Dajte si tento rok predsavzatia ináč

Nový rok má v sebe čaro nového začiatku. Je to čas, kedy môžeme urobiť čiaru za tým, čo bolo a vykročiť s čistým štítom. Preto je to (najmä pre tých, ktorí k odhodlaniu na zmenu potrebujú nejaký konkrétny okamih) ideálny čas na PREDSAVZATIA.

Dialo sa tak už za čias starého Ríma, kedy si najvyšší predstavitelia ríše na začiatku roka dávali predsavzatia, že ostanú verní cisárovi a republike. A ako sa zdá, dlho im tie predsavzatia nevydržali, pretože história je plná prípadov, ako nejeden verný služobník svojmu cisárovi nôž do chrbta vpichol.

Takže magický začiatok a prozaický koniec sprevádzajú predsavzatia už pekné dlho.

Prečo je to tak, že iba zhruba 12% ľudí dotiahne svoje predsavzatie do konca? Aké chyby vrátia tých zvyšných 88% späť do starých zabehaných koľají? Pokračovať v čítaní

Publikované v Osobný rozvoj | Označkované , , , , , , , | Vložiť komentár

Nech v roku 2021 nájdete odvahu na zmenu

Blíži sa záver roka a to je pre mňa čas, kedy pomocou numerológie pozriem na to, čo v sebe skrývajú čísla nadchádzajúceho roku a aký ten rok bude pre mňa. Len tak zľahka, nie je to žiadny podrobný numerologický výklad, ale na zamyslenie je to fajn.

Nechajte sa inšpirovať a spočítajte si aj vy, čo vám prinesie rok 2021. Návod nájdete o kúsok ďalej.

Aký bude rok 2021 všeobecne?

Bude v znamení čísla PÄŤ.

Číslo päť hovorí o ZMENE, takže budúci rok nás čakajú nejaké zmeny. Na niektoré sme sa možno pripravovali v štvorkovom roku 2020 a možno nebudú podľa nášho gusta. Niektoré zmeny si vyberieme sami a práve v päťkovom roku na ne nájdeme v sebe dostatok odvahy a síl.

Číslo päť je zároveň o SLOBODE a DISCIPLÍNE, ktoré spolu úzko súvisia – sloboda a nezávislosť idú totiž ruka v ruke s plnením si svojich povinností.

Bude to rok, ktorý nám prinesie výzvy na pochopenie toho, že obmedzovať sa môžeme jedine my sami.

Rok 2021 v sebe nesie dve dvojky a dvojka je o vzťahoch. Takže téma rešpektu, ohľaduplnosti a empatie nás neopustí ani v budúcom roku.

Oproti roku 2020 by rok 2021 mohol byť menej náročný, je šanca, že si trocha vydýchneme a načerpáme energiu. Ak však budeme v odpore so zmenami, ktoré prídu, alebo s disciplínou, ktorá bude sprevádzať slobodu, energiu budeme strácať.

Chcete vedieť, aký bude ten VÁŠ rok 2021? Pokračovať v čítaní

Publikované v Možno je všetko ináč | Označkované , , , , , , , , , | Vložiť komentár

Nízka sebaúcta

Čo vlastne sebaúcta je? Ako vzniká a prečo ju máme všetci nižšiu, než by sme chceli?

SEBAÚCTA alebo aj SEBAHODNOTA je súbor všetkých presvedčení, ktoré máme o svojej osobe. Tieto presvedčenia môžu byť pozitívne aj negatívne, niektorých sme si vedomí, iných nie. O tých nevedomých sa dozvedáme najčastejšie cez vzťahy. Ak si o sebe myslíme, že nás druhí nemajú radi, že nám nerozumejú, že nás nepočúvajú alebo nenapĺňajú naše potreby, to do nich len premietame naše nevedomé negatívne presvedčenia.

Ako sebaúcta vzniká?

Všetko, čomu o sebe veríme, sa začínalo tvoriť v detstve a súvisí to s tým, ako rodičia uspokojovali naše fyzické a psychické potreby.

S tými fyzickými to mali pomerne jednoduché – dieťa potrebuje byť vyspaté, mať plné bruško, suché plienky a musí byť oblečené tak, aby mu nebolo ani teplo, ani zima.

Ale s psychickými potrebami to už také jednoduché nemali. Pre mnohých rodičov to bola úplná neznáma. Nikto ich o niečom takom neučil a ak o nich možno tušili, tak nevedeli, ako ich naplniť. Často sami nemali z čoho, keďže sa nedostalo ani im a niekedy sa naozaj objektívne naplniť nedalo.

Ktoré sú tie psychické potreby, ktoré sme ako deti potrebovali mať naplnené? Pokračovať v čítaní

Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Osobný rozvoj, Vzťahy | Označkované , , , , , , , , , , , , , , | 2 komentáre

O tom, prečo sú niektorí ovce a iní zase ovce nechcú byť za žiadnu cenu

Alebo aj o tom, čo v detstve spôsobí, že niekto pravidlá dodržiava a niekto proti nim neustále rebeluje.  

Vždy, keď je v spoločnosti nejaká kríza a sprísňujú sa pravidlá, tak sa proti sebe postavia dve skupiny ľudí. Tí, čo pravidlá dodržiavajú a tí, čo sa proti ním búria. Tí prví sa hnevajú na tých druhých, pretože sa nimi cítia ohrození. Tí druhí označujú tých prvých za ovce a o sebe hovoria, že sa nikdy ovcami nechcú stať.

Tých prvých nazvem ovce alebo dodržiavači, tých druhých zase rebeli. A hoci tieto skupiny stoja proti sebe, ich detstvo, čo sa pravidiel týka, bolo pravdepodobne podobné. Obe skupiny museli pravidlá dodržiavať často aj pod hrozbou trestu a obe skupiny nemali naplnenú potrebu autonómie a kompetencie, ktorá s pravidlami a ich dodržiavaním súvisí. 

Potreba autonómie a kompetencie je o tom, že dieťa chce byť samostatné a chce zažívať, že je šikovné a kompetentné. O slovo sa začne hlásiť vetičkou „Ja sám“ v čase, kedy už dieťa nie je toľko závislé na svojich rodičoch a chce tie veci, ktoré už zvládne samé, aj samé urobiť. Samozrejme, že jeho vnímanie toho, čo naozaj zvládne samo, nie je vždy v súlade s realitou, ale ak mu rodič umožní si veci skúšať, dieťa svoje kompetencie zvyšuje a naberá skúsenosti, ktoré mu dávajú sebadôveru.

Mnoho rodičov to ale z nejakého STRACHU dieťaťu neumožňuje. Pokračovať v čítaní

Publikované v Rodičia a deti, Vzťahy | Označkované , , , , , , , , , , , , , , | Vložiť komentár

Vzdor dieťaťa, ako na neho reagovať a ako mu predchádzať

Ako reagovať na odvrávanie dieťaťa? Kedy povoliť a kedy trvať na svojom? A kde je hranica, za ktorou už dieťa lámeme?

Nejedna mamička či otecko si dnes kladú tieto otázky v snahe vychovávať svoje deti menej prísne a autoritatívne, než to robili ich rodičia. A nejeden rodič je často vyčerpaný z toho, ako sa s deťmi dohaduje a nakoniec aj tak vybuchne a celé to skončí krikom a plačom.

Akých chýb sa môžete vyvarovať a postarať sa tak o to, aby ste sa nezničili seba a nezlomili svoje dieťa?

Chyba číslo 1: Nerozlišujete krtince a hory.

Asi viete, aký je rozdiel medzi krtincom a horou. Krtinec môžete prekročiť, kým horu nie. Možno ale netušíte, ako to súvisí so vzdorom vášho dieťatka.

Týkať sa to bude vášho chcenia a vašich predstáv o tom, čo by vaše dieťa malo robiť. Krtinec je to, čo neriešite a teda rovno to prekračujete a Hora je niečo, za čo naozaj ísť nemôžete a vtedy trváte na svojom.

Mnohí rodičia považujú všetko za horu, čo znamená, že musia svojim deťom často hovoriť NIE na ich snahu urobiť si niečo po svojom.

Prečo je to tak? Pokračovať v čítaní

Publikované v Rodičia a deti | Vložiť komentár

O náprave alebo o tom, ako s rešpektom ukončiť konflikt

Myslím si, že každý vážny konflikt, ktorý vznikne, by sa mal ukončiť tým, že sa jeho aktéri spolu porozprávajú z pozície zrelých dospelých ľudí. Nemusí to byť samozrejme bezprostredne po konflikte, ale niekedy by k tomu malo dôjsť. Volá sa to NÁPRAVA.

Ale viem aj to, že nie vždy sa nám chce tie nápravy robiť a vracať sa ku konfliktom. Pretože sa bojíme, že rozhovor nezvládneme a vznikne ďalší konflikt a často aj preto, lebo si nechceme pripomínať ten pocit poníženia a zlyhania, ktorý sme v konflikte cítili, najmä ak to na prvý pohľad vyzerá, že my sme ten konflikt nevyvolali.

A ak takýto konflikt vznikol medzi nami a našimi deťmi, od ktorých očakávame rešpekt a úctu a namiesto toho sa na nás spustila spŕška hnevu a pohŕdania, tu skôr očakávame, že o nápravu sa bude snažiť dieťa.

Nedávno takú situáciu zažila jedna mamička, ktorej už takmer dospelý syn vyhodil na oči, že ho stále iba otravuje a zasahuje mu do života a nenechá ho dýchať. Nebolo to prvýkrát a vždy to dopadlo rovnako. Ona nebola schopná sa veľmi obhajovať, skôr len prekvapene pozerala, odkiaľ sa v ňom vzalo toľko zlosti. Z konfliktu zutekala a neskôr sa obaja tvárili, že sa nestal. Očakávala, že príde a situáciu nejako napraví, ale to sa nestalo.

Ona sa chcela k tomu celému vrátiť, ale nevedela ako. Jej prvotný impulz bol zavolať si ho na koberec a povedať mu, že si neželá, aby sa k nej takto správal. To však cítila, že by vyvolalo iba ďalší konflikt.

Ako teda môžete urobiť nápravu?

Spýtala som sa, čo si najviac želá ohľadne ich vzťahu. Odpoveď bola, že to, aby spolu dobre vychádzali a aby sa spolu bavili s rešpektom.

Prečo som sa to pýtala? Pokračovať v čítaní

Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Rodičia a deti, Vzťahy | Vložiť komentár

O manipuláciách, ktoré používame na naše deti

Vďaka mojej neterke trávim viac času na detských ihriskách a v parkoch. Často s ňou zažívam chvíle, kedy len sedíme a pozorujeme, ako sa deti okolo nás hrajú.

Naposledy sme takto sedeli v jednom parku pri fitnes strojoch na cvičenie dospelých. Dospelí tam boli iba ako sprievodcovia svojich detí, ktoré sa na strojoch krútili a hojdali. Na jednom z nich sa točil asi 4-ročný chlapček. Prišlo k nemu približne rovnako staré dievčatko v sprievode svojho otecka a povedalo, že sa tam chce ísť tiež točiť. Chlapec sa zahľadel do zeme a točil sa ďalej. Dievčatko ticho stálo a pozorovalo chlapčeka, jej otecko bol tiež ticho. Chlapec sa stále so sklonenou hlavou točil. Zrazu sa tam zjavila jeho mama a povedala mu:

„Prosím ťa, pusti teraz dievčatko. Ty sa tu už dlho točíš.“

Chlapček sklonil hlavu ešte viac do zeme a točil sa ďalej.

„Počuješ? Tebe to hovorím. Haló. Pozri sa mňa.“

Keďže chlapec na svojom správaní nič nezmenil, mama pokračovala:

„Takže keď mi ty budeš niečo hovoriť, môžem sa správať rovnako ako ty? Môžem ťa aj ja ignorovať?“

U chlapca nenastala žiadna zmena.

„Dobre, tak aj ja sa tak budem správať k tebe, keď odo mňa budeš niečo chcieť. Ani sa na teba nepozriem.“

Stále nič.

 „Prečo si taký neposlušný? Veď sa môžeš ísť hrať inde, pozri, tam je voľné miesto“.

Chlapček sa stále správal rovnako, len mu hlávka klesla ešte nižšie.

„No dobre teda. Ako chceš. Tiež ťa nebudem počúvať, keď mi budeš niečo hovoriť.“

Mama ukončila svoj monológ a odkráčala kúsok ďalej od miesta diania. Dievčatko už medzičasom odišlo k inému stroju a chlapec sa tam točil možno ešte ďalších päť minút. Do zeme už nepozeral, ale v tvári mu ostal smutný výraz.

Nechcem teraz mamičku nijako súdiť. Ja som v nej dokonca videla seba pred zhruba dvadsiatimi rokmi. Spomenula som si na pocit, ktorý som vtedy zažívala a ktorý pravdepodobne nevedome riadil aj konanie tejto mamičky. Ten pocit je bezmocnosť a často v snahe necítiť ju prechádzame do  manipulácie  našimi deťmi (a niekedy aj partnermi).

Manipulácia má mnoho podôb, ale cieľ je jeden – dosiahnuť, aby dieťa urobilo to, čo chceme my. Mamička v parku použila tieto manipulatívne techniky: Pokračovať v čítaní

Publikované v Rodičia a deti | Vložiť komentár

Chválite svoje deti správne?

Alebo aj o fixnom a rastovom nastavení mysle.

Mnohí rodičia sa stretávajú s prudkými reakciami zlosti u svojich detí, keď si s niečím nevedia rady. Nielenže vtedy nevedia ako reagovať, často vôbec nechápu, kde sa v ich deťoch také prudké reakcie berú.

Po bližších rozhovoroch s rodičmi som zistila, že robia jednu vec, ktorá ich deti k takým reakciám vedie.

Tá vec sú POCHVALY.

Títo rodičia svoje deti chvália nejako takto:

Ty si ale šikovný, Si šikulka, Si super, Ty si múdry chlapec, Si veľmi inteligentné dievča, Fíha, ty máš talent.

Takéto pochvaly vytvárajú v deťoch fixnú predstavu, že šikovnosť, múdrosť a talent sú ich nemennou súčasťou, čo znamená, že veci by im mali ísť ľahko a bez námahy. Toto sa volá FIXNÉ nastavenie mysle. A presne toto môže byť dôvod, prečo takto chválené deti prejdú do bezmocnosti, keď sa im nedarí. Akoby to, že sa im nedarí, rúcalo tento ich sebaobraz. Boja sa akéhokoľvek zlyhania, pretože zlyhanie by im mohlo vziať nálepku, že sú šikovné.

Toto je prvý stupeň fixného nastavenia mysle. Ďalší je ten, že si deti začnú vyberať ľahšie úlohy a ak nebudú mať na výber a budú mať pred sebou ťažšiu úlohu, budú ju odkladať. Postupne sa z nich môžu stať majstri prokrastinácie. Pokračovať v čítaní

Publikované v Rodičia a deti | Vložiť komentár

Zrkadlenie – prečo niektorým nedáva zmysel a čo s ním

Všetko to, čo vás na druhých hnevá, to, čo im vyčítate a za čo ich kritizujete, je vo vás.

Toto je princíp ZRKADLENIA. Hoci to znie to jednoducho, mnohým to zmysel nedáva a myslia si, že to nemôže fungovať.

Aké sú najčastejšie výhrady a pochybnosti tých, ktorým zrkadlenie nedáva zmysel?

Výhrada prvá: NEVIEM, ČO S TÝM ĎALEJ

Táto výhrada je sprevádzaná otázkou: „No dobre, mám to, čo mi na druhých vadí, v sebe. A čo teraz s tým, že to mám aj ja?“

Čo s tým? Mám pre vás takéto nové možnosti: Pokračovať v čítaní

Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Osobný rozvoj, Vzťahy | Vložiť komentár

Pre ženy, ktoré chcú, aby ich muži boli viac mužmi

Predstavte si, že tancujete so svojím mužom a cítite úplnú dôveru v to, kam a ako vás vedie. Užívate si to, pretože sa cítite v jeho náručí bezpečne.

A teraz si predstavte, ako stojíte oproti sebe vy a váš muž a dokazujete si, kto, čo, kedy povedal alebo nepovedal a ako, kto, čo myslel, pretože váš muž zase raz niečo neurobil dobre. V celom tele cítite napätie, hnev a bezmocnosť a v hlave vám svieti otázka, že načo vám je taký muž, na ktorého sa nedá spoľahnúť.

Ktorá z tých dvoch predstáv sa vám páči viac? Som si istá, že tá prvá. Akurát, že si už ani neviete spomenúť, kedy ste ju naposledy zažili. Či už v tom naozajstnom tanci alebo v nejakej situácii vo vašom vzťahu.

Vy dokonca ani neveríte, že by niečo také bolo vôbec možné, pretože ste plná pochybností o svojom mužovi. Nedá sa na neho spoľahnúť, nevie sa správne rozhodnúť, aj tak nič neurobí tak tak dobre a tak spoľahlivo ako vy a určite by ste našli ešte kopec ďalších výhrad.

Možno to neviete, ale tento postoj vášho muža oslabuje. Je to prejav nedôvery voči nemu, ktorá môže časom prejsť do pohŕdania.

Ak teraz krútite hlavou, že kde by ste niečo také ako pohŕdanie mužom mohli získať, skúste sa pozrieť na manželstvo svojich rodičov. Korene pohŕdania sú často práve tam.  A možno ste vy sami zažili situácie, v ktorých ste sa na mužov nemohli spoľahnúť a museli prevziať rolu muža na seba. Navyše je celkom možné, že táto nedôvera oslabovala mužov už niekoľko generácií pred vami. A keď si k tomu všetkému prirátate to, že mnohí muži nedostali tie správne mužské vzory v detstve, tak vás neprekvapí, že dvojica silná žena a slabý muž je dnes celkom častý jav.

V každom prípade platí, že ak ste si do svojho života pritiahli muža, ktorý sám od seba nič neurobí, o všetko ho musíte žiadať a keď je nejaký veľký problém, tak akoby ho nebolo, v hĺbke svojej duše veríte tomu, že muži sú slabí a že sa na nich nedá spoľahnúť a na základe vašich životných skúseností vo vás prevláda mužská energia.

Ak teda chcete, aby bol z vášho muža viac muž, musíte sa vy, žienky, stať viac ženami. A zdá sa, že nosenie sukní, dlhé vlasy, štrikovanie, či vyváranie sú málo na to, aby sa z vašich mužov mohli stať muži, o ktorých sa môžete s dôverou oprieť.

ČO VÁM POMÔŽE STAŤ SA VIAC ŽENOU? Pokračovať v čítaní

Publikované v Komunikácia, ktorá spája, Vzťahy, Život je radosť | Vložiť komentár