Je súťaživosť niečo, čo naozaj potrebujeme k životu?

„Kto bude prvý pri aute?“ zakričala mama a deti, ktorým sa dovtedy moc nechcelo ísť z ihriska, sa zrazu rozbehli k autu.

Mnohí rodičia používajú takéto výzvy u svojich detí pravidelne, pretože vidia ich okamžitý účinok – deti to namotivuje a urobia, čo treba.

Sama som si ako mama takýmito zdanlivo nevinnými otázkami pomáhala: Kto sa prvý oblečie? Kto prvý zje večeru? A často som k nim pridala aj odmenu, ktorú víťaz dostane. Neskôr som súťaže priamo podporovala, a keďže deti súťažili rady – hlavne keď vyhrávali, myslela som si, že pre ne robím niečo prospešné.

Myslela, že im cez súťaže umožňujem zažívať pocity úspechu, že ich učím zvládať prehry a že budú mať dobrý základ na to, aby v budúcnosti obstáli vo svete konkurencie.

Ale akosi sa to zvrtlo a deti už pomaly nechceli robiť nič, za čo by nedostali nejakú odmenu. A navyše súťažili aj tam, kde by mali spolupracovať.

Keby som vtedy vedela to, čo viem dnes, asi by som sa snažila vychovávať detí bez týchto manipulácií.

Dnes je potvrdené, že súťaženie a súťaže môžu narobiť na sebahodnote dieťaťa viac škody ako úžitku.

Niektorí rodičia si myslia, že súťaživosť je nám vrodená a že ju potrebujeme pre život. Ale tak to nie je.

To, čo v skutočnosti máme vrodené, je potreba zažívať úspech. A to je niečo iné, ako byť úspešnejší, než sú druhí.

Byť úspešnejší než druhí je falošná potreba toho nášho Ja, ktoré nevidí svoju hodnotu, a cez súťaživosť nájde spôsob, ako si ju dokáže.

Pri súťažiach a súťažení hrozí, že si dieťa spojí svoju hodnotu s tým, že je v niečom lepšie než druhí.

Keď vyhrá alebo keď bude v niečom lepšie, než sú ostatní, bude sa cítiť hodnotné. A naopak, jeho hodnota klesne, keď budú ostatní lepší než on.

Súťaže a súťaživosť vyvolávajú často aj nárast agresie, už aj preto, lebo ich podstatou je vedome spôsobiť ujmu (prehru) druhému.

Súťaže a súťaživosť vytvárajú v živote nespokojnosť.

Súťaživí ľudia majú tendencie neustále sa porovnávať s druhými a s každým nejako súťažiť. Môže ísť o snahu neustále byť v niečom lepší alebo o snahu druhým dokazovať, že oni sú v niečom horší. Takýto život je ale plný nespokojnosti, pretože vždy môže prísť niekto, kto je v niečom lepší, než sú oni.

Súťaže a súťaživosť vytvárajú návyk vidieť druhých ako súperov.

Súťaživí ľudia majú tendencie súťažiť aj vtedy, keď majú spolupracovať. V praxi to znamená, že napríklad neposkytujú informácie, ktoré majú (aby nevyhral ten druhý), nevedia prácu delegovať (aby ju tí druhí neurobili lepšie), neveria druhým a sú stále v strehu. Toto im ničí vzťahy a berie veľa životnej energie.

Keďže so súťažami súvisí často aj odmena, nesú v sebe súťaže aj riziká, ktoré sú spojené s odmenami.

Môžu sa podieľať

  • na potláčaní vnútornej motivácie – dieťa bude robiť veci preto, aby dostalo odmenu a
  • na vyvolávaní úzkosti a neistoty – dieťa si myslí, že rodič si necení jeho, ale požadovaný výsledok, za ktorý ho odmeňuje.

Dá sa niečo robiť, ak sa naše deti do súťaží zapájajú, či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne niekde, kde my nemáme dosah?

Napríklad v škole, pretože taká bežná škola je o súťažení oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Už len samotné známkovanie je súťaž, hoci skrytá. K tomu si pridajme vyhlasovanie najlepších žiakov, súťaženie tried medzi sebou, škôl medzi sebou, súťaženie na telesnej výchove, kto najďalej doskočí, kto najrýchlejšie zabehne päťdesiatku, stovku a tak ďalej. Bežne sa učitelia snažia vytvoriť v triedach atmosféru súťaživosti, pretože veria tomu, že to deti motivuje k výkonom.

Väčšinou deti nemajú na výber, či sa súťaže zúčastnia alebo nie. A niekedy, ak aj na výber majú, tak nevedia povedať Nie zo strachu, že budú odmietnuté, keď sa nezúčastnia.

Ak sa vaše deti zúčastňujú súťaží a vy by ste chceli zmierniť ich riziká, stačí, ak budete mať na pamäti, čo deti naozaj potrebujú.

Tou skutočnou potrebou je zažívať pocit úspechu, nie je to potreba byť úspešnejší ako druhí.

Potrebu byť úspešnejší než druhí majú už tie deti, ktoré sa cez súťaže stali súťaživé a tým, že sú úspešnejšími než druhí, si len zvyšujú svoje nízke sebavedomie.

Aby ste zmiernili riziká súťaží,  

  • uspokojujte deťom potrebu zažívať úspech;
  • buďte vnímaví voči takým zážitkom, v ktorých niečo dosiahnu, a hovorte s nimi tom. oceňujte ich, uznávajte (ale nechváľte a neporovnávajte);
  • doma sa zamerajte na spoluprácu;
  • vytvárajte dohody, hľadajte konsenzus, pomáhajte si navzájom a podporujte v tom aj svoje deti;
  • buďte so svojimi deťmi, keď sa im niečo nepodarí a prežívajú kvôli tomu frustráciu – uznávajte im ich emócie, keď sa im niečo nepodarí, aby sa neúspechu a zlyhania nebáli;
  • zvyšujte sebahodnotu svojich detí:

Svoje deti nehodnoťte, nekritizujte a nepoužívajte voči nim výčitky. Verte, že vždy robia najlepšie, ako vedia a že majú prirodzenú túžbu zlepšovať sa. Nechajte ich vyrastať v atmosfére podpory, pochopenia a rešpektu, aby dokázali samých seba vnímať ako hodnotných, a tým pádom bez potreby si niečo dokazovať a zvyšovať svoju hodnotu tým, že by chceli porážať druhých.

Počuli ste o Ubuntu?

Na záver spomeniem experiment, ktorý robil kedysi dávno jeden antropológ s deťmi afrického kmeňa Hosa. Priniesol im ovocie, ktoré nikdy nejedli, dal ho do košíka a ten položil pod neďaleký strom. Deti zoradil na čiaru a povedal im, že keď povie Štart, nech sa rozbehnú ku stromu a kto dobehne ku košíku ako prvý, môže všetko to ovocie zjesť. Na jeho prekvapenie sa všetky deti pochytali za ruky a ku košíku dobehli naraz. A všetci spolu potom ovocie jedli.

Keď sa ich antropológ spýtal, prečo nebežali tak, aby niekto vyhral, odpovedali mu: Ako by mohol byť niekto šťastný, keď by všetci ostatní boli smutní?

O niekoľko rokov neskôr dostalo to, čo sa udialo, pomenovanie slovom Ubuntu, čo znamená: Ja som, pretože my sme.

My v tomto našom civilizovanom svete založenom na konkurencii na to akosi zabúdame.

Photo by Romain Chollet on Unsplash

Zdieľať článok:

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Súvisiace články

Rodičia a deti
koucmed

Chcete, aby z vašich detí vyrástli zrelí dospelí? Postarajte sa o prepojenia v ich mozgu.

Často ma oslovujú rodičia, ktorým sa nepáči, že ich ratolesti ťažko zvládajú stresové situácie a mávajú záchvaty hnevu alebo úzkosti. Pýtajú sa samozrejme prečo to tak je a samozrejme aj to, ako to zmeniť. Na prvú otázku odpovedám, že správanie ich detí môže byť výsledok toho, že ich mozog nie je dostatočne prepojený (alebo ak použijem odbornú

Prečítať článok »
Rodičia a deti
koucmed

Láska je síce najviac, ale sama o sebe vo výchove nemusí stačiť

ť ko vysvetliť nízku sebahodnotu, nízke sebavedomie, úzkosti, depresie, či závislosti u ľudí, vyrastajúcich v relatívne pokojných podmienkach, v ktorých sa nič zlé medzi rodičmi a deťmi nedialo? Odpoveď na túto otázku sa ukrýva v tom, že dieťa neformuje iba to zlé, čo sa v detstve udialo, ale aj to dobré, čo sa malo udiať, ale sa

Prečítať článok »
Rodičia a deti
koucmed

Ak nechcete, aby sa z darčekov stali nástroje vašej moci, prestaňte ich dávať za odmenu.

Už niekoľko rokov beží pred Vianocami v jednom slovenskom rádiu relácia Ježiško volá neposlušným deťom. Podnadpis tejto relácie znie takto: Ak chcete, aby vaše deti poslúchali aspoň do Vianoc, napíšte nám a náš Ježiško to zariadi. Párkrát sa mi podarilo byť svedkom toho, ako Ježiško nejakému neposlušnému chlapcovi v éteri rádia telefonoval. Aj mi do plaču bolo,

Prečítať článok »
Scroll to Top
Prihláste sa na odber nových článkov na email

Zadajte Vašu email adresu: