Emočné rany a o tom, ako aukáme, keď sa ich niekto dotkne

Nedávno sa ma kamarátka pýtala, či mohla nejako zabrániť hádke, ktorá vznikla medzi ňou a jej manželom. Na začiatku vraj bola jej otázka, či by mohol s dačím prestať, na čo on zareagoval vetou Ty si so mnou stále iba nespokojná. Ona sa bránila, že to tak nie je, on vytiahol nejaké dôkazy jej nespokojnosti z minulosti a potom mu ona vytkla, že prečo jej stále dačo vyčíta a ďalej si to už asi viete domyslieť.

Povedala som jej, nech si predstaví, ako stoja so svojím manželom na chodníku oproti sebe a rozprávajú sa. Od chrbta jej manžela sa k nim blíži cyklista, ona ho vidí, manžel nie. V snahe čo najrýchlejšie uvoľniť cyklistovi miesto, posunie manžela na kraj chodníka tak, že ho potlačí za rameno. On vtedy skríkne: „AU, to bolí, mám tam ranu!“

A spýtala som sa jej, ako by sa v takomto prípade voči nemu zachovala.

Jej odpoveď bola: „Povedala by som mu Prepáč, nechcela som. Nevedela som, že tam máš ranu.“

Myslím si, že by taká bola aj odpoveď väčšiny z vás v podobnej situácii. Keby ste sa dotkli niekoho rany, o ktorej ste nevedeli, tak by ste sa proste ospravedlnili.

Ako to súvisí s jej hádkou s manželom?

Okrem rán na tele máme aj rany na duši. Sú ukryté nielen pred druhými, ale často aj pred nami samými. Ale keď sa ich niekto dotkne, tiež nás to bolí. A hoci tiež kričíme od bolesti, ospravedlnenie neprichádza.

Prečo? Pretože namiesto klasického AU kričíme ináč. Namiesto AU vykríkneme

  • výčitku,
  • kritiku,
  • hodnotenie,
  • odsúdenie
  • alebo sa začneme obhajovať.

Toto všetko sú naše obranno-útočné reakcie, aby sme sa k bolesti vôbec nedostali. Takto od seba bolesť odháňame a podvedome je projektujeme na tých, ktorí ju spôsobili.

A tu je odpoveď na otázku, či moja kamarátka mohla dajako zabrániť hádke so svojím manželom. MOHLA.

Keby urobila to, čo by urobila vo fiktívnej situácii na chodníku – keby sa mu ospravedlnila hneď ako začal aukať. Lebo už jeho prvá veta po jej otázke: „Stále si so mnou nespokojná“, bola AU.

Na zabránenie hádky stačilo povedať: „Mrzí ma, že som sa ťa dotkla.“

A potom sa pokúsiť o menej zraniteľnejšiu komunikáciu. Napríklad namiesto Prestaň s tým, by mohla povedať: Mohol by si urobiť to alebo ono?

Myslite totiž aj na to, že otázky so zápormi, so slovíčkom Prečo, skryté príkazy, či nepriame hodnotenie, sú potencionálne jatriče rán vašich blízkych.

Samozrejme, niekedy sa stane, že nech by ste sa snažili akokoľvek, stále sa budete dotýkať nejakej emočnej rany vášho partnera. Môže to byť napríklad vtedy, ak je príliš citlivý na kritiku alebo negatívne hodnotenie, a preto na vás môže zareagovať útokom aj na vašu dokonalú vetu (ako sa to stalo mne v tomto príbehu). Ale vy už teraz viete, že to robí podvedome preto, aby svoj nepríjemný pocit z bolesti naprojektoval na vás.

Viem, jeho slová sa potom dotýkajú vašich rán a je ľahké skĺznuť do toho istého, čo robí ten druhý. Ale to sme už roky nacvičovali a veľa radosti nám to neprinieslo. Je čas s tým prestať.

Ak je vašim zámerom byť viac v spojení, než v hádkach a tichu, môj návod je jasný a účinný: Buďte to vy, kto zastaví vzájomné zraňovanie sa a vlnu projektovania bolesti jeden na druhého.

Buďte si vedomý svojich myšlienok a pocitov a keď vás to bude ťahať do klasickej útočno-obrannej reakcie, zastavte sa, nadýchnite sa a spomeňte si na chodník, cyklistu a rany. A hoci sa vám tiež chce aukať, pretože sa váš partner nechtiac a nevedome dotkol vašej rany, neurobte to.

PREVEZMITE ZODPOVEDNOSŤ za svoje konanie – za to, že sa dotkli jeho rany a ospravedlňte sa. NEBERTE SI jeho konanie OSOBNE a reagujte čo najvecnejšie. Partnera berte tak, že on o tomto nemá ani potuchy, takže je malá šanca, že hádku bude schopný zastaviť on.

A ešte zopár slov k tomu, ako to reakcie toho druhého nebrať osobne.

Odstráňte slovo JA vo vete, ktorou by ste chceli popísať, čo ten druhý robí. Uznajte mu jeho momentálne vnímanie sveta i vás a vedzte, že to nie je o vás. Jeho reakcie sú o ňom.

Verte, že priamo vám on nič nerobí, on sa stará o to, aby necítil svoju bolesť. A to dosiahne tým, že tú bolesť naprojektuje na vás. Ak to vy dokážete chytiť a nehodiť naspäť, môžete vás oboch vyviesť z bludného kruhu vzájomnej bolestivej projekcie.

Dobrá správa je, že je jedno, kedy to urobíte. Ak sa vám to nepodarí po jeho prvom AU, môžete to pokojne urobiť po treťom, či desiatom (a samozrejme aj vašom treťom alebo desiatom). Moja prax a skúsenosti mi potvrdzujú, že hádku to zastaví vždy. Stačí, že jeden dokáže vystúpiť nad konflikt a uvidieť z nadhľadu, čo sa tam deje. Že si jatríte svoje rany a snažíte sa hádzať svoju bolesť na toho druhého.

Aby vám to išlo ľahšie, je fajn mať rozpoznané a vyliečené svoje rany. Čím menej máte rán, tým je väčšia šanca, že sa vyliečia aj rany vášho partnera, keďže už nebudete mať potrebu hádzať svoju bolesť na neho.

Etikoterapiaemočný koučing vám v tom môžu veľmi pomôcť. Som tu pre vás.

Tento obsah bol zaradený v Emocie, Komunikácia, ktorá spája, Vzťahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár