Predstavte si, že niekoho požiadate, aby vám s niečím pomohol a on vám podráždene odpovie: Prečo si to neurobíš sám?
Ako sa vtedy cítite? Určite nie dobre. Buď vo vás vzkypí hnev, odpor alebo hlboké nepochopenie, prečo sa správa tak odmietavo. O nejakej láske, ktorú by ste v tom okamihu cítili k tomu druhému, nemôže byť ani reči. A v duchu si ho označíte ako niekoho, kto je neochotný a rozhodnete sa s ním nejaký čas nekomunikovať.
Keď sa na to pozrieme z pohľadu etikoterapie, svojim hnevom a odsúdením ste sa práve oddelili. Alebo inými slovami odcudzili ste sa a nejaký čas medzi vami nebude prúdiť energia lásky.
Možno si teraz hovoríte: Ja? Veď on sa mi odcudzil, keď mi odmietol pomôcť.
Áno, jeho reakcia bola tiež oddeľujúca sa, ale verím, že na konci článku to budete vnímať ináč. Teraz sa pozrieme na to, ako by ste zhodnotili vy vaše odmietnutie niekomu pomôcť. Určite by ste sa neoznačili rovno za neochotného.
O tom, že všetci máme tendenciu vysvetľovať si správanie druhých s podstatne menšou dávkou zhovievavosti, než vysvetľujeme svoje správanie, som už písala.
On je neochotný, ja som iba jednoducho nemala čas.
Ty si tvrdohlavý, ja som dôsledný.
Ty si netaktný, ja som úprimný.
On sa napcháva, ja rád jem.
On sa háda, ja občas druhých poopravím pre ich vlastné dobro.
A často je to ešte okorenené nejakou formou vety: Ja nechápem, ako môže ten druhý robiť to, či ono.
Naučili sme sa rýchlo zhodnotiť konanie iných, kým na zhodnotenie svojho konania si nechávame čas. Svoje konanie si ľahko ospravedlníme. Napríklad slovami, nemohol som mu pomôcť, pretože som bol unavený, ponáhľal som sa, mal som pocit, že sú vhodnejší ľudia, ktorí by mohli pomôcť než som ja. Existujú desiatky dôvodov, prečo niekomu nemôžete pomôcť a nemyslíte to nijako v zlom, však?
Čo keby ste takýto čas dopriali aj ostatným a poskytli im výhodu porozumenia, ktoré si užívate vy, keď si ospravedlňujete svoje odcudzujúce reakcie? Namiesto zloby, hnevu a odsúdenia by ste sa zastavili a snažili sa vnímať situáciu zo širšej perspektívy? Veď nerobia tí druhí v podstate to isté, čo vy?
Zakúste všetko, čo druhí robia alebo hovoria, akoby ste to urobili alebo povedali vy sami.
Čo bude výsledok? Vo vašich vzťahoch bude menej hnevu, hodnotenia a nepochopenia, pretože ich nahradí porozumenie a prijatie. Rozšírite si hranice svojej lásky a uvedomíte si, že nie ste VY a TÍ OSTATNÍ, ale že sme iba všetci, ktorí máme rovnakú potrebu lásky, pochopenia a jednoty.
S láskou, J♥n♥ Ml♥d♥