O vnútornom kritikovi – perfekcionistovi a túžbe po dokonalosti

Mnohí sa stresujú tým, že sa snažia robiť veci dokonale, čo sa často nazýva aj perfekcionizmus, a že si nevedia odpustiť žiadne pochybenie. V ich hlave znie hlas, ktorý ich kritizuje, keď pochybia, a poháňa ich do lepších výkonov, aby už nabudúce nepochybili.

Tento vnútorný hlas patrí Kritikovi – Perfekcionistovi, ktorý ich dostal do stavu permanentnej nespokojnosti so sebou a svojím okolím.

Aj jedna moja klientka má v sebe tento vnútorný hlas a naposledy prišla na stretnutie s povzdychom:

 „Z čoho pramení túžba po dokonalosti? Keď si neviem odpustiť sebamenšie pochybenie?“

Lebo ako zistila, jej vnútorný hlas sa derie von a nie je už nespokojná iba so sebou, ale aj so svojím trojročným synom.

„Poďakujte si, že to chcete riešiť, pretože takto je šanca, že nevytvoríte Kritika – Perfekcionistu aj v hlave svojho syna“, povedala som jej.

„On by mu síce v jeho detskom období pomáhal, ale v dospelosti by s ním mal rovnaký problém ako vy. V detstve nám totiž tento hlas pomáhal cítiť sa hodnotní a milovaní vašimi najbližšími.“

„Ale veď mňa moji rodičia milovali.“

To určite áno. Rodičia milujú svoje deti a chcú pre nich len to najlepšie, len nie vždy sa k nim ich láska dostane v takej forme, že sú schopné ju vnímať. Napríklad v situáciách, v ktorých rodičia vyjadrovali nejakú nespokojnosť s deťmi, sa deti milované a prijímané necítia. A nemajú ešte natoľko rozvinutú sivú mozgovú kôru, aby si vedeli povedať, že je to iba nespokojnosť a že ich hodnota tým neklesá.

Keď sme boli malí, v čase formovania našej sebahodnoty, sme sa v túžbe po autonómii a kompetencii snažili robiť veci sami, tak, ako sme boli schopní ich urobiť. Častokrát sme za to dostali od rodičov reakciu v podobe nespokojnosti, či už to bola kritika, výčitka, či manipulácia ich pocitmi nepohody. A neskôr sme sa s prejavmi nespokojnosti vo forme rôzneho negatívneho hodnotenie stretávali v škôlkach, či školách.

Necítiť sa milovaný a prijímaný nie je pre žiadne dieťa príjemný pocit.

Ak sa v takých situáciách nachádza často, podvedome si vytvorí stratégiu na to, aby ich nevytváral a bude robiť to, čo mu zaručí opak – teda bude robiť to, po čom sa bude cítiť prijímané a milované.

A ak sa to dieťaťu bude dariť práve tým, že urobí veci dokonale a bezchybne, že podá dobrý výkon, tak to bude v sebe podporovať. Bude sa vždy snažiť o to, aby nikto nemohol povedať, že urobilo chybu, a podvedome tak získa pre seba dve super veci.

Jedna vec je už spomínaná záruka toho, že sa vyhne situáciám, kedy by mu druhí mohli vyjadriť nespokojnosť a necítilo by sa preto milované a prijímané. Keď bude robiť veci bezchybne, zaručí mu to pozitívnu odozvu z vonkajšieho sveta.

Druhá vec súvisí s presvedčením, ktorému dieťa uverilo, keď s ním rodičia často neboli spokojní a vyjadrovali to kritikou alebo nárokmi.

Čomu o sebe veria ľudia, ktorí potrebujú robiť veci dokonale?

Veria tomu, že NIE SÚ DOSŤ DOBRÍ a ŽE NESMÚ ZLYHAŤ.

Vždy, keď sú kritizovaní alebo majú pocit, že druhí ľudia s nimi nie sú spokojní, „ožijú“ v nich tieto presvedčenia. A to nie je príjemný pocit.

Preto sa snažia vyhnúť tomu, aby ich druhí mohli akokoľvek negatívne zhodnotiť. Tou snahou, ktorá im to má zaručiť, je práve robenie vecí dokonale.

Túžba po dokonalosti alebo snaha robiť veci dokonale zaručuje tým, ktorí ju žijú, NEDOTKNUTEĽNOSŤ.

Prečo takáto maska prežila až do dospelosti?

Pretože nás chránila pred kritikou a nárokmi ostatných, cez ktoré by sme sa stretli so svojimi negatívnymi presvedčeniami.

Postupne sme si v sebe vytvorili akéhosi vnútorného kritika alebo perfekcionistu. Jeho hybnou silou je STRACH z kritiky, za ktorou sa skrýva STRACH zo zlyhania.

Vnútornému kritikovi sa darilo a postupne začal zaberať veľa miesta v našej psyché. Dokopával nás do výkonov, do toho, aby sme veci robili dokonale. A keď sa mu niekedy nedarilo a za niečo sme „zlízli“ predsa len kritiku, či výčitky, tak sa snažil ešte viac a vnútorne nás týral pocitmi viny.

Daň za to je únava, strata radosti zo života a neustále vnútorné napätie. Ľudia, ktorí majú silného vnútorného kritika, sú strnulí a nie je s nimi veľká zábava. Nie sú spokojní so sebou, často sa kritizujú aj nahlas – buď aby sa vyhli kritike od ostatných, alebo aby si nepriamo vynútili od druhých ocenenie, či uznanie.

U niektorých ľudí si tento vnútorný Kritik – Perfekcionista zobral pod palec aj okolie. Všetko, čo s nimi súvisí, musí byť tiež dokonalé. Blízki ľudia a aj veci, ktoré vlastnia. Všetko musí byť také, aby sa nedalo nájsť nič,  čo by mohlo znamenať, že dotyčný zlyhal. Lebo zlyhanie, či nedokonalosť okolia je aj jeho nedokonalosť.

Všetci, čo majú silného vnútorného kritika, vedia, aké je namáhavé byť stále so všetkým nespokojný. A koľko energie berie neustála snaha robiť veci dokonale. A pýtajú sa preto,

ako sa vnútorného kritika a snahy robiť veci dokonale ZBAVIŤ.

Zbaviť sa ho by bolo dosť nefér.

Veď on vznikol z lásky k vám, preto, aby vás ochránil pred kritikou a aby ste sa cítili príjemne.

Preto to ani nie je cesta a vlastne to ani nie je nutné. Váš vnútorný kritik perfekcionista vám ešte stále môže slúžiť. Len už iba z pozície sluhu, nie pána vášho života.

To, čo teda treba, je postarať o to, aby už váš život neriadil.

Pretože už nie ste tie malé deti, ktoré nevedia , čo s kritikou a ktoré si zlyhanie brali osobne. Už ste dospelí a už viete, že ani kritiky a ani zlyhania sa netreba báť, pretože to nie je koniec sveta.

Už viete, že zlyhanie neexistuje. Všetko, čo robíte, robíte najlepšie, ako viete. A všetko, čo sa vám „nepodarí“, je skúsenosť, ktorá vás niekam posunie.

Už viete, že s kritikou je to tak, že buď o vás pravda je, alebo o vás pravda nie je. Keď je, tak platí opäť len to, že ste urobili najlepšie, ako ste vedeli, takže nemá význam sa týrať pocitmi viny. Zároveň sa môžete nabudúce posnažiť urobiť veci lepšie. Prípadne sa ospravedlniť za to, že ste svojim činom niekomu spôsobili nejakú ujmu a prevziať za to zodpovednosť.

To všetko už dnes ako dospelí môžete zvládnuť. Už ste vy ten, kto riadi váš život.

Ak aj vy máte svojho vnútorného Kritika – Perfekcionistu a chceli by ste sa vymaniť spod jeho vplyvu, príďte ku mne na sedenie. Viem, ako sa s ním porozprávať a vysvetliť mu, že už sa nemusí tak veľmi snažiť a že už nebude ten, koho budete počúvať.

S láskou a úctou,

Jana Mladá

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on email
Email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Prečo si deti niekedy nepamätajú veci, ktoré ste im už stokrát povedali

„Už som ti to stokrát hovorila. Fakt si to nedokážeš zapamätať?“ Sú vám tieto výčitky známe? Používate ich voči svojim deťom, hoci možno aj tušíte, že nikomu a ničomu nepomôžu? Najbližšie ich pokojne môžete vynechať a odpovedať si za dieťa: FAKT NEDOKÁŽEM. Keby totiž vaše dieťa vedelo a mohlo, odpovedalo by vám: Ja tak veľmi chcem,

Prečítať článok »
Rodičia a deti
koucmed

Som rešpektujúci rodič a už nevládzem

Tiež patríte medzi mamičky, ktoré už vyskúšali všetko, čo sa naučili v kurzoch o rešpektovaní, a cítia sa už z toho frustrované, pretože im to nejako nefunguje? Možno je načase byť za zloducha. Alebo lepšie povedané za zlodušku. Nie, nebojte sa, nemyslím tým, že by ste mali kričať a byť zlé na svoje dieťa. Ide o to, že sa

Prečítať článok »
Rodičia a deti
koucmed

Ako dosiahnuť, aby si deti dobrovoľne plnili svoje povinnosti

„Ako dosiahnuť, aby si deti dobrovoľne plnili svoje povinnosti a pomáhali?“ „Nevedie to, čo si písala v poslednom príspevku, k tomu, že deti nebudú nič robiť a všetko si odmakajú rodičia?“ Do týchto dvoch otázok by som zhrnula pochybnosti a strach niektorých rodičov po prečítaní si môjho posledného fb príspevku o tom, ako v deťoch ničíme ochotu pomáhať. Som

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: