Výčitka Prečo mi to robíš, keď ja ti to nikdy nerobím a čo sa za ňou skrýva

Mnohí ľudia používajú v situáciách, keď im niekto robí niečo, čo sa im nepáči, vetičky typu: Prečo mi to robíš? Nerob mi to, veď ani ja ti to nerobím…

Tieto vety však málokedy spôsobia to, že ten druhý prestane, väčšinou prejdú do bludného kruhu obrán a útokov, po ktorom sa všetci zúčastnení cítia frustrovaní a bezmocní.

Čo sa za týmito vetami skrýva?

Niečo, čo môžeme zhrnúť do pojmu POTREBA MAŤ HARMONICKÉ VZŤAHY.

Ľudia s touto potrebou chcú, aby ich vzťahy boli harmonické, súhlasné, aby sa partneri k sebe správali rovnako a hlavne pekne. Je to však falošná potreba. Je to stratégia, ktorá vznikla v detstve na to, aby sme si naplnili jednu zo štyroch základných psychických potrieb, a to potrebu VZŤAHOVEJ VÄZBY.

Potreba vzťahovej väzby je tá najzákladnejšia ľudská psychická potreba. Bez vzťahovej väzby by sme neprežili. Neprežili by sme bez vzťahu aspoň s jedným človekom, ktorý nás aspoň určitú etapu nášho života miluje a prijíma bezpodmienečne. Potrebujeme pri sebe človeka, ktorému môžeme dôverovať, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, že bude pri nás, keď ho budeme potrebovať. Človeka, ktorý sa za nás nehanbí.

Táto potreba nás sprevádza celý život a netýka sa len milostných či rodinných vzťahov. Je veľmi ľahké túto potrebu poriadne nenapĺňať. Stačí, ak sú rodičia vystresovaní z práce, či nedostatku financií alebo aj z partnera a ľahko sa stane, že keď ich dieťa potrebuje, nie sú pre neho dostupní. Mnoho rodičov nemalo túto potrebu dostatočne naplnenú od svojich rodičov a vtedy sa tiež ťažko dáva deťom. A potom sú aj horšie veci, ktoré sa bohužiaľ tiež dejú a vytvoria nezanedbateľné trhliny na psychickom zdraví, a to, zanedbávanie, odmietanie alebo zneužívanie dieťaťa, či už psychické alebo fyzické. To všetko môže prispieť k tomu, že schopnosť dieťaťa uzatvárať vzťahy nejako narušená.

Tí, ktorí si z nie dostatočného napĺňania potreby vzťahovej väzby odnášajú do života stratégiu Potrebujem mať harmonické vzťahy, mohli ako deti zažívať veľa zahanbenia cez výčitky, kritiku alebo aj bitku, situácie, kedy necítili, že tí, na ktorých sú závislí, ich milujú a prijímajú. Mohli byť svedkami častých hádok rodičov, čo tiež nemohli vnímať ako niečo, čo je prototyp ideálneho vzťahu, ktorý by chceli vo svojom dospelom živote nasledovať.  

Všetko toto bolo pre nich neharmonické a zapisovalo sa to do ich podvedomia dvoma spôsobmi: Nie som dosť dobrý, keď sa ku mne takto správajú a Nemilujú ma, nemajú ma radi. Ani jedno, ani druhé už nechcú pociťovať, zažívať. Preto to vo svojom živote odmietajú a aj oni sa snažia to druhým nerobiť, hoci v konfliktoch do toho tiež skĺzavajú. Ale najviac ich zraňuje to, keď im niekto urobí to, čo im robili rodičia. To naráža na ich zranenie, to je bolesť, ktorú nechcú cítiť a preto kričia: NEROB MI TO, VEĎ JA TI TO TIEŽ NEROBÍM. Čo takmer isto vyvolá u tých druhých obrannú reakciu a hádka je na svete. A ten harmonický vzťah, po akom túžia sa im stráca v nedohľadne. Často potom zo vzťahov utekajú a hľadajú niekoho, s kým budú zažívať viac harmónie.

Týka sa vás to? Ste to vy, kto používa vety z úvodu? Kto potrebuje mať harmonické vzťahy? Kto sa cíti bezmocný v takých situáciách, nemilovaný, nehodnotný a najradšej by zo vzťahu utiekol? Ani jedno z toho nemusíte zažívať alebo ak to zažijete, nemusíte tomu podľahnúť.

Aby to tak bolo, na začiatok stačí uvedomenie, že potreba mať harmonické vzťahy je falošná potreba a tú si nemusíme napĺňať. Napĺňať by sme si mali naozajstnú potrebu, ktorá je za ňou, a to potrebu vzťahovej väzby. To, čo naozaj potrebujete, je cítiť milovaný a hodnotný pre človeka, ktorý práve chtiac-nechtiac skĺzol do výčitky, či kritiky voči vám. Preto jedna z možných reakcií namiesto výčitky voči nemu Prečo mi to robíš, prečo sa ku mne takto zle správaš, je uprednostňujúce požiadanie o naplnenie pravej potreby: Vieš, keď si teraz na mňa kričal/a, cítim sa ako malé dieťa, ktoré nikto nemá rád. Potreboval/a by som počuť, že je medzi nami všetko v poriadku a že ma máš rád/a.

Ak máte pocit, že toto nedáte, alebo že to neviete povedať v tej danej situácii, povedzte to neskôr, keď sa udobríte. A pred tým obráťte svoju pozornosť do seba. Uvedomte, že to, čo vás dostáva do nepríjemných pocitov a následnej obrany, je niečo, čo ste zažívali ako deti. Vtedy ste si mylne v sebe pospájali svoju hodnotu a správanie svojich rodičov (oni sa správajú zle = ja som zlý). Teraz už nie ste malí a oproti vám nie je váš rodič, ale váš partner, ktorý pravdepodobne zažíva tiež nejaké zranenie, ktoré si vytvoril v detstve. Oddeľte si svoju hodnotu od správania človeka oproti vám, uvedomte si, že nie ste rovnakí a že možno ani nie je úplná pravda to, že vy to nikdy nerobíte. A vy sami si naplňte pravú potrebu cítiť sa milovaný a hodnotný.

Uvedomte si, že to, čo vás núti vyslovovať vety z úvodu, je falošná potreba mať harmonické vzťahy a tú naozaj môžete pustiť. Jej napĺňanie, tak ako napĺňanie každej falošnej potreby, vám berie energiu a ničí vzťahy. Vzťahy nemusia byť vždy harmonické a výčitky a kritika od druhých nehovoria vždy o tom, že vás nemajú radi. Tieto počiny hovoria o nich, o tom, že ten človiečik oproti vám má čo robiť sám so sebou a jediný spôsob, ktorý momentálne má na to, aby sa cítil lepší a hodnotnejší, je ten, že ide voči vám do hnevu. Jeho reakcia je o jeho zranení, vaša o vašom. Zamerajte sa na svoje zranenie, pofúkajte si ho a reagujte z pozície dospelého a zrelého človeka, ktorý súcití so sebou a aj s partnerom. Takto pomôžete vyliečiť zranenie aj jemu.

Ak ste vy tí, ktorým partneri vety z úvodu adresujú a vyvolávajú vo vás obranné reakcie, neutekajte hneď za partnerom s tým, že mu vysvetlíte, čo robí zle a čo má robiť ináč. Toto, čo ste si prečítali, použite na väčšie pochopenie jeho sveta, aby ste vedeli, čo je na pozadí jeho konania. O vás a pre vás napíšem v ďalšom článku. Nech aj vy môžete pochopiť samých seba a reagovať lepšie, zrelšie, nie len sa brániť alebo tiež utekať zo vzťahu preč (a keď sa nedá utiecť zo vzťahu, tak aspoň z domu). Aby ste aj vy mohli prispieť k utuženiu vášho vzťahu, namiesto jeho postupného ničenia.

Tento obsah bol zaradený v Komunikácia, ktorá spája, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár