Zrkadlenie – prečo niektorým nedáva zmysel a čo s ním

Všetko to, čo vás na druhých hnevá, to, čo im vyčítate a za čo ich kritizujete, je vo vás.

Toto je princíp ZRKADLENIA. Hoci to znie to jednoducho, mnohým to zmysel nedáva a myslia si, že to nemôže fungovať.

Aké sú najčastejšie výhrady a pochybnosti tých, ktorým zrkadlenie nedáva zmysel?

Výhrada prvá: NEVIEM, ČO S TÝM ĎALEJ

Táto výhrada je sprevádzaná otázkou: „No dobre, mám to, čo mi na druhých vadí, v sebe. A čo teraz s tým, že to mám aj ja?“

Čo s tým? Mám pre vás takéto nové možnosti:

Buďte VĎAČNÍ za to, že to vidíte. Pretože pozrieť sa pravde do očí chce odvahu. Najmä ak ide o vás. Vy ste tú odvahu našli. Možno sa vám nepáči to, čo vidíte, ale ste to vy.

PRIJMITE sa aj takíto.

Ak niečo odmietate, bude sa to stále vracať. Ak to prijmete, môže to odísť. Prijmite svoje tienisté stránky, ktoré vidíte cez druhých.

HNEV nahraďte ZHOVIEVAVOSŤOU.

Nehnevajte sa na vaše zrkadielka. Buďte zhovievaví k ich nedokonalostiam, lebo sú to aj vaše nedokonalosti. Ináč, oni to nie sú nedokonalosti, takto ich označí iba vaše ego. V skutočnosti sme všetci dokonalí, takí akí sme a všetci zažívame svoje vlastné a jedinečné skúsenosti v tomto živote.

Cez VĎAČNOSŤ, PRIJATIE a ZHOVIEVAVOSŤ sa dostávate do priestoru spojenia. S tými, ktorí vás bežne iritujú. A nie len s nimi. Aj so sebou. Cez nich prijímate svoje odmietnuté časti, svoje nedokonalosti a stávate sa celistvejšou bytosťou.

A samozrejme, ak vám tie vlastnosti, ktoré v sebe vidíte cez zrkadielka, život skôr komplikujú, než uľahčujú, môžete sa rozhodnúť zmeniť ich. Nemáte meniť zrkadlá, ale toho, kto sa v nich odráža. Takže SEBA.

Áno, viem, tu vyvstáva ďalšia otázka: „Ak sa teda ja zmením a už tú vlastnosť nebudem mať, už takých ľudí nebudem stretávať?“

Funguje to ináč – možno stále budete takých ľudí stretávať, ale už vás nebudú iritovať. Až to je vlastne znak toho, že ste niečo v sebe zmenili.

Výhrada druhá: JA TO PROSTE V SEBE NEVIDÍM, a teda to v sebe NEMÁM.

Keď vezmete do úvahy pravidlo, že nemôžete na druhých vidieť to, čo nemáte v sebe, tak zrkadlenie platí aj vtedy, keď VY nevidíte. Treba sa len pozrieť na to, prečo nevidíte.

Vášmu videniu môže zabrániť to, že hľadáte na sebe PRESNE TO ISTÉ, čo vás irituje.

Napríklad ak niekoho irituje fajčenie, tak mu zrkadlenie nepasuje. Veď ako v sebe môže mať fajčenie, keď nefajčí a nikdy nefajčil. Alebo niekoho vytáča to, že ľudia odhadzujú odpadky na zem, pričom on vie o sebe s istotou povedať, že to nikdy nerobí. Tiež mu na prvý pohľad zrkadlenie nefunguje. V takýchto prípadoch treba hľadať to, čo sa za tou činnosťou pre vás skrýva. Za fajčením to môže byť napríklad arogancia alebo slabosť. Za odhadzovaním odpadkov na zem to môže byť tiež arogancia. Až tieto vlastnosti treba začať hľadať v sebe. Kedy som sa správal arogantne? Kedy som ja bol slabý?

Ďalší dôvod, prečo nevidíte, je ten, že VIDIEŤ NEMÔŽETE.  To, čo hľadáte, je totiž vášmu zraku ukryté.

Ako a prečo sa to ukrylo?

Možno ste danú vlastnosť alebo črtu prejavovali ako dieťa a u vašich rodičov sa stretla s odmietnutím. Bolo to pre nich niečo jednoznačne nežiadúce a vždy, keď ste sa tak prejavili, nejako vás potrestali (hnevom, ingoráciou, krikom, kritikou, či iným zahanbením). A keďže sme my všetci ako malé deti boli závislí na láske a pozornosti rodičov, podvedome sme začali tie vlastnosti, ktoré boli rodičmi odmietané, potlačiť. Vynaložili sme veľa úsilia na to, aby ich už nikdy nikto nevidel, až sme ich prestali vidieť aj my sami. Dôvod? Strach z odmietnutia. Odmietnutie nás totiž veľmi bolelo a chceli sme sa mu vyhnúť.

Možno ste sa rozhodli danú vlastnosť alebo črtu potlačiť neskôr, pretože nezapadala do vášho nového obrazu, ktorý ste sa rozhodli budovať. Mnohí si napríklad takto cez pozitívne myslenie vytesnili hnev zo svojho života, pretože hnev je negatívna emócia. Postupne uverili tomu, že sa nehnevajú, pravda je však taká, že svoj hnev iba nevedome vytesňujú. Dôvod? Opäť strach. Z odmietnutia alebo zo zlyhania.

Takže ak vás na niekom hnevá niečo, čo vy NIKDY nerobíte alebo NIKDY nie ste, tak vedzte, že to len máte v sebe potlačené a vytesnené. Tak dôsledne, že už to ani nevidíte. A pravdepodobne žijete nejaký opak toho, čo vytesňujete.

Áno, opäť počujem, ako sa pýtate: „No dobre, a keď to takto teda prijmem, že mám v sebe niečo vytesnené, čo s tým?“

To niečo vytesnené sú časti vašej osobnosti, ktoré chcú byť vami prijaté. A to sa môže udiať práve cez prijatie tých druhých. Takže opäť  VĎAČNOSŤ, PRIJATIE a ZHOVIEVAVOSŤ.

Prijmite to, čo vás na tých druhých irituje a buďte k nim zhovievaví.

S vďačnosťou to v tomto prípade bude trošku iné ako pri prvej výhrade. Teraz budete vďační tým, ktorí vás iritujú. Za to, že vám ukazujú, že si smelo môžu dovoliť robiť to, čo si vy dovoliť nemôžete.

môžete si to DOVOLIŤ aj vy – byť niekedy takými, akí sú tí, ktorých odsudzujete. Ak viete, že DOVOLIŤ SI znamená to, že sa to pre vás stane jedna z možností. Nie, že to začnete robiť, ale že si o to v rámci vašej slobody rozšírite svoje pole možností.

K tomu všetkému je tu ešte jedna „činnosť“, ktorú môžete pridať k obom ČO S TÝM. ODPUSTENIE. Odpúšťajte druhým i sebe, že sa správajú nedokonalo. A aj to, že to ešte nedokážu zmeniť. Lebo oni sú presne takí, akí ste aj vy.

Ak chcete vedieť, ako presne zrkadlenie funguje, prečítajte si v tomto článku.

A ak by ste potrebovali oči naviac, pretože stále nevidíte, môžem vám požičať tie svoje.

S láskou a úctou,

Jana Mladá

 

Tento obsah bol zaradený v Komunikácia, ktorá spája, Osobný rozvoj, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár