Čím nás môžu inšpirovať také obyčajné kačice

Nedávno som sa pri jazierku v pezinskom parku zapozerala na kačky. Plávali si len tak hore dole alebo ku brehu, keď sa tam zjavil nejaký nádejný kŕmič. A sem tam si nejaké dve vošli do peria. Bolo trochu kriku, ale súboj skončil veľmi rýchlo tak, že sa každá kačica pobrala svojim smerom. A neskôr boli aj tieto znepriatelené kačice opäť v húfe spolu s ostatnými. Akoby sa nechumelilo.

Mne pri tom napadla paralela, ktorú v knihe Nový svet použil Eckhart Tolle pri vysvetľovaní toho, ako nám ľudská myseľ (alebo inými slovami ego) bráni žiť v prítomnosti. Ako nás naše myšlienky držia v krivdách a hnevoch. Toto zvieratká nepoznajú, preto si môžu dovoliť vojsť si do peria a o pár minút na to zabudnúť. Aj deti to tak majú do určitého veku – na niečo alebo na niekoho sa nahnevajú, niečo ich sklame, deti svoje emócie vyjadria a samy ukončia bez toho, aby to v sebe riešili ďalšie dva dni.

Prečo my dospelí už toto nevieme? Kedy sa to v nás „pokazí“?

Čítajte viac »

Dakedy v detstve, keď sa začne o slovo hlásiť naše ego a keď nám naši rodičia urobia z emócií strašiaka, s ktorým si nikto nevie rady. Ego sa vraj začne hlásiť o slovo vtedy, keď dieťa prvýkrát použije slovo JA (dovtedy o sebe hovorilo v tretej osobe) a strašiak z emócií vzniká tak, že rodičia odmietajú alebo zľahčujú emócie svojich detí (z jediného dôvodu – pretože oni sami nevedia, čo s tými emóciami).

A tak sa v dospelosti učíme opäť prijímať svoje emócie ako niečo, čo je v poriadku, čo môže rýchlo vzplanúť, ale aj rýchlo odoznieť. Učíme sa prestať v sebe živiť staré krivdy a odpúšťať tým, ktorí nám ich spôsobili, hoci oni nevedeli, že niečo také páchajú. Učíme sa uvoľňovať svoje emocionálne bolesti, aby sme mohli žiť TU A TERAZ.

A práve v tomto procese učenia si môžeme brať príklad aj z kačiek. Veď to, ako zamávajú svojimi krídlami a potom odplávali na druhú stranu, aby sa o chvíľu mohli opäť stretnúť nezaťažení posledným konfliktom, je úžasne inšpirujúce.

Ale to sa najskôr musíme naučiť PRESTAŤ V SEBE ŽIVIŤ POCITY HNEVU, ĽÚTOSTI A KRIVDY Z TOHO, ČO SA NÁM STALO V MINULOSTI, aby sme UVOĽNILI VŠETKU EMOCIONÁLNU BOLESŤ A MOHLI ŽIŤ NIČÍM NEZAŤAŽENÚ PRÍTOMNOSŤ.

A to si myslím, že je skvelá schopnosť, čo myslíte?

Ak je hromadenie starých krívd a ľútostí niečo, s čím sa sami potýkate a neviete si rady, emočný koučing vám môže byť nápomocný. Stačí sa objednať a dohodnúť si stretnutie.

S láskou a úctou,

Janka Mladá

PS: Nech sa páči, tu je doslovný opis príbehu o kačiciach z knihy Nová zem:

„Keby kačica mala ľudskú myseľ, asi by sa ešte dlho zapodievala súbojom, udržiavala by ho v sebe tým, že by si ho pretvorila na príbeh, ktorý by znel asi takto: „Nechce sa mi veriť, čo spravil. Priblížil sa ku mne celkom blízko. Asi si myslí, že mu patrí celý rybník. Vôbec neberie ohľady na môj súkromný priestor. Už mu nemôžem dôverovať. Pri najbližšej príležitosti ma určite niečím naštve. Som si istý, že už teraz niečo chystá. Ale ja to nebudem trpieť. Uštedrím mu takú príučku, že na to jakživ nezabudne!“ A takto dokola a dokola si myseľ vymýšľa svoje rozprávky, celé dni, ba mesiace a roky si ich premieľa. Telo celú situáciu potom vníma tak, že boj neskončil, a energia, ktorú neustále produkuje, aby mohlo reagovať na všetky tie myšlienky, je emócia, ktorá podnecuje ďalšie myšlienky. Takto vzniká emocionálne myslenie ega. Asi už vidíte, aký problematický život by musela kačica žiť, keby mala ľudskú myseľ. Lenže ľudia takto prežívajú väčšinu svojho života. Žiadnu situáciu či udalosť nevedia v sebe definitívne uzavrieť. Myseľ a jej „príbeh o tom, čo sa mi stalo“ ich udržujú v obehu.

Mohli by sme sa učiť od prírody, od každého kvetu a stromu, od každého zvieraťa, keby sme sa zastavili, pozerali sa a počúvali. Kačica vás učí, aby ste aj vy zamávali krídlami. V preklade: nechajte „odplávať svoj príbeh“ a vráťte sa na jediné miesto svojej sily – do prítomnosti.“

 

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on email
Email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Keď sa voči deťom uchyľujeme k manipuláciám, môže za to strach

Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej

Prečítať článok »
Emocie
koucmed

Čo znamená byť zodpovedný za svoje pocity a emócie?

Je všeobecne známe, že súčasťou zodpovednosti za svoj život je aj zodpovednosť za svoje pocity a emócie. Aj keď mnohí si na seba berú aj zodpovednosť za pocity druhých ľudí – je to jedna zo stratégií, ktorú si osvojili v detstve, pravda je taká, že zodpovední sme iba za svoje vlastné pocity a emócie.  

Prečítať článok »
Vzťahy
koucmed

Keď pocity nie sú skutočné pocity, ale prostriedky na manipuláciu

Nie všetko, čo nazývame pocity, sú skutočné pocity. Mnohé naše pocity sú len prezlečené mentálne programy, ktoré projektujú do vonkajšieho sveta naše strachy. Ak tieto pocity neodhalíme a budeme im veriť, pravdepodobne nimi budeme manipulovať druhými alebo sebou. Mám pocit, že ma nemiluje. Mám pocit, že mi závidí. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Mám

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: