O nevyžiadaných radách a o tom, prečo na ne ľudia reagujú kritikou a výčitkami

Deje sa to. A vôbec nie zriedkavo. Tak ako v týchto dvoch príkladoch z mojej praxe:

Babka vrátila svojmu dospelému vnukovi darovanú knihu, vraj to berie ako provokáciu, že ju chce vychovávať.

Mama sa nahnevala na svoju dospelú dcéru za to, že jej poslala mailom článok. Tiež to považovala za dcérinu snahu vychovávať ju.

Prečo sa babka a mama cítili ako vychovávané? Prečo sa nemohli za knihu, či článok poďakovať a namiesto toho si vybrali výčitku?

Začnem BUBLINKAMI.

Každý z nás má svoj svet, svoju BUBLINKU a každý chce mať vo svojej bublinke pekne. A to je POZITÍVNY zámer, z ktorého koná každý jeden z nás:

Každý chce mať pekný svoj svet, svoju bublinku.

Niektorí sa pozerajú aj do bubliniek druhých ľudí a chcú, aby aj v ich bublinke bolo pekne. Čiže konajú aj s týmto pozitívnym zámerom, aspoň teda z ich pohľadu.

Presne tak, ako to urobila Evka, ktorá poslala svojej mame článoček o tom, čo robia dobré mamy dobre. Urobila to s dobrým zámerom aj voči sebe a svojmu svetu a aj voči svetu jej mamy. Ich vzťah nebol najlepší, Evka si myslí, že mama urobila vo svojej výchove nejaké chyby. Očakávala, že mama si článok prečíta a možno niečo pochopí a tak by sa mohol vylepšiť aj ich vzťah.

Namiesto toho prišli výčitky. Voči dcére za to, že ju chce vychovávať, voči článku, ktorý je vraj zlý a aj voči jeho autorke, ktorá vyštudovala na Slovensku za slovenské peniaze a teraz si žije v Rakúsku a rozdáva odtiaľ svoje vedomosti nadobudnuté na Slovensku.

Evka z toho bolo veľmi smutná, samozrejme, že začala obhajovať autorku, článok i seba, ale mama to nevnímala. Na záver sa Evka cítila úplne nepochopená.

Čo sa teda naozaj stalo?

Nie vždy to, čo my vypustíme zo svojich bubliniek s našim dobrým zámerom, dôjde do bubliniek druhých ľudí tak, ako sme to my mysleli. Je to z toho dôvodu, že vo svojich bublinkách máme rôzne negatívne presvedčenia o svojej hodnote, ktoré nateraz zhrniem do jedného názvu: NIE SOM DOSŤ DOBRÝ.

Odkiaľ sa takéto presvedčenie vzalo?

Samozrejme z detstva, keď sa naši rodičia správali necitlivo k našim potrebám. Malé dieťa nevie pochopiť logické dôvody, ktoré stoja za správaním rodičov, bohužiaľ si to vždy spojí so svojou hodnotou. Nedostávam preto, lebo si nezaslúžim, lebo nie som dosť dobré. Ale nie je to nič príjemné – nebyť dosť dobré, a preto sa bude snažiť, aby na to nikto neprišiel. Vytvorí si na to nejakú stratégiu, napríklad sa bude snažiť robiť veci dokonale, alebo sa bude nadmerne všetkým prispôsobovať. Ale o tomto budem písať v inom článku. Teraz sa vrátim k Evke a jej mame.

Ten článok sa v bublinke Evkinej mamy dotkol presvedčenia, že nie je dosť dobrá. Ale to je niečo, čo svet nemal predsa o nej vedieť. A zdalo sa, že jej dcéra to o nej odhalila, ináč by jej predsa neposielala ten článok. A tak použila PROJEKCIU.

To, čo nechcela, aby bolo o nej, naprojektovala do iných: do článku, do jeho autorky a do svojej dcéry. To oni nie sú dosť dobrí.

Zároveň si tak naplnila jednu základnú ľudskú potrebu, a to CÍTIŤ SA PRÍJEMNE a VYHNÚŤ SA NEPRÍJEMNÝM POCITOM. Evkina mama sa necítila dobre, keď si našla ten článok od dcéry a svoj nepríjemný pocit naprojektovala do dcéry. Čo sa jej samozrejme podarilo, Evka sa z výčitiek, ktoré od nej prišli, cítila teda poriadne pod psa.

A to ešte nie je všetko. Tým, že Evkina mama naprojektovala svoje presvedčenie Nie som dosť dobrá do svojej dcéry, umelo si ZVÝŠILA SVOJE SEBAVEDOMIE.

Som lepšia ako moja dcéra, ja jej také články neposielam. Som lepšia ako autorka článku, pretože ja by som si nedovolila vyštudovať na Slovensku a potom ísť zarábať do bohatšej krajiny.

Toto je za kritikou, výčitkou či ignoráciou od niekoho, komu pošlete náučný alebo poučný mail, alebo mu dáte knihu, ktorá mu podľa vás s niečím pomôže. Okrem už spomínaného aj preto, lebo dotyčný vás o žiadnu radu nežiadal. Preto to patrí do kategórie NEVYŽIADANÉ RADY.

Ideálne je nevyžiadané rady vôbec nedávať. Ak objavíte niečo, o čom si myslíte, že by mohlo niekomu pomôcť, spýtajte sa ho, či chce, aby ste mu to poslali alebo dali. Ak povie Áno, stane sa to vyžiadaná rada a ak povie Nie, necháte si to pre seba.

Ale aj za vyžiadanú radu nemusí prísť vďačnosť či uznanie. Tiež môže prísť výčitka, či kritika. Ak príde výčitka, či kritika na vašu osobu, tak je najlepšie ospravedlniť sa za to, že ste sa dotyčného nejako dotkli, že to nebol váš úmysel. Ak príde kritika na radu, ktorú ste dali, vtedy je najlepšie nereagovať, stačí len uznať, že dotyčný to tak vníma. Pravdepodobne sa to dotklo jeho pocitu vlastnej hodnoty.

Takže ak neviete odolať a radi dávate rady, či už vyžiadané alebo nevyžiadané, pripravte sa na možnú kritiku, či výčitky. Aby ste ich vedeli ustáť.

Čo znamená USTÁŤ KRITIKU a VÝČITKY?

Keď sa vám podarí niekomu dať nevyžiadanú radu a on vás za to skritizuje alebo vám to vytkne, ospravedlňte sa mu. Veď vaša rada bola nevyžiadaná a jeho sa to zjavne dotklo.

Keď dáte vyžiadanú radu a rovnako za ňu dostanete výčitky alebo kritiku, najlepšie je prejsť to mlčaním s tým, že viete, čo sa deje v bublinke toho druhého a prečo bola nutná výčitka.

A čo v prípade, ak ste vy ten, komu niekto dáva nevyžiadané rady? Samozrejme je tam ešte podmienka, že vás to štve, lebo ak vás to neštve, nie je čo riešiť.

Keď vychádzame z predpokladu, že ten, kto vám tú radu dáva, vám chce dobre a navyše na vás myslí a venuje vám svoj čas, bolo by fajn sa za jeho snahu POĎAKOVAŤ. Veď v podstate to chcete aj vy, keď niekomu dávate radu.

A keď sa poďakujete, popracujte sami so sebou a so svojím naštvaním. Keď ste sa dočítali až sem, tak viete, že vás nevyžiadaná rada štve preto, lebo sa dotýka vášho presvedčenia, že nie ste dosť dobrý. A že najčastejší spôsob, ako sa urobiť dosť dobrým, je urobiť nie dosť dobrého niekoho iného pomocou výčitky alebo kritiky. Ale týmto spôsobom pravdepodobne naštartujete špirálu obrán a útokov alebo niekomu ublížite.

Ako teda máte pracovať so svojím naštvaním bez toho, aby ste museli použiť výčitku, či kritiku?

To, že sa cítite nie dosť dobrý, keď vám niekto dáva rady, znamená, že si tieto dve veci spájate dokopy.
Preto je dôležité ich od seba ODDELIŤ a pozrieť sa na fakty. Vy ste dosť dobrý, aj keď vám niekto dáva rady. A faktom je, že dotyčný vám nehovorí, že nie ste dokonalý, on vám iba posiela článok, či daruje knihu.

A nakoniec sa iba zamyslite nad tým, či na tej rade niečo nie je. A buďte k sebe úprimní. Ak zistíte, že tú radu naozaj nepotrebujete, tak sa nič nedeje. Veď nie ste povinný sa podľa rád druhých ľudí riadiť len preto, že vám to radia. A ak zistíte, že predsa len máte potenciál niečo na sebe zlepšiť, tak sa do toho pustite.

Ak sa s nevyžiadanými radami stretávate v hocijakej forme a neviete, čo s nimi, príďte to poriešiť spolu so mnou. Rada vám s tým pomôžem.

A môžete si k tejto téme pozrieť aj video:

Tento obsah bol zaradený v Emocie, Komunikácia, ktorá spája. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár