Mami, ja si prosím na večeru jogurt. Nie Sárka, na večeru budeme mať chlebík so šunkou. Ale ja chcem jogurt. Jogurt si mala včera, dnes bude chlebík. Vieš, musíme to striedať, nemôžeš papať iba jogurt. Ale ja chcem. Sárka, netráp ma, už som nám urobila chlebík, tak ho prosím ťa spapaj. Veď chlebík so šunkou
O tom, ako s druhými hovoriť tom, čo sa nám na ich správaní nepáči a aj o hrozbách, ktoré musia ÚTOKMI odvracať, keď im to hovoríme nie práve ideálne. Keď sa nám nepáči, ako sa ľudia okolo nás správajú, väčšinou im to povieme tak, že namiesto dosiahnutia želaného výsledku vyvoláme hádku. Niet sa čo diviť,
V článku O čom sa naozaj hádame 1 som opísala typický vzťahový konflikt medzi mužom, ktorý je slovne agresívny a ženou, ktorá sa plačom alebo krikom bráni. Snažila som sa za malichernosťami, ktoré riešime na povrchu, nájsť pravé príčiny našich konfliktov. Tento článok je o tom, čo sa dá urobiť, aby konflikt nevznikol alebo aby ste ho vedeli
Alebo o mužoch, ktorí sú slovne agresívni a o ženách, ktoré sa im krikom a plačom bránia. Myslím, že so mnou budete súhlasiť, že prvotnou príčinou našich konfliktov nie sú tie malichernosti, ktoré hádku spustia. Čo je na príčine toho, že sa nechávame stiahnuť do zaužívaných reakcií, aby sme sa potom k sebe prácne a ťažko znovu priblížili? Dôvody majú svoje
Nedávno som strávila týždeň pri mori v stredisku, ktoré bolo najmä pre rodiny s deťmi. Bol to pre mňa taký malý pozorovací raj, pretože tam bolo veľmi veľa emócií, či už u detí alebo u rodičov. A všimla som si aj to, že malé deti si na stôl nosili hlavne sladké jedlá. Aj pri našom stole bolo šesťročné dievčatko,
Alebo o tom, ako sa muži stávajú slabými. Rodinka na pláži, mama, otec a asi 6 ročný syn. Mama chcela, aby ju syn zahrabal do piesku. S radosťou sa toho ujal. Fúkal vietor, tak sa sem tam stalo, že ako chlapček ten piesok sypal na mamu, niečo sa z neho zdvihlo do vzduchu. Otec si
Ako sa cítite, keď sa na vás niekto blízky hnevá? Ja teda nie veľmi dobre. Hoci to bolo pred pár rokmi podstatne horšie, vnímať lásku od osoby, ktorá sa na mňa práve hnevá, nie je pre mňa vždy jednoduché. A nepomôže mi k tomu ani to, že sa v tom svojom hneve, nejakým spôsobom o mňa stará. Takže
Alebo niečo o príležitostne hysterických mamách… a aj o tom, prečo sa také stávajú práve s deťmi. „Prečo tak rýchlo strácam POKOJ, keď moje dieťa VZDORuje?“ „Prečo ma nahnevá, keď moje dieťa nerobí to, čo od neho chcem?“ „Prečo nedokážem nájsť tú polsekundu, počas ktorej by som si vybrala inú reakciu, než HNEV?“ Mnohé mamičky si
Na jednom z workshopov Ako zvládať emócie svojich detí s láskou chcel odo mňa jeden otecko nejakú zázračnú formulku, ktorou by dosiahol, aby jeho syn nechodil k horúcemu sporáku. Moja odpoveď ho nejako nepotešila a tak sa otočil k manželke, ktorá sedela vedľa neho a víťazne skonštatoval: „Vidíš, pekne ostaneme pri capnutí po zadku a bude pokoj.“ V autoritatívnej výchove bolo nastavovanie hraníc
Partneri, ktorí si skáču do reči a vstupujú jeden druhému do rozhovorov s deťmi, nie sú v rodinách ojedinelým zjavom. A takisto nie je ojedinelým zjavom, že takýto vpád do komunikácie nedopadne dobre a skončí sa konfliktom. Ako na to reagovať, ak ste v koži tých, ktorí zrazu musia prestať hovoriť, aby sa to skončilo ináč ako hádkou, či pocitom krivdy?
