Výčitka – ako na ňu reagovať tak, aby ste sa nepohádali

Tento článok je voľným pokračovaním článku Výčitka Prečo mi to robíš, keď ja ti to nerobím a čo sa za ňou skrýva. Písala som v ňom o tých, ktorí používajú túto výčitku, čo v nich ich do nej „núti“. V tomto článku by som chcela ukázať spôsob, ako na takúto ale aj akúkoľvek inú výčitku reagovať bez toho, aby ste sa pohádali a aby ste zostali V SPOJENÍ.

Bežne totiž reagujeme na výčitky OBRANOU (ale ja som to tak nemyslela, veď ti nič nerobím) alebo ÚTOKOM (čo mi ty hovoríš, veď aj ty to robievaš… si myslíš, že si lepší než ja) a to je väčšinou začiatok hádky alebo konfliktu.

Je však aj šanca zareagovať ináč než automaticky obranou alebo útokom. Dobrá správa je, že tá iná reakcia je dostupná pre každého. Stačí, aby ste do svojho života dali dve „veci“.

Jedna vec je POCHOPENIE, čo sa za výčitku skrýva u vyčítajúceho.

Ak sa vás týka špecifická výčitka Prečo mi to robíš, keď ja ti to nerobím, pohnútky vyčítajúceho môžete pochopiť cez tento článok (bude naň odkaz aj na konci, takže môžete pokojne čítať ďalej). Teraz iba v skratke poviem, že ten, kto toto vyčíta, žije falošnú stratégiu Potrebujem, aby moje vzťahy boli harmonické, aby sme ja a môj partner boli podobní a aby sme sa správali vo vzťahu rovnako.

Ale všetky výčitky majú spoločné jedno: sú o nejakej nespokojnosti toho, kto vyčíta.

Môže ísť o nespokojnosť, ktorá s vami nemá spoločné nič (bolí ho koleno, šéf mu vynadal…) a môže ísť aj o nespokojnosť, ktorú má „na svedomí“ vaše správanie. Tak či onak, obe nespokojnosti by si mal dotyčný vysporiadať v sebe, ale bohužiaľ, mnohí to nevedia a je im jednoduchšie opravovať druhých než seba.

Keď už je výčitka vyslovená, nemá význam povedať, že Haló, to bola výčitka, ty si nespokojný a spracuj si to v sebe. To by už bola výčitka naspäť. Význam má naučiť sa tej druhej veci, ktorá nám pomôže nepohádať sa.

Tou druhou vecou je ZRUČNOSŤ oddeliť si od výčitky svoju hodnotu.

Aby sme to dokázali, je dobré pochopiť, ako sme si vlastne svoju hodnotu s výčitkou spojili.

To, čo nás na akejkoľvek výčitke od druhého človeka automaticky ženie do obrany alebo útoku, je POCIT VINY, že sme niečo urobili zle alebo že sme tomu druhému spôsobili svojím správaním nejakú nepohodu.

S pocitom viny sme sa začali zoznamovať v detstve, kedy sme urobili niečo, čo sa rodičom nepáčilo a za čo sa na nás hnevali. Hovorili nám, že my sme spôsobili ich hnev. Takto sme si do procedurálnej pamäte uložili ROVNICU – Niekto sa na mňa hnevá (výčitka je prejav hnevu) rovná sa Niečo som urobil/a zle. A  pretože ako deti sme si svoje zlé konanie vždy spojili so svojou osobou, vznikla aj druhá ROVNICA –  Niečo som urobil/a zle rovná sa Ja som zlý/a. Keď sa tieto dve rovnice spoja, výsledkom je, že sa s výčitkou na našu adresu automaticky znižuje naša sebahodnota. Cítime sa ako zlí, nehodní, zlyhávajúci. Podvedome, to len naša reakcia nás prezradí.

V skutočnosti je to ale tak, že VAŠA HODNOTA NEMÁ s výčitkou, ktorá je vám adresovaná, nič spoločné. Môže síce vyjadrovať nejakú pravdu o vás, o vašom konaní, ale s vašou hodnotou nesúvisí. Možno ste sa aj správali zle – napríklad ste mohli na niekoho kričať – ale stále to neznamená, že ste zlí.

Oveľa viac je totiž výčitka o tom, kto ju vyslovuje. Je to projekcia jeho nespokojností, ktorú zažíva z niečoho, čo sa nedeje podľa jeho predstáv a očakávaní, na vás. Vy ste sa svojím správaním dotkli nejakého jeho zranenia, v ňom to vyvolalo nepríjemný pocit, s ktorým bohužiaľ nevie pracovať, a tak ho naprojektuje na vás cez výčitku. Vás takto označí za tých, ktorí niečo urobili zle, a nepríjemný pocit je teraz vo vás – máte pocit viny.

Tu je priestor na to, aby ste použili ZRUČNOSŤ oddeliť si svoju hodnotu od výčitky. Tým, že svoj pocit viny identifikujete, ale nestotožníte sa s ním.

Nie ste zlí, nie ste nanič, ste len iný ako váš partner, preto sa aj ináč správate. Pocit viny tu nie je namieste.

Teda, pokiaľ ste naozaj neurobili niečo zlé ako je krik, nadávky, klamanie atď. Vtedy sa máte ospravedlniť a dať veci do poriadku. Tu je pocit viny správny, ale tým, že to priznáte a ospravedlníte sa, rozpustíte ho. A takto viac nemáte v sebe nič, čo treba projektovať naspäť.

Výčitka prestáva byť výčitkou a stáva sa iba jednoduchou otázkou, na ktorú môžete odpovedať. Prečo ti to robím? Pretože mi to tak napadlo… Pretože to neviem robiť ináč… Pretože som nevedela, že ťa to tak rozruší… Ani sama neviem, prečo …. Ak budete odpovedať bez hnevu a strachu, môžete rozčerenú hladinu vášho vzťahu upokojiť.

Alebo môžete túto otázku považovať za rečnícku a neodpovedať na ňu. A jedným súhlasným slovom vyjadriť porozumenie. Ja väčšinou používam slovko No…

Takto zostanete so svojím partnerom v SPOJENÍ, neoddelíte sa od seba, nebudete stáť proti sebe a nezastavíte prúdenie energie medzi vami.

Môžete ísť ešte ďalej a byť k sebe ešte bližšie. Môžete sa aj v prípade, že ste naozaj neurobili nič zlé, ospravedlniť partnerovi za to, že ste sa ho svojím správaním dotkli. Prečo? Pretože už viete, ste sa dotkli jeho emočnej rany. „Mrzí ma, že som teraz urobil/a niečo, čím som sa ťa dotkla. Nechcel/a som ti ublížiť.“

Tak, to je celé. Namiesto hádky a vzdialenia sa od seba, môžete ostať v spojení.

Ak cítite, že by ste radi išli touto cestou, ale nejako sa vám nedarí, môžem vás na nej v jej začiatkoch sprevádzať ako emočný kouč.

A spomínaný článok o ľuďoch, ktorí vyslovujú výčitku Prečo mi to robíš, keď ja ti to nerobím, nájdete tu.

S láskou a úctou,

Jana Mladá

Tento obsah bol zaradený v Komunikácia, ktorá spája, Osobný rozvoj, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár