Ako pomôcť druhému v jeho nešťastí?

Často sa s tým stretávam najmä u detí. Že keď prídu za otcom alebo mamou a povedia im o svojom probléme, či trápení v škole, tak to dopadne úplne ináč, než by potrebovali. Ale nie je to zriedkavé ani  medzi partnermi. Jeden sa zdôverí druhému so svojím problémom a po reakcii partnera sa cíti horšie ako na začiatku.

Prečo je to tak? Čo ľudia, ktorí majú problém, či sa s niečím trápia, naozaj potrebujú a čo im dávajú tí, ktorým sa zdôveria?

Bohužiaľ väčšina z nás má tendenciu po vypočutí si toho, čo druhého trápi, okamžite konať. V praxi to znamená:

  • dávať rady
  • ponúkať hotové riešenia,
  • utešovať, že všetko bude v poriadku,
  • ponúknuť nejakej zábavky na odreagovanie.

Niekto používa jedno z toho, niekto viac, ale isté je, že tí nešťastní túžia po niečom úplne inom.

Túžia po VYPOČUTÍ, UZNANÍ toho, ako sa cítia a po SÚCITE. Všetko to, čo im ponúkame, vnímajú ako prejav nepochopenia toho, ako sa oni cítia. Oni nepotrebujú riešenia a rady, oni potrebujú našu láskyplnú a chápajúcu prítomnosť.

Prečo nie sme schopní byť jednoducho prítomní pri nešťastí druhých ľudí a súcitiť s nimi?

Čo nás núti konať a snažiť sa nešťastie zlikvidovať?

Robíme to preto, lebo si myslíme, že

  • sa to od nás očakáva,
  • sme za nešťastie druhých zodpovední,
  • my sme tí dobrí, ktorí majú poskytnúť slová útechy.

A či už v sebe máme jednu, alebo viac z týchto príčin, isté je, že sme k tomu došli v DETSTVE.

Vaši rodičia nevedeli, čo s tým, keď ste sa vy ako deti cítili zle a bohužiaľ najčastejšie sa to snažili nejako zastaviť. Tým vám bránili slobodne prežiť svoje negatívne emócie, takže ste sa nenaučili, čo s nimi. Na druhej strane z vás rodičia často robili zodpovedných za svoj hnev, či smútok a sklamanie  a tak ste to aj prijali – ste zodpovední za negatívne emócie druhých. A to znamenalo, že ste sa snažili postarať sa o to, aby sa rodičia nehnevali alebo necítili ináč zle.

A tak z vás vyrástli dospelí, ktorí v sebe cítia nervozitu, keď sa im druhí zdôveria so svojím nešťastím. Pretože byť nešťastní sa skrátka nenosí. Nemá to byť. Treba sa postarať o to, aby to zmizlo. A vy to možno ani netušíte, ale zbavujete sa vlastne tejto svojej nervozity, hoci navonok sa snažíte riešiť nešťastie druhého.

Je to tlak a napätie vo vás, čo vám bráni byť iba súcitnými a láskavými prítomnými.

Ako z tohto začarovaného kruhu von?

Ak ste v úlohe toho, kto je nešťastný a túži po vypočutí, empatii a súcite, vy môžete jednoducho POŽIADAŤ: Potreboval by som iba vypočuť. Rád by som vyrozprával svoje pocity a zážitky a žiadam vás o vypočutie a pochopenie.

Ak ste v úlohe toho, kto v sebe cíti okamžitú potrebu konať, keď za ním niekto príde so svojím trápením, vy buďte iba SAMÉ UCHO. Svoju nervozitu a napätie nechajte prejsť cez vás. Je to úplne v poriadku, že sa tak cítite, už viete, prečo to tak máte. Nemusíte konať pod jej vplyvom a snažiť sa odstrániť trápenie toho druhého. Proste iba počúvajte a vnímajte. A keď sa vám to podarí a vypočujete toho druhého bez posudzovania, rád, či zachraňovania, ZAPOČÚVAJTE SA DO SEBA:

Čo ma núti byť spasiteľom, či záchrancom?

Prečo si beriem nešťastie druhých na zodpovednosť?

Kde som v sebe vzala nedôveru, že druhí nedokážu svoje nešťastie zvládnuť sami, že nedokážu nájsť svoje vlastné riešenia?

Počúvať a byť súcitní sme sa nenaučili ani doma a ani v škole. Ale našťastie na to nikdy nie je neskoro.

A ak by ste potrebovali sprievodcu pri objavovaní toho, čo je vo vás, prečo sa správate tak, ako sa správate, môžem vám poskytnúť svoj láskavý sprievod. Som tu pre vás.

A láskou a úctou,

Jana Mladá

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on email
Email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Myslíte si, že vaše dieťa učíte slušnosti, keď ho presviedčate, že sa musí ospravedlniť alebo požičať hračku?

Nasledujúci rozhovor na ihrisku medzi mamou a dieťaťom sa vám asi bude zdať neškodným. Nikto v ňom nekričí a dieťa nakoniec povie Áno. A napriek v ňom dieťa nejako trpí. „Ja mu ho nechcem požičať!“ hovorí chlapec svojej mame a trochu pri tom naznačuje dupnutie. „Ale prečo mu ho nechceš požičať? Pozri, chlapček je smutný“

Prečítať článok »
Rodičia a deti
koucmed

Keď sa voči deťom uchyľujeme k manipuláciám, môže za to strach

Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej

Prečítať článok »
Emocie
koucmed

Čo znamená byť zodpovedný za svoje pocity a emócie?

Je všeobecne známe, že súčasťou zodpovednosti za svoj život je aj zodpovednosť za svoje pocity a emócie. Aj keď mnohí si na seba berú aj zodpovednosť za pocity druhých ľudí – je to jedna zo stratégií, ktorú si osvojili v detstve, pravda je taká, že zodpovední sme iba za svoje vlastné pocity a emócie.  

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: