O troch U a jednom S – a o tom, prečo vzájomná závislosť nie je slabosť.

 

Už u mňa bola nejedna mladá dievčinka, ktorá sa cítila zmätene z toho, že jej je vo vzťahu s priateľom veľmi dobre.

Veď všade sa vraj píše a hovorí, že nás naši partneri nemajú robiť šťastnými. Že naše šťastie má vychádzať iba z nás samotných. A ak sa cítime dobre práve vďaka blízkosti druhého človeka, môže to byť vraj prejav závislosti.

 

Áno, aj ja sa stretávam s takýmito poučkami. A myslím si, že môžu vo vzťahoch narobiť viac zmätku ako úžitku.

Prečo?

Pretože sme cicavce.

A cicavce si počas evolúcie okrem troch základných stresových reakcií – úteku, útoku a ustrnutia – vyvinuli ešte jednu veľmi dôležitú schopnosť.

Spojenie.

Môžeme teda hovoriť o troch U a jednom S.

Keď sa cítime ohrození alebo sme v strese, naše telo môže reagovať útekom, útokom alebo ustrnutím. Sú to reakcie, ktoré nám pomáhajú prežiť, ale zároveň spotrebúvajú veľa energie.

Cicavce však majú ešte jednu možnosť.

Vyhľadať blízkosť druhého.

Môže to byť dotyk, očný kontakt, upokojujúci hlas alebo jednoducho pokojná prítomnosť niekoho, komu dôverujeme. Nebezpečenstvo tým nemusí zmiznúť, ale náš nervový systém môže dostať informáciu, že na jeho zvládanie nemusíme byť sami.

A toto je veľmi dôležité aj v partnerských vzťahoch.

 

Spomenula som si na to pred rokmi, keď som ležala na operačnom stole pripravená na laserovú korekciu očí. Už sa malo začať, keď ma zrazu zachvátila panika.

Lekár mi vtedy navrhol, že ku mne zavolá môjho partnera.

Zdalo sa mi to ako zvláštny nápad. Čo mi už len môže pomôcť, keď mi niekto bude sedieť pri hlave? Ale súhlasila som.

Partner si ku mne sadol a chytil ma za ruku. A panika prešla.

Vtedy som ešte netušila, že som len potvrdila štúdie, ktoré sa týmto mechanizmom zaoberali.

V jednej štúdii vedci sledovali mozgovú aktivitu žien, ktorým povedali, že dostanú slabý elektrický šok.

Keď ženy čakali na nepríjemný podnet samy, ich mozog vykazoval výraznú stresovú aktivitu.

Keď ich za ruku držal cudzí človek, aktivita sa znížila.

A keď ich držal za ruku ich manžel, znížila sa ešte výraznejšie. Najmenšiu stresovú reakciu pritom vykazovali ženy, ktoré svoj vzťah hodnotili ako veľmi šťastný.

Táto a mnohé iné štúdie dnes dokazujú, že keď si ľudia vytvoria intímny vzťah, fyzická blízkosť a dostupnosť partnera výrazne ovplyvňujú reakciu na stres.

Hovorí o tom aj teória pripútania Johna Bowlbyho, otca teórie pripútanosti.

Skúmal vzťahy a väzby ešte dávno pred tým, než bola vyvinutá technológia zobrazovania mozgu, a prišiel okrem iného na to, že keď si raz niekoho vyberieme, prestáva byť otázkou, či závislosť existuje a je dobrá, alebo nie. Existuje a existovala vždy.

Možno začala existovať v dobe, kedy bol svet okolo nás oveľa nebezpečnejším, než je dnes. Kedy dvaja bolo viac ako jeden. Bola to dôležitá výhoda z hľadiska prežitia oboch, pretože ak je ten druhý mojou súčasťou, urobím čokoľvek, aby som ho zachránila.

Hoci už dnešný svet nie je taký nebezpečný, stále sme všetci naprogramovaní na to, aby sme sa spojili s niekým blízkym. Aj tí, ktorí majú vyhýbavú vzťahovú väzbu. Keď sa k niekomu pripútame, vytvoríme s ním fyziologickú jednotku. Navzájom si ovplyvňujeme krvný tlak, srdcovú frekvenciu, hladinu hormónov v krvi a aj spomínanú reakciu na stres.

Partnerská závislosť je teda niečo, čo si nevyberáme. Deje sa, pretože je súčasť našej biologickej výbavy.

A preto mi nesedí predstava, že by sme sa mali snažiť byť vo vzťahu úplne nezávislí a svoje šťastie či pocit bezpečia čerpať výhradne sami zo seba.

Samozrejme, je dôležité vedieť stáť na vlastných nohách. Je dôležité mať vlastný život, vlastné záujmy, schopnosť postarať sa o seba a niesť zodpovednosť za svoje prežívanie.

Ale to neznamená, že potrebujeme byť nezávislí od ľudí, ktorých milujeme.

Sme totiž sociálne bytosti.

Potrebujeme druhých a druhí potrebujú nás.

A tak keď hocikto zľakne toho, že mu je s partnerom príliš dobre, pretože by to už mohlo znamenať, že sa stáva závislým, pripomeňte mu prosím toto:

Je to v poriadku. Zažívate niečo, na čo je váš nervový systém odjakživa nastavený.

Spojenie.

Blízkosť.

Bezpečie.

Vzájomnú závislosť.

A možno si preto nemusíme vyčítať, že v náročnej chvíli neutekáme, nebojujeme ani neustrnieme.

Máme ešte jednu možnosť, a to S ako SPOJENIE.

Tri U nás chránia pred nebezpečenstvom.

A to jedno S nám pripomína, že nie všetko musíme zvládnuť sami.