Ja hodnotím, ty hodnotíš

Nedávno som šla s kamošom na kávu a pred nami kráčali dve dievčatá, ktoré nemali práve modelkovské postavičky. A kamoš spustil monológ o tom, aké sú dnešné mladé baby tučné, ako sa prepchávajú a ako sa bez ostychu oblečú do vecí, ktoré zvýrazňujú ich faldy. Nič o nich nevedel, mal však na nich svoj názor, o ktorý sa bez opýtania podelil so mnou.

Bežný jav, toto naše hodnotenie a sortovanie ľudí. Tento mi je sympatický, tento nie… Tamtá je nejaká čudná a henten je debil… Tá je tučná, ten má veľkú hlavu… Tá vyzerá ako z dvadsiatych rokov a tamten si nezladil ponožky s tričkom….

Čítajte viac »

Opäť jeden z programov, ktoré sme si osvojili hádajte kedy? Áno, v detstve. Rodičia doma, učitelia v škole v škole, príbuzní na návšteve …  všetci neustále hodnotili. Od hercov vo filme, ktorý práve išiel v telke, cez politikov, o ktorých písali v novinách až po susedu, ktorá sa nechá živiť manželom a od dobroty nevie, čo so sebou.

A tak sa nám z toho stal zvyk, samozrejmosť. Bez toho, aby nás niekto požiadal, chrlíme zo seba názory a hodnotenia druhých ľudí. Myslime si, že objektívne. Že náš názor je ten najsprávnejší.

Čo je za tým?

Asi vás to nepoteší, ale ja za tým nedostatok sebavedomia. Tým, že druhých ohodnotím, cítim sa dôležitý. Moje sebavedomie narastie, pretože som práve niekoho postavila pod moju úroveň. Mohla som si dovoliť niekoho označiť za takého alebo onakého, pretože som viac ako on. Je to moja pýcha, ktorá ma stavia do tejto pozície.

Ako tento program v sebe rozpoznať?

Jednoducho. Ak rozdávate svoj názor na druhých ľudí bez počkania alebo druhých ľudí hodnotíte bez toho, aby ste o nich niečo vedeli, ste v programe.

Ako z programu von?

Ak ste si to o sebe uvedomili, ste na dobrej ceste. Ďalej si už treba iba vedome vyberať iné správanie. V zmysle tohto:

1.       Ak chcem hovoriť o niekom, kto nie je prítomný, tak len to, čo by som spokojne mohol povedať v jeho prítomnosti.

Toto nepotrebuje viac. Ak začnete svoje slová zvažovať, pravdepodobne budete nejaký čas ticho. Kým nájdete také slová, ktoré by mohli zaznieť v prípade, že neprítomný by bol tam.

2.       Ak chcem hovoriť o niekom, koho vôbec nepoznám (herec, politik, tučná osoba idúca predomnou), tak si túto chuť nechám zájsť.

Veď o tom človeku vôbec nič neviem. Nekráčam v jeho topánkach, neviem, aký je jeho životný príbeh a už vôbec netuším, aké programy ho ovládajú. A ak mám pocit, že predsa len niečo viem a som oprávnená niečo zhodnotiť, tak si ešte môžem položiť otázku: Kto som ja, že si dovolím niekoho hodnotiť?

Koho teda môžem hodnotiť? Ideálne nikoho. A to nastane vtedy, keď moje sebavedomie bude neotrasiteľné a nebude potrebovať žiadne umelé stimuly.

Ako si teda zvýšiť sebavedomie bez toho, že znížim hodnotu niekoho iného?

Odpovedzte si jasne na otázky Kto som ako človek? Kto som ako člen rodiny? Aká je moja hodnota pre ostatných? Ako to, čo som, manifestujem  navonok? Ako sa cítite, keď si na ne odpovedáte? Ak si na ne neviete odpovedať alebo sa cítite maličký a nanič, tak je načase začať pracovať na tom, kto ste a ako žijete. Je čas popracovať na svojej zmene.

Ak sa chcete zmeniť svoje programy a zvýšiť si sebavedomie a neviete ako na to, absolvujte so mnou program Zmeňte svoj život za 5 týždňov.

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on email
Email

1 názor na “Ja hodnotím, ty hodnotíš”

  1. Pingback: Všetko zlé je na niečo dobré | Mgr. Jana Mladá - KoučMed

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Keď sa voči deťom uchyľujeme k manipuláciám, môže za to strach

Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej

Prečítať článok »
Emocie
koucmed

Čo znamená byť zodpovedný za svoje pocity a emócie?

Je všeobecne známe, že súčasťou zodpovednosti za svoj život je aj zodpovednosť za svoje pocity a emócie. Aj keď mnohí si na seba berú aj zodpovednosť za pocity druhých ľudí – je to jedna zo stratégií, ktorú si osvojili v detstve, pravda je taká, že zodpovední sme iba za svoje vlastné pocity a emócie.  

Prečítať článok »
Vzťahy
koucmed

Keď pocity nie sú skutočné pocity, ale prostriedky na manipuláciu

Nie všetko, čo nazývame pocity, sú skutočné pocity. Mnohé naše pocity sú len prezlečené mentálne programy, ktoré projektujú do vonkajšieho sveta naše strachy. Ak tieto pocity neodhalíme a budeme im veriť, pravdepodobne nimi budeme manipulovať druhými alebo sebou. Mám pocit, že ma nemiluje. Mám pocit, že mi závidí. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Mám

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: