
Skupinka žabiek sa chcela pretekať a ako cieľ si vybrala jednu veľmi vysokú vežu. Vyhlásili preteky, na ktoré sa prišli pozrieť zvieratká z celého okolia, aby žabky mohli povzbudzovať.
Avšak ani jedno z prizerajúcich sa zvieratiek neverilo, že je možné na tú vysokú vežu vyliezť. A začali svoje pochybnosti hovoriť nahlas, pričom pochybovačne krútili hlavami.
Tá veža je príliš vysoká. Je to príliš namáhavé. Nikdy sa vám to nepodarí. A tak namiesto povzbudzovania počuli súťažiace žabky iba lamenty bedákajúcich divákov. Niektoré žabky to už vzdali. Ďalšie začali spomaľovať, až zastali tiež a otočili to naspäť.
Jedna žabka však vytrvalo kráčala ďalej. Diváci na ňu kričali, ale ona to nevzdávala, až sa s obrovským úsilím na vežu vyštverala.
Všetci boli zvedaví, ako sa jej to mohlo podariť, odkiaľ vzala toľko sily. Vysvitlo, že žabka je hluchá.
Neviem, ako vy, ale ja som sa na svojej ceste stretla s veľa divákmi, ktorí sa síce tvárili, že ma povzbudzujú, ale v skutočnosti ma sa ma nechtiac snažili zastaviť. Viem, že len mali o mňa starosť a snažili sa ma ochrániť pred namáhavým výstupom na strmú vysokú vežu. Ale isté je, že nech bol ich úmysel akýkoľvek, vždy som pribrzdila. Čo ak majú pravdu? Čo ak tam nie je možné vyliezť? Alebo čo ak je tam hore už toľko koučov, že sa tam nezmestím?
Nie, nechcem tým povedať, že si máme pri ceste za svojim cieľom nechať poškodiť sluch. Ale jednoznačne nám pomôže, keď si uši zapcháme alebo si dáme slúchadlá. Aby sme počuli hlas svojho srdca. Aby sme si ho nenechali prehlušiť pochybnosťami iných ľudí. Pretože oni nemusia veriť tomu, čomu veríme my.
2 názory na “Krátky príbeh o vytrvalosti”
Muchas gracias. ?Como puedo iniciar sesion?
Muchas gracias por tu interés, pero no sé español 🙂