Alebo o tom, ako sa muži stávajú slabými.

Rodinka na pláži, mama, otec a asi 6 ročný syn. Mama chcela, aby ju syn zahrabal do piesku. S radosťou sa toho ujal. Fúkal vietor, tak sa sem tam stalo, že ako chlapček ten piesok sypal na mamu, niečo sa z neho zdvihlo do vzduchu.
Otec si to všimol a povedal synovi: Nesyp ten piesok z výšky, iba ho zhŕňaj rukami.

Než však stihol syn zareagovať, ozvala sa mama: Nechaj ho, môže ho sypať.
Otec teda povedal dôvod, prečo si myslí, že by bolo lepšie ten piesok iba zhŕňať, nie sypať.
Mama opäť prešla do obrany: Čo riešiš, nechaj ho tak, nech to sype.
Otec teda prestal a chlapec piesok na mamu sypal a sem tam aj zhŕňal.

S takýmto niečím sa často stretávam. So ženami ochranárkami, ktoré chránia svoje deti, len bohužiaľ nie na tom najsprávnejšom mieste.

Čo všetko sa dalo vidieť v tomto a mnohých podobných príbehoch?
Pohŕdanie a nedôvera. Oboje u mamy.

Tým, že okamžite zahriakla svojho muža, ukázala synovi, že slovo muža v ich rodine nemá veľký význam.
➡️ Ukázala mu, že mužom, ktorý by mal byť pre chlapca vzor, pohŕda. Nepotrvá dlho a bude ním pohŕdať aj chlapec.

➡️ Zároveň prejavila nedôveru voči svojmu synovi. Neverila, že je schopný sám komunikovať s otcom o tom, čo má alebo nemá robiť. Keby verila, nevstupovala by medzi nich.

➡️ Chlapček sa v tom necítil príjemne, pretože mamino odmietnutie si bral aj na seba. Deti sa totiž stotožňujú so svojimi rodičmi. Keď jeden nadáva na druhého, dieťa bohužiaľ berie ako na seba.

Rozumiem mame. Zrejme mala otca, ktorý s ňou v detstve často komunikoval cez príkazy a zákazy. A chcela od toho svoje dieťa uchrániť. Projektuje do svojho syna svoju bezmocnosť, ktorú sama v detstve zažívala.

Ale jej syn to tak možno nemá. On by to možno nebral ako nič tragické a proste by to len zobral ako dobre mienenú radu, ktorá bola aj o empatii voči druhým.

🗝 Čo si z takýchto situácií odnesú do života synovia mamičiek ochranárok?
Naučia sa prehnane odmietavo reagovať na rady. Budú ich podvedome vnímať ako hrozbu, pretože to tak vnímala ich mama. Budú slabí, pretože si nebudú si dôverovať a je možné, že budú pohŕdať sami sebou. Pravdepodobne budú od svojich mám celý život závislí. A matky na nich. Pretože keď žena pohŕda svojim mužom a dáva na piedestál svojho syna, tak si z neho vlastne “vyrába” svojho mentálneho partnera. A to sa len tak ľahko neodpútava.

Ako by to urobila mama, ktorá nepohŕda svojím mužom a ktorá dôveruje schopnostiam svojho syna?

Nechala by debatu medzi otcom a synom na nich dvoch. Prípadne by muža podporila. Ak by sa jej nepáčilo niečo na spôsobe otcovej komunikácie, povedala by mu to medzi štyrmi očami.

Zdá sa to jednoduché, ale nie je. Ja sama som bola matka ochranárka.
Ale našťastie sa s tým dá niečo robiť – najdôležitejšie je nahradiť nedôveru nahradiť dôverou. Chce to len objaviť presvedčenia, ktorým ste uverili v detstve.

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on email
Email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Emocie
koucmed

Myslíte si, že vaše dieťa učíte slušnosti, keď ho presviedčate, že sa musí ospravedlniť alebo požičať hračku?

„Ja mu ho nechcem požičať!“ hovorí chlapec svojej mame a trochu pri tom naznačuje dupnutie. „Ale prečo mu ho nechceš požičať? Pozri, chlapček je smutný“ hovorí na to mama. „Lebo ja sa s ním chcem teraz hrať.“ „Ale to nie je od teba moc pekné. Veď na chvíľu by si mohol, nie?“ „Nie!“ „Pozri sa

Prečítať článok »
Rodičia a deti
koucmed

Keď sa voči deťom uchyľujeme k manipuláciám, môže za to strach

Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej

Prečítať článok »
Emocie
koucmed

Čo znamená byť zodpovedný za svoje pocity a emócie?

Je všeobecne známe, že súčasťou zodpovednosti za svoj život je aj zodpovednosť za svoje pocity a emócie. Aj keď mnohí si na seba berú aj zodpovednosť za pocity druhých ľudí – je to jedna zo stratégií, ktorú si osvojili v detstve, pravda je taká, že zodpovední sme iba za svoje vlastné pocity a emócie.  

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: