Poznáte tento vtip – Žienky, keď vám muž povie, že niečo urobí, nemusíte mu to pripomínať každých šesť mesiacov?
Že vám to nie je vtipné, pretože to zažívate a museli by ste si veľa polrokov museli kúsať do jazyka, keby ste si to nakoniec neurobili samé?
Viem, že nejedna žienka má doma partnera, ktorý povie, že niečo urobí a potom to neurobí. A keď sa ho spýta prečo, tak sa na niečo vyhovorí. Je to zdrojom mnohých hádok a žienky to privádza do bezmocnosti (niekedy až agresívnej). Je to pre nich nepochopiteľné, minimálne z toho dôvodu, že oni to takto nerobia.
Čo je za tým, že niektorí ľudia (pretože to nie sú iba muži) neurobia, o čo ich požiadate, ani keď sú požiadaní priamo a jasne a často ani vtedy, keď povedia, že to urobia?
Sú v tom tri veci:
PRESVEDČENIE, ktorému uverili v detstve a ktoré znie nejako takto: Nemôžem sa vymedzovať, lebo moje potreby aj tak nikto nenapĺňa, s ním súvisiaca POTREBA mať harmonický vzťah a za tým všetkým ukrytý STRACH.
Presvedčenie spolu s potrebou spôsobia, že človek povie „ÁNO, urobím to“ a strach spôsobí to, že to nakoniec neurobí.
Program NEMÔŽEM SA VYMEDZOVAŤ, LEBO MOJE POTREBY AJ TAK NIKTO NENAPĹŇA si vytvoríte vo svojom podvedomí vtedy, ak vaši rodičia nenapĺňali vašu túžbu po autonómii (alebo slobode)
Túžba po autonómii je jedna zo štyroch základných psychických túžob a hovorí o tom, že my sami sa chceme slobodne rozhodovať o tom, čo, kedy a či vôbec chceme robiť. Také to JA SÁM, ktoré začína u malých detí v období okolo troch rokov.
Keď vám rodičia túto potrebu nenapĺňali (vždy muselo byť po ich) a navyše, keď ste sa snažili nejako si to svoje presadiť, tak prišiel trest, naučili ste sa, že hovoriť NIE sa nevypláca. Uverili ste tomu, že sa nemôžete vymedzovať – nebudem oponovať, hovoriť nie, veď aj tak ma vždy prevalcujú. Je to zbytočné, lebo aj tak mi to nikto nenaplní.
S týmto ide ruka v ruke potreba mať harmonické vzťahy. Veď kriku a hnevu za to, že som niečo neurobil tak, ako chceli rodičia, už bolo dosť. V harmonickom vzťahu už nechceme hnev ani inú nepohodu, ktorú vždy spôsobilo moje NIE. Takže budem hovoriť ÁNO. To je také harmonické a nehrozí za tým hádka ani sklamanie toho druhého.
Za tým celým sa ukrýva STRACH. Zo zlyhania a z kritiky. Bojíte sa zlyhať, lebo po zlyhaní príde kritika. Pravdepodobne ste niekedy vaše povedané ÁNO dotiahli aj do konca a urobili ste to, o čo ste boli požiadaní. Veď v súlade s potrebou harmónie by ste chceli zažívať spokojnosť toho, komu ste áno povedali. Lenže pravdepodobne namiesto vďačnosti a spokojnosti prišla nespokojnosť a kritika:
„To ako si urobil; Prečo si to neurobil takto; Veď toto som nechcela takto, to malo byť ináč“ … a tak podobne. Pri kritike sa väčšinou cítime neschopní, nedokonalí a nanič. Veľmi nepríjemné pocity. Kto by ich chcel zažívať? Málokto. Navyše máme v sebe podvedomú túžbu zažívať príjemné pocity a vyhýbať sa tým nepríjemným. Preto sa všetci snažíme nepríjemné pocity nejako zlikvidovať. Sú na to rôzne stratégie – vytesňovanie, projekcia alebo vyhýbanie sa.
Ako zlikvidujete nepríjemný pocit z kritiky? Väčšinou tak, že sa kritike vyhnete. Ako sa vyhnete kritike? Tak, že nič neurobíte. V duchu hesla, kto nič neurobí, nič nepokazí. Keď nič neurobím, nemám byť za čo kritizovaný. Príde síce hnev, keď mi na to prídu, ale to sa dá zniesť.
Tak a je to. Toto všetko sa namixovalo do podvedomia vašich partnerov. A toto všetko, čo ste si teraz prečítali, je pre vaše POCHOPENIE. Nemáte po prečítaní prísť za tým svojim mužom a povedať mu: Zlatko, ja už viem, prečo toto robíš. Viem, čo ti robili tvoji rodičia a viem, že máš potrebu harmónie vo vzťahu. Toto by ste mohli iba vtedy, keby oni chceli sami seba pochopiť. Ale zatiaľ to berme tak, že JE TO IBA PRE VÁS. Aby ste pochopili svojich mužov.
ČO SA S TÝM DÁ ROBIŤ?
Celé je to komplexný problém a neexistuje žiadna čarovná formulka, ktorá by vám zaručila, že problém zmizne. Začalo to v časoch, kedy ste vy svojich partnerov ešte ani nepoznali a je celkom možné, že ste v tom nevinne. Ale je viac pravdepodobné, že nejaký podiel vlastnej zodpovednosti na správaní svojich mužov máte aj vy.
Ak teda chcete dosiahnuť zmenu správania svojich mužíčkov, nebude to zo dňa na deň a bude treba vašu trpezlivosť a zhovievavosť.
Bez POCHOPENIA to nepôjde. Ak ste sa dočítali až sem, mohli by ste to už trochu chápať.
Až keď niečomu porozumiete, môžete uvoľniť odpor voči tomu a môžete začať meniť svoje reakcie a postoje.
PRESTAŇTE SI TO BRAŤ OSOBNE.
Pravdepodobne ste niekedy mali tendenciu utápať sa v sebaľútosti, že čo MI to ten môj muž robí. Teraz, keď už viete, čo sa deje v jeho svete, môžete si to prestať brať osobne. On to totiž nerobí vám. On to to proste robí, lebo nevie ináč.
PRESTAŇTE SA SPRÁVAŤ voči svojmu partnerovi ako jeho MAMA.
Jeden z dôvodov, prečo sa muži zablokujú v napĺňaní potrieb svojich žien, je ten, že im ich žienky pripomínajú matky. Pretože to boli ich mamy, ktoré svojim malým synom neumožňovali presadiť sa a často ich zahrňovali kritikou a výčitkami. Ony to samozrejme robili s dobrým zámerom – chceli mať doma pokoj, pohodu a istotu. Tieto potreby si napĺňali stratégiou Chcem mať veci pod kontrolou. Na pozadí toho celého bola ich nedôvera v schopnosti druhých ľudí, teda syna. A túto nedôveru potom sociálnou dedičnosťou odovzdali svojim synom.
A keď synovia takých matiek dospejú a oženia sa, stačí im málo na to, aby sa opäť cítil ako malí chlapci – hlavne ak sú ich žienky náročné a dokážu vypichnúť každý ich nedostatok.
Ak sa chcete teraz ohradiť, že vy nie ste ten typ manželky, skúste si naliať čistého vína a úprimne sa na seba pozrieť. Bohužiaľ, často len nie sme schopné vidieť sa objektívne.
ROBTE DOHODY
Často sa stretávam s tým, že keď žienky o niečo žiadajú svoje polovičky, chcú to buď hneď, alebo nepovedia žiadny termín. V oboch prípadoch chýba dohoda. Je dobré, aby bolo jasné, kedy by ste vy potrebovali mať hotovo, ale treba dospieť k dohode. Iba navzájom odsúhlasená dohoda je o rešpekte a úcte. Vy máte svoje potreby, váš muž má tie svoje. A oboje sú rovnocenné. Keď iba nakazujete, dostávate ho opäť do role malého chlapca, ktorý pocíti ten nepríjemný pocit z toho, že sa nemôže vymedziť.
Viem, že sú veci, ktoré treba hneď a hoci ste sa na „hneď“ dohodli, váš muž stále sedí pri telke. Vtedy len zdôrazňujte, že to naozaj potrebujete mať urobené a takisto potrebujete, aby sa vo vzťahu dohody dodržiavali.
DÔVERUJTE
Keď už budete mať dohodu, tak to celé nechajte na neho. Nepripomínajte mu to. To ste opäť iba jeho mama. Vaše priebežné obavy si spracúvajte. A pripravte sa na to, že to možno naozaj neurobí. Ak však máte svoje potreby nastavené uprednostňujúco, tak sa kvôli tomu nezrútite. Samozrejme, poviete, že vaša potreba stále trvá a chcete, aby to urobil. Bez hnevu. A vytvorte novú dohodu.
NEROBTE TO ZA NEHO
Ak to urobíte, na jednej strane v ňom prehĺbite presvedčenie, že je neschopný a na druhej strane mu pomôžete vyhnúť sa zodpovednosti.
NEKRITIZUJTE HO
Keď to urobí, naozaj ho nekritizujte. Nech to urobil akokoľvek zle (podľa vás), skúste s tým fungovať. Možno vám to prinesie do života nové obzory. Ak by to bolo tak zlé, že to treba povedať, tak to povedzte bez kritiky. Hovorte o faktoch, bez akéhokoľvek hodnotenia jeho osoby.
POĎAKUJTE SA
Viem, že toto sa vám nebude pozdávať, hlavne ak na niečo budete dlho čakať, ale práve poďakovanie podporí vašich mužov v tom, že nabudúce do toho pôjdu s väčšou odvahou a radosťou. Poďakovaním nemyslím falošné pochvaly, ani chválospevy. Iba obyčajné ďakujem. Väčšinou na to zabúdame.
Takto to funguje. Treba dať mužovi dôveru a vďačnosť na to, aby skončilo jeho oslabovanie, ktoré začalo už niekoľko žien pred vami. Dôvera a vďačnosť, plus trpezlivosť a pochopenie ho posilnia a podporia v jeho mužskej sile.
Možno si teraz kladiete otázku, že prečo práve vy ste si vytiahli túto „výhru“, že máte naprávať niečo, čo ste ani nezačali.
Možno preto, že až vy máte v sebe predpoklady na to, aby ste s tým pohli? Možno preto, že to učí niečo aj vás? V každom prípade máte takého muža vo svojom živote, takže to bude nejaká vaša téma – trpezlivosť, zhovievavosť, nároky, kritika. Môžete si prečítať aj o zrkadlení. Niekedy stačí spracovať si problém v sebe a prestanú to robiť aj ľudia vám.
Viem, nie je to jednoduché. Budete sa musieť vzdať svojej potreby mať veci pod kontrolou. Budete musieť dôverovať aj sebe, že keď váš muž niečo urobí a nebude to podľa vašich predstáv, že to prežijete. Bude to chcieť vašu trpezlivosť a sem tam aj pochopenie aj súcit.
Ale verte mi, že s týmto sa dostanete oveľa ďalej než s krikom, plačom, manipuláciou alebo urážaním sa.
Ak by ste potrebovali podporu, som tu pre vás ako emočný kouč.
