Prečo si deti niekedy nepamätajú veci, ktoré ste im už stokrát povedali

„Už som ti to stokrát hovorila. Fakt si to nedokážeš zapamätať?“

Sú vám tieto výčitky známe? Používate ich voči svojim deťom, hoci možno aj tušíte, že nikomu a ničomu nepomôžu? Najbližšie ich pokojne môžete vynechať a odpovedať si za dieťa: FAKT NEDOKÁŽEM.

Keby totiž vaše dieťa vedelo a mohlo, odpovedalo by vám: Ja tak veľmi chcem, mami, tati, aby ste so mnou boli spokojní, ja tak veľmi chcem, aby som si to už zapamätalo, ale FAKT TO NEDOKÁŽEM.

A viete prečo? Lebo to, ako funguje náš mozog v strese, mu to jednoducho neumožňuje.

Stres som teraz nespomenula len tak náhodou. Spomínané výčitky deťom hovoríme vtedy, keď sú V STRESE. Buď už zo situácií, v ktorých zažívajú strach, hnev alebo ktorých výsledkom je bolesť, alebo ich do stresu dostanú práve naše slová o tom, ako niečo robia zle a mali by to robiť ináč (napríklad aj to, že si to už malo zapamätať).

Môžete pokojne brať ako fakt, že dieťa zažíva stresovú reakciu vtedy, keď:

  • plače, vzdoruje, trucuje, hnevá sa, je agresívne,
  • prejavuje negatívne emócie,
  • má zaťatú peru, zvesenú hlávku a ramená a nie je schopné odpovedať na vaše otázky,
  • na ňom nie je nič vidno, ale vy mu niečo vyčítate, kritizujete ho, ponižujete, zahanbujete alebo ináč s ním vyjadrujete nespokojnosť a ono môže prežívať strach odmietnutia, opustenia alebo zlyhania,
  • mu hrozí, že sa nebude cítiť prijaté.

Ako teda mozog funguje, keď sme v strese?

Keď je dieťa v strese, nedokáže si zapamätať to, čo mu hovoríte. A ak si to už náhodou niekedy zapamätalo, tak to v strese nedokáže použiť.

Veď to asi poznáte aj sami. Keď ste v strese, neviete si možno spomenúť ani na to, ako sa voláte. Alebo sa možno niekedy stalo to, že ste vaše dieťa preskúšali z toho, čo sa učilo a zistili ste, že je na zajtrajšiu písomku dobre pripravené a ono tú písomku pokazilo. Prečo? Lebo bolo v strese a nedostalo sa k naučeným vedomostiam. Alebo ste sa vy sami museli rýchlo niečo naučiť a ani za svet vám to do hlavy nešlo.

Príčinou toho, prečo si dieťa nedokáže niečo zapamätať, môže byť STRESOVÁ reakcia, ktorá prebieha v jeho tele, a za ktorú je zodpovedná AMYGDALA.

 

Amygdala je súčasť emočného (plazieho) mozgu, ktorá reaguje na nebezpečenstvo tým, že vyšle do tela stresové hormóny. Stresové hormóny sa dostanú aj do dvoch ďalších častí mozgu – do HIPOKAMPU, ktorý je do veľkej miery zodpovedný za pamäť, a do HYPOTALAMU, ktorý je zodpovedný za určité zmiernenie stresu tým, že produkuje oxytocín. Obe časti spoločne slúžia na to, aby amygdalu trochu upokojili.

Ale v strese sú obe vyradené z činnosti. Hypotalamus nemôže produkovať oxytocín a z  hipokampu sa nevydoluje nič, čo už je tam uložené a ani si doňho nič neuloží.

Samozrejme, kvôli pochopeniu to celé píšem trochu zjednodušene.

Preto, ak chcete, aby vaše dieťa vnímalo to, čo mu hovoríte a bolo si to schopné aj zapamätať, je potrebné, aby ste mu pomohli najskôr zastaviť jeho stresovú reakciu.

A to je niečo iné, než čo robíme bežne, keď mu k jeho stresu pridáme ten náš, ktorý vyjadrujeme krikom, rozčuľovaním sa, či len pokojným vyčítaním, či kritizovaním. Nič z tohto jeho stres nezastaví, skôr naopak. Amygdala bude aktívnejšia a stresové hormóny nedovolia hipokampu a hypotalamu konať svoju prácu. Hlavne hypotalamus nemôže produkovať oxytocín.

Ako pomôžete vášmu dieťatku zastaviť stres?

Tak, že svojím správaním vyvoláte v jeho mozgu oxytocínovú odozvu. Čiže mu pomôžete aktivovať hypotalamus. To sa dá napríklad pokojnou prítomnosťou, počúvaním, trpezlivosťou, očným kontaktom, objatím, hojdaním, úsmevom, povzbudením, nekritizovaním, nezahanbovaním, neobviňovaním. Všetkým, čo dá dieťaťu príležitosť zažiť pocit bezpečia.

Aby ste toto dokázali, stačí vám urobiť dva kroky. Najskôr sa upokojte (vyregulujte) vy sami a potom sa spojte s dieťaťom.  

Krok 1 –VYREGULUJTE SA

Aby ste na dieťa nevyliali svoj stres, potrebujete sa s ním najskôr vysporiadať vy sami. Preto namiesto okamžitej reakcie na svoje dieťa sa niekoľkokrát nadýchnite a vydýchnite a napočítajte do desať. Uvedomte si, ako sa cítite a aké myšlienky máte v hlave. Môžete si svoje pocity a emócie pomenovať. Dotknite sa svojho strachu, ktorý sa nachádza na pozadí každého stresu. A pozrite sa na to, čo sa naozaj deje. Čo vidíte a čo počujete a oddeľte to od toho, čo si myslíte, že sa deje.

Krok 2 – SPOJTE SA S DIEŤAŤOM

Keď budete pokojnejší, povedzte dieťaťu, akú emóciu cítite vy a požiadajte ho, aby vám povedalo, akú cíti ono. Už len toto mu pomôže ľahšie sa upokojiť. A keď mu k tomu už ako vyregulovaná mama, či otec, uznáte jeho pocity, emócie (Áno, to, čo cítiš, je v poriadku, môžeš sa tak cítiť) a neuspokojené potreby (Áno, ty si chcel, aby … ), jeho stresová reakcia úplne zoslabne. Dieťaťu prestane niečo hroziť a amygdala si môže dať pauzu. Hipokampus s hypotalamom môžu robiť to, čo majú. Dieťa si bude pamätať, čo mu hovoríte a vylúčený oxytocín a pocit bezpečia spôsobia, že si budete bližšie, než kedykoľvek pred tým.

A to je celé. Keď sa upokojíte a budete prítomní, vytvoríte so svojím dieťaťom puto a navyše umožníte jeho mozgu vytvoriť také pevné spojenia, že sa bude vedieť upokojiť samo. A potom, keď vyrastie a bude mať svoje deti, bude vedieť upokojiť aj ich.

Ak by ste si s tou sebareguláciou nevedeli rady, príďte ku mne na emočný koučing. Pomocou emočného koučingu sa pozrieme na vaše presvedčenia, ktoré vás nútia do okamžitých reakcií a zmeníme ich.

S láskou a úctou,

Jana Mladá

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on email
Email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Keď sa voči deťom uchyľujeme k manipuláciám, môže za to strach

Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej

Prečítať článok »
Vzťahy
koucmed

Keď pocity nie sú skutočné pocity, ale prostriedky na manipuláciu

Nie všetko, čo nazývame pocity, sú skutočné pocity. Mnohé naše pocity sú len prezlečené mentálne programy, ktoré projektujú do vonkajšieho sveta naše strachy. Ak tieto pocity neodhalíme a budeme im veriť, pravdepodobne nimi budeme manipulovať druhými alebo sebou. Mám pocit, že ma nemiluje. Mám pocit, že mi závidí. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Mám

Prečítať článok »
Emocie
koucmed

Sme alebo nie sme zodpovední za pocity ostatných? A čo to vlastne tá zodpovednosť za pocity znamená?

Čo si myslíte o tomto? Vaše myšlienky, vaše pocity, vaše slová, vaše činy, vaše správanie, vaše chyby a ich dôsledky sú vaša zodpovednosť, kým myšlienky, pocity, slová, činy, správanie a chyby ostatných vaša zodpovednosť nie sú.   Nedávno som sa stretla v jednej facebookovej skupine s obrázkom, ktorý toto zobrazoval. Pod obrázkom sa vinula dlhá a celkom vášnivá

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: