Často dostávam otázku: Čo mám robiť so svojimi nepríjemnými pocitmi?
Pravdupovediac, teším sa z nej. Je to signál, že ľudia hľadajú nové spôsoby „práce“ so svojimi nepríjemnými pocitmi, než sú tie, ktoré sa naučili v detstve a z ktorých si postupne vytvorili nevedomé zautomatizované návyky.
Čo bežne so svojimi negatívnymi pocitmi robíme?
Najčastejšie ich odmietame. Tak, ako ich odmietali naši rodičia, pretože tiež nevedeli, čo s nimi, či už u seba, alebo u svojich detí. Niekedy ich ešte mohli aj zľahčovať, či od nich všakovako odvádzať pozornosť. Všetko s jedným cieľom – nech tie nepríjemné pocity zmiznú.
Všetci sme už ale zistili, že to, čo nechceme a odmietame, nielenže nezmizne, ale často je toho ešte viac.
Naše nepríjemné pocity, či emócie nanešťastie nie sú ako zranení ľudia, ktorí sa urazia a odídu, keď im povieme, že už ich nechceme vidieť. Sú skôr ako korkové zátky, ktoré keď sa snažíme ponoriť do vody, na chvíľu pod vodou zmiznú, ale iba preto, aby z nej vyleteli von niekde inde.
Takže ak aj vy cítite, že je čas prestať korkovú zátku tlačiť pod vodu, ponúkam vám nový prístup k svojím negatívnym emóciám. Prístup, ktorý je zároveň cestou do vášho SRDCA. Do miesta, v ktorom všetci túžime byť, z ktorého sa chceme pozerať na svet a z ktorého chceme konať.
Táto cesta sa skladá z piatich krokov a začína sa v bruchu. Tam, kde svoje nepríjemné pocity cítime najčastejšie.
Krok číslo 1 – ZISTITE VIAC O SVOJICH POCITOCH
Slovným spojením nepríjemné pocity hádžeme do jedného vreca všetky pocity, čo nás otravujú, bez toho, aby sme vedeli, o čo konkrétne ide. Ten dôvod, prečo sme si to takto zvykli, je pochopiteľný – nechceme sa v tom pitvať, pretože je to nepríjemné a udržiava nás to v tom, čo vlastne chceme dať čo najrýchlejšie preč.
Ale s démonmi je to tak, že keď ich pomenujeme, stratia na svojej sile. Platí to aj o démonovi Nepríjemné pocity.
Skonkretizujte si preto svoje pocity.
Čo naozaj cítim? Kde v tele to cítim a ako silno?
Bolo by fajn dostať sa k naozajstným pocitom, ktoré sa týkajú smútku, strachu, či hnevu. Ale úspech môže byť na začiatku aj to, že viete pomenovať konkrétnejšie, ako sa cítite, než len že nepríjemne.
Krok číslo 2 – ZVEDOMTE SI SVOJE MYŠLIENKY a neverte im
Na čo ste mysleli pred tým, než ste si uvedomili svoj nepríjemný pocit?
Viem, často to ani netušíme, pretože svoje myšlienky máme zautomatizované a nevedomé.
Ale našim pocitom predchádzajú myšlienky. A po pocitoch prichádzajú na rad činy. Často sa však zacyklíme práve v myšlienkach a pocitoch. Myšlienka privodí pocit, pocit sa utvrdí v ďalšej myšlienke a tá pocit zväčší. Našťastie však máme možnosť z tohto zacyklenia vyjsť von. Cez zvedomovanie si svojich myšlienok.
Keď už teda zistíte, na čo ste mysleli alebo na čo myslíte, je treba svoje myšlienky SPOCHYBNIŤ. Najmä týmto dvom typom myšlienok nemáte veriť.
Myšlienky, v ktorých figurujú slová ako NIKDY, VŽDY, STÁLE, KAŽDÝ, NIKTO, VŠETCI, NIČ, VŠETKO, NIKDY a tak podobne. Takéto myšlienky nie sú pravda o živote, ani o vás a ani o druhých. Sú to myšlienky, ktoré vychádzajú z vašich presvedčení.
Myšlienky, ktoré začínajú takto: Mám pocit, že ON, ONA, SVET robí niečo, nejako sa tvári, či podľa nás cíti. Týmto tiež nemáme veriť, pretože nemajú nič spoločné s realitou. Je to len naše vnímanie sveta a ostatných opäť cez naše presvedčenia o svete, živote, sebe a druhých.
Čo teda s nimi ďalej, keď im nemáme veriť?
Krok 3 – POZRITE SA NA FAKTY
Čo naozaj vidím, čo naozaj počujem? Čo kto povedal, čo som povedala ja?
FAKT je niečo objektívne, niečo, čo by videl aj niekto iný, kto by bol prítomný v danej situácii.
Keď si napríklad myslíte, že niekto sa na vás hnevá, nie je to fakt (pokiaľ to nemáte overené). Fakt je ten, že možno uplynula hodina a nedošla vám od neho odpoveď na vašu správu (ak si poviete, že už hodinu neodpísal na vašu správu, toto tiež nie je fakt, lebo on možno odpísal, ale zabudol odoslať, alebo zlyhala technika). Alebo je faktom to, že zaťal čeľuste, začal sa pozerať von oknom a potom z izby odišiel.
Samozrejme, niekedy môže byť faktom aj to, že niekto sa na vás naozaj hnevá. No ale veď môže. Hnev je emócia, ktorá vzniká vtedy, keď nemáme naplnené naše predstavy o svete. Takže sa môže hnevať, pretože nespĺňate jeho predstavy. Ale je to o ňom, nie o vás. O vás je len to, či môžete a chcete urobiť niečo, čím naplníte jeho predstavu.
Krok 4 – NÁJDITE SVOJE NENAPLNENÉ PREDSTAVY A POTREBY, ktoré sa vždy za nepríjemnými pocitmi skrývajú.
Nepríjemné pocity – či len všeobecne pomenované, alebo rozmenené na „drobné“ – sú vždy len signálom toho, že nemáme niečo naplnené. Niečo okolo nás sa deje ináč, než by sme chceli.
Čo to je? Čo by malo byť ináč, než je? Čo teraz potrebujem, čo je pre mňa dôležité?
Viem, toto tiež nie je jednoduché rozpoznať, najmä keď veríme tomu, že naše potreby nie sú dôležité a nikomu na nich nezáleží. A keď k tomu pridám, že by sme sa mali dostať až k takým potrebám, ktoré nesúvisia s druhými ľuďmi, stáva sa to ešte ťažším.
No, ale na začiatku bude stačiť, ak budeme schopní pomenovať svoje potreby aj v tom kontexte, že On, Ona by mali niečo pre nás spraviť, či nejakými byť.
Keď si svoje potreby pomenujete, hľadajte, kto by vám ich mohol naplniť. Možno On, či Ona. Viete ich o to požiadať? Alebo možno stačí, ak si ich naplníte vy sami, ak si vy sami dáte to, čo potrebujete od druhých.
Môže sa stať, že niekedy vaša potreba nebude môcť byť uspokojená. Alebo ju ten, koho požiadate, odmietne naplniť (z rôznych dôvodov, ale má na to právo). Vtedy máte PRIJAŤ, že teraz, v danom momente ostane vaša potreba nenaplnená.
Krok 5 – BUĎTE VĎAČNÍ
Za to, že ste došli až sem a viete, čo nemáte naplnené. Za to, že viete, čo potrebujete. Za všetko, čo máte a čoho sa vám v živote dostalo. Určite toho nie je málo. Neostaňte iba pri myšlienkach, hľadajte pocit. Cíťte svoju vďačnosť, možno tak, že budete cítiť teplo pri srdiečku. Cíťte, že ste vo svojom srdci.
Tak a to je celá nová „práca“ s vašimi nepríjemnými pocitmi. Týchto päť krokov vás zároveň dovedie k vášmu srdcu. Opustíte svoje brucho, kde sú vaše nepríjemné pocity a myšlienky s nimi spojené a cez hlavu – fakty, prejdete do srdca. Tam sú vaše potreby a vďačnosť.
Ak totiž ostaneme iba „v bruchu“ a budeme sa točiť medzi nepríjemnými pocitmi a myšlienkami, naše činy budú o tom, že sa uzatvoríme, odpojíme a budeme sa točiť v odpore. A frekvenčne klesať dole.
Ak sa nám podarí dostať sa do svojho srdca, ak zistíme, čo je pre nás dôležité, dáme sami sebe uznanie a hodnotu. Keď pocítime v sebe skutočnú vďačnosť, môžeme sa otvoriť – sebe, druhým i životu, a tak zažiť to, po čom najviac túžime – SPOJENIE. Hoci možno na začiatku len sami so sebou. Bude v nás narastať pocit dôvery, lásky a spojenia a frekvenčne môžeme stúpať.
Ak sa rozhodnete ísť na svoje nepríjemné pocity takto, vedzte, že sa vydávate na cestu. Z vlastnej skúsenosti viem, že je to zaujímavá cesta. Čím dlhšie po nej kráčate, tým viac sa vám tých päť krokov bude zlievať dokopy.
Ak sa bojíte na ňu vydať sami, rada vás na nej budem sprevádzať.
A ešte mi napadlo, že možno vás bude zaujímať, ako sa stalo, že sme sa od svojho srdca odpojili. Písala som o tom tu.
A ak radi počúvate, môžete si tieto myšlienky vypočuť aj vo videu tu: LINK
S láskou a úctou,
Jana Mladá
