V článku O čom sa naozaj hádame 1 som opísala typický vzťahový konflikt medzi mužom, ktorý je slovne agresívny a ženou, ktorá sa plačom alebo krikom bráni.

Snažila som sa za malichernosťami, ktoré riešime na povrchu, nájsť pravé príčiny našich konfliktov. Tento článok je o tom, čo sa dá urobiť, aby konflikt nevznikol alebo aby ste ho vedeli vyriešiť bez menšej ujmy na vašom vzťahu. A ešte aj tom, aby ste sa nebáli, že to vaše deti nejako zle navnímajú.

Pretože sa mi ozvali nejaké žienky, ktoré sa našli v príbehu. Pýtali sa, ako sa pri týchto prehnaných reakciách zachovať správne, hlavne keď v domácnosti žijú aj deti.

Áno, bolo by úžasné, keby v domácnostiach s deťmi nedochádzalo k hádkam. Neviem, či je to úplne reálne, ale viem, že ak si na hnevlivý výbuch vášho partnera vyberiete inú reakciu než obranu alebo útok, určite sa u vás počet hádok zmenší.

Tá iná reakcia sa volá UZNANIE VIDENIA SVETA vášho partnera. 

Váš partner vás v danej situácii, ktorá v ňom prebudila niečo z detstva (veľmi sa mi páči výraz Zamračené vnútorné dieťa), vidí ako niekoho, kto urobil niečo zle a nejako negatívne vás zhodnotí. Ale to nie je pravda o vás. On to síce v tom okamihu nevie, pretože v hneve nie je schopný vidieť realitu, ale vy to viete. Ak dokážete vnímať hnev ako kontrolku, že niečo nemáte naplnené, tak dokážete vidieť aj svojho hnevajúceho sa partnera ako niekoho, kto len nemá niečo naplnené a viní z toho vás. Ak zareagujete obhajobou, čo väčšinou ženy z robia, tak jeho hnev sa nezmenší, skôr sa bude stupňovať.

OBRANA je reakcia, ktorá stavia vás proti nemu. UZNANIE jeho videnia sveta je reakcia, ktorá vás udrží v spojení. A ešte raz napíšem, že uznávate jeho videnie sveta, nie že má pravdu.

Keď príde od vás uznanie, tak hnev vášho partnera môže odznieť, respektíve mu dáte šancu svoj hnev si spracovať. A keď to urobí, uvidí svet opäť bližšie k objektívnej realite.

Ináč, možno to neviete, ale hádku začína až ten druhý. Keď ten prvý nejako– nie práve najlepšie – zareagoval, vy ako druhý ešte stále máte priestor zareagovať tak, aby z toho hádka nebola. UZNANÍM VIDENIA SVETA TOHO DRUHÉHO. A ak sa vám to nepodarí a zareagujete obranou alebo útokom, máte šancu v ďalšom kole.

Keď sa o uznaní bavím s mamičkami, v mnohých sa ozve STRACH:

Keď to takto budem robiť a partner bude na mňa kričať, nenaučia sa deti, že to je vlastne v poriadku? Že si to vlastne nechám? Že sa nebránim? Že na mňa môže kričať?

Predstavte si, že sa niečo také stalo prvýkrát vo vašej trojčlennej rodinke. Že ste niečo, čo váš partner očakával, neurobili a on na vás začal kričať. A vy ste reagovali uznaním jeho videnia sveta.
Čo vidí vaše dieťa? Vidí ocka, ktorý niečo kričí na mamu a mamu, ktorá je v pohode. Nič viac. To ostatné – že ocko robí niečo zlé, že mama sa nebráni – to tam dodávame pre naše deti až my rodičia. Keď začneme oponovať, útočiť, plakať, až vtedy deti zbystria. Ak by dieťa aj navnímalo, že sa ocko hnevá, pokiaľ by tomu mama nedala nejaký emočný náboj, naučilo by sa, že hnev je emócia, na ktorú netreba nejako zvlášť reagovať.

Ak už fungujete tak, že nejaké tie hádky už prebehli a dieťa ich vníma ako „zlé“ a zrazu by ste začali uznávať, tak som si istá, že to vôbec nebude vnímať, že ste sa prestali brániť. Možno pri kriku otca zbystrí svoju pozornosť, ale keď mu ukážete, že ste v pohode, môže ostať pokojne samo so sebou v činnosti, ktorú práve robí.

A samozrejme, nie je v poriadku, keď na vás partner kričí za každú blbosť. Určite sa s ním treba o tom porozprávať. Ale nie pred deťmi a nie vtedy, keď sú prítomné emócie. A možno práve v takom pokojnom rozhovore váš partner pochopí, že by bolo fajn začať niečo sa svojím hnevom robiť. V hádkach mu môžete hovoriť hocičo, vtedy vás nepočuje, pretože rieši svoju malú osobnú tragédiu prameniacu z nejakej nenaplnenej potreby.

Ak ste sa v príbehu našli, či už ako muž, alebo ako žena a cítite, že je pre vás ťažké zmeniť obranné mechanizmy, viem vám s tým pomôcť. Či už pomocou emočného koučingu alebo vzťahovej mediácie. Som tu pre vás.

S láskou a úctou,

Jana Mladá

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on email
Email

2 názory na “O čom sa naozaj hádame 2”

  1. Avatar

    Veľmi užitočný článok, okamžite prakticky použiteľný. Link pošlem viacerým ľuďom zo svojho okolia, aby sme spoločne posúvali naše vzťahy k lepšiemu.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Keď sa voči deťom uchyľujeme k manipuláciám, môže za to strach

Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej

Prečítať článok »
Emocie
koucmed

Čo znamená byť zodpovedný za svoje pocity a emócie?

Je všeobecne známe, že súčasťou zodpovednosti za svoj život je aj zodpovednosť za svoje pocity a emócie. Aj keď mnohí si na seba berú aj zodpovednosť za pocity druhých ľudí – je to jedna zo stratégií, ktorú si osvojili v detstve, pravda je taká, že zodpovední sme iba za svoje vlastné pocity a emócie.  

Prečítať článok »
Vzťahy
koucmed

Keď pocity nie sú skutočné pocity, ale prostriedky na manipuláciu

Nie všetko, čo nazývame pocity, sú skutočné pocity. Mnohé naše pocity sú len prezlečené mentálne programy, ktoré projektujú do vonkajšieho sveta naše strachy. Ak tieto pocity neodhalíme a budeme im veriť, pravdepodobne nimi budeme manipulovať druhými alebo sebou. Mám pocit, že ma nemiluje. Mám pocit, že mi závidí. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Mám

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: