Doprajte svojmu telu čas, aby dorástlo na hlavu.

Keď sa klientov pýtam, čo si myslia, že je hlavnou príčinou ich neúspechu, tak väčšina tvrdí, že nedostatok pevnej vôle. O tom, či pevná vôľa je tá, ktorá nás zradí, teraz písať nebudem. Isté však je, že veľmi dôležitý zradca na našej ceste za zmenou je naša trpezlivosť. My sme totižto veľmi netrpezliví a všetko chceme hneď. Hneď ako máme nejaké vedomosti, už chceme, aby všetko fungovalo v praxi. Ale ono to nefunguje. Prečo?

Čítajte viac »

Pretože naše telo sa učí cez štyri fázy a naša netrpezlivosť ho núti tretiu z nich vynechať:

  1. neviem, že neviem
  2. viem, že neviem
  3. viem, že viem
  4. neviem, že viem

Vysvetlím na príklade, ako ste sa naučili jesť príborom. Najskôr ste boli maličkí a keď preskočíme obdobie mlieka, jedli ste rukami, maximálne lyžičkou. Ani ste len netušili, že sa dá jedlo dostať do tela aj ináč. Nevedeli ste, že neviete.

Potom vám dali do rúk príbor a snažili sa vás naučiť ním jesť. Priečili ste sa tomu, ale už ste vedeli, že jesť príborom ešte neviete a budete sa to musieť naučiť.  Stav „viem, že neviem“.

Postupne sa vám to začalo dariť. Stálo vás to ešte námahu, ale už ste sa tým príborom dokázali nakŕmiť. Boli ste na seba hrdí. Stav „viem, že viem“.

A dnes? Príbor je pre vás samozrejmosť, nemusíte rozmýšľať, do ktorej ruky chytiť nožík, do ktorej vidličku, ide to samo. Ani neviete, že to viete.

A podobne to bolo aj so zaväzovaním šnúrok, s korčuľovaním a mnohými inými zručnosťami.

Ale ten proces od „viem, že neviem“ po „neviem, že viem“, trval dlho. Práve tá tretia fáza „viem, že viem“ je najťažšia. Telo sa trápi, vzpiera, určite by ste sa vrátili k lyžičke, keby nebolo rodičov, ktorí vám nedovolili to vzdať. Telu trvá oveľa dlhšie, kým dozreje na to, čo na psychickej úrovni už máte dávno pochopené. A ako deti to podvedome vieme a navyše sú tam aj tí rodičia, ale ako dospelí to vedome ignorujeme.

Chceme schudnúť, tak sa naučíme všetku teóriu okolo toho, začneme sa stravovať podľa najnovších zásad. Keď sa nám nepodarí schudnúť do mesiaca aspoň 5 kíl, tak to vzdávame s tým, že táto diéta nefunguje a ideme hľadať niečo nové. Čiže zo stavu viem, že neviem (byť štíhla) chceme rovno skočiť do stavu ani neviem, že som štíhla. Stav „viem, že viem“, chceme preskočiť. Telo ako hmota nestíha všetkým tým teoretickým vedomostiam a my mu nedávame šancu to zvládnuť.

Fáza „viem, že viem“ je najťažšia. Niektorí sa dostanú na jej začiatok, iní trochu ďalej, ale väčšina sa cez ňu nedostane. A nechtiac sa vrátia opäť do stavu „viem, že neviem“. A po niekoľkých takýchto návratoch sa vrátia až na samý začiatok – „neviem, že neviem“.

Buďte preto k svojmu telu zhovievaví a doprajte mu čas, aby „dorástlo“ na to, čo už máte v hlave dávno pochopené. Podporte ho s láskou a ono sa vám odvďačí. Tým, že sa celá vaša bytosť dostane do stavu „neviem, že viem“.

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on email
Email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Keď sa voči deťom uchyľujeme k manipuláciám, môže za to strach

Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej

Prečítať článok »
Emocie
koucmed

Čo znamená byť zodpovedný za svoje pocity a emócie?

Je všeobecne známe, že súčasťou zodpovednosti za svoj život je aj zodpovednosť za svoje pocity a emócie. Aj keď mnohí si na seba berú aj zodpovednosť za pocity druhých ľudí – je to jedna zo stratégií, ktorú si osvojili v detstve, pravda je taká, že zodpovední sme iba za svoje vlastné pocity a emócie.  

Prečítať článok »
Vzťahy
koucmed

Keď pocity nie sú skutočné pocity, ale prostriedky na manipuláciu

Nie všetko, čo nazývame pocity, sú skutočné pocity. Mnohé naše pocity sú len prezlečené mentálne programy, ktoré projektujú do vonkajšieho sveta naše strachy. Ak tieto pocity neodhalíme a budeme im veriť, pravdepodobne nimi budeme manipulovať druhými alebo sebou. Mám pocit, že ma nemiluje. Mám pocit, že mi závidí. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Mám

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: