ich ratolesti ťažko zvládajú stresové situácie a mávajú záchvaty hnevu alebo úzkosti. Pýtajú sa samozrejme prečo to tak je a samozrejme aj to, ako to zmeniť.
Na prvú otázku odpovedám, že správanie ich detí môže byť výsledok toho,
že ich mozog nie je dostatočne prepojený (alebo ak použijem odbornú terminológiu, tak nie je dostatočne integrovaný).
Čo to vlastne integrovaný mozog znamená?
Možno ste o tom nikdy nepremýšľali, ale ľudský mozog sa skladá z rôznych častí, ktoré majú svoje osobitné funkcie. To je dané génmi. Tieto časti tu však nie sú iba samé pre seba. Oni musia spolupracovať tak, aby mozog ako celok dobre fungoval. K tomu je dôležité, aby boli dobre poprepájané pomocou integračných vlákien. Horizontálne, aby spolupracovala ľavostranná logika s pravostrannými emóciami. A tiež vertikálne, aby vyššie časti mozgu, ktoré nám umožňujú zvažovať konanie, spolupracovali s nižšími časťami, ktoré majú „na starosti“ pudy, inštinkty a prežitie.
Množstvo a hustota integračných vlákien medzi časťami mozgu je veľmi závislá na prostredí, v ktorom človek vyrastá.
Platí, že čím viac sú jednotlivé časti prepojené medzi sebou, tým je lepšia ich spolupráca, koordinácia a vyváženosť. Čo v konečnom dôsledku vedie k emočnej a mentálnej zrelosti človeka.
Ak má človek dobre integrovaný mozog, je schopný správať sa ako zrelý dospelý:
- vie, že to, čo v danej chvíli prežíva, nie je podstata jeho pravého ja;
- vie, že to, čo cíti nemusí úplne ovládať jeho správanie a činy;
- je schopný uvedomovať si svoje vlastné emócie a teda aj to, kedy je v strese;
- je schopný rozlíšiť, či reaguje na momentálnu situáciu, alebo je jeho reakcia pozostatok niečoho z minulosti;
- je schopný uvedomovať si svoje potreby a zároveň vie prijať, keď nie sú naplnené.
To je niečo, čo si každý rodič želá pre svoje dieťa. A preto tu prichádza otázka, ako deťom pomôcť k lepšiemu prepojeniu ich mozgu.
Vedci už vyskúmali, čo tomu pomáha. Sú to skúsenosti. Keď prežijeme nejakú skúsenosť, tak sa v mozgu aktivujú neuróny. Prvá skúsenosť neuróny prepojí, opakovaná ich prepojenie posilní.
V mozgu dieťaťa sa neustále vytvárajú a premieňajú nervové obvody. Preto na zážitkoch a skúsenostiach, ktoré im umožňujeme zažiť, naozaj záleží.
Najdôležitejšia skúsenosť, ktorú deti potrebujú zažívať, je skúsenosť naplnenia ich potreby Môcť slobodne vyjadrovať svoje emócie a potreby a mať ich uznané.
Dávame im tak pocítiť, že sú nami videné, počuté a pochopené. Cez túto skúsenosť sa vytvárajú integračné vlákna medzi amygdalou a jej prirodzenými utlmovačmi a taktiež medz hipokampom, ktorý je centrum krátkodobej pamäte, a vyššími časťami mozgu. Vo výsledku budú deti svoje emócie lepšie zvládať a budú si viac pamätať.
Druhá dôležitá skúsenosť, ktorú deti potrebujú zažívať, sú jasné a pevné hranice, v ktorých sa dieťa bude cítiť bezpečne.
Každá skúsenosť bezpečia pomáha prepojiť mozog vo vertikálnom smere
A tretia dôležitá skúsenosť je skúsenosť uspokojenej potreby autonómie a kompetentnosti. To znamená, že deťom umožníme robiť veci tak, ako chcú oni, prípadne, ak to nebude možné, umožníme im mať aspoň vplyv na veci, ktoré sa ich týkajú. Samozrejme s tým, že za následky, ktoré z ich konania vzniknú, prevezmú (v rámci veku a možností) zodpovednosť. V takých situáciách sa mozog takisto prepája v oboch smeroch.
Dá sa povedať, že ak chceme, aby naše deti mali integrované mozgy, je dôležité rozhodnúť sa pre hlboký empatický kontakt s nimi, ktorý budeme kombinovať s jasnými a pevnými hranicami a dostatkom priestoru na to, aby zažívali veci podľa seba.
Toto zrejme nenastane lusknutím prstov, bude to od nás chcieť veľa trpezlivosti a zhovievavosti najmä k sebe.
Našťastie tu je ešte jedna „vec“, ktorá podporuje integráciu detského mozgu a ktorá od nás nevyžaduje toľko úsilia. A ktorú môžeme okamžite pridať do života našich detí.
Tou „vecou“ je šport.
Všetci vieme, aký pozitívny vplyv má športovanie na naše zdravie. Pomáha nám udržiavať pružné a ohybné kĺby, pevné svaly, silné srdce a primeranú hmotnosť. Tiež pomáha predchádzať bolestiam hlavy, zbavuje nás stresu a vytvára dobrú náladu, pretože sa pri ňom vytvára hormón serotonín, ktorý sa volá aj hormón šťastia.
Šport ale nevplýva iba na naše zdravie. Má významný vplyv aj na vývin mozgu. Tým, že sa dieťa pri športe učí novým pohybom, jeho mozog sa prepája a stáva sa integrovaným. A to sa môže pozitívne prejaviť pri procese učenia.
Nejeden výskum už dokázal, že stačí krátka športová aktivita a dieťa sa vie lepšie sústrediť na učenie a viac si zapamätať. A tiež plánovať a pestovať disciplínu.
A netreba zabúdať na to, že športovanie podporuje sociálnu integráciu, dôveru v seba a svoje telo a učí deti prekonávať strach a stať sa psychicky odolnejšími.
Naozaj samé dobré veci do budúcnosti našich ratolestí, ktoré závisia od toho, ako je ich mozog integrovaný.
Želám nám, aby sa nám darilo tento proces v našich deťoch čo najviac podporiť tým, že sa postaráme o to, aby zažívali skúsenosti naplnenia ich psychických potrieb a umožníme im športovať a hýbať sa.
