Keď dieťa povie Nenávidím ťa, máloktorý rodič si zachová chladnú hlavu. Ak sa aj dovtedy snažil vyjsť s dieťaťom „po dobrom“, po týchto slovách už začne nekompromisne nastavovať hranice a trvať na tom, aby dieťa urobilo to, čo robiť nechce a čo vete Nenávidím ťa predchádzalo. A vtedy aj podvedome siahne k manipuláciám. Po akej
Nie všetko, čo nazývame pocity, sú skutočné pocity. Mnohé naše pocity sú len prezlečené mentálne programy, ktoré projektujú do vonkajšieho sveta naše strachy. Ak tieto pocity neodhalíme a budeme im veriť, pravdepodobne nimi budeme manipulovať druhými alebo sebou. Mám pocit, že ma nemiluje. Mám pocit, že mi závidí. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Mám
Čo si myslíte o tomto? Vaše myšlienky, vaše pocity, vaše slová, vaše činy, vaše správanie, vaše chyby a ich dôsledky sú vaša zodpovednosť, kým myšlienky, pocity, slová, činy, správanie a chyby ostatných vaša zodpovednosť nie sú. Nedávno som sa stretla v jednej facebookovej skupine s obrázkom, ktorý toto zobrazoval. Pod obrázkom sa vinula dlhá a celkom vášnivá
„Už som ti to stokrát hovorila. Fakt si to nedokážeš zapamätať?“ Sú vám tieto výčitky známe? Používate ich voči svojim deťom, hoci možno aj tušíte, že nikomu a ničomu nepomôžu? Najbližšie ich pokojne môžete vynechať a odpovedať si za dieťa: FAKT NEDOKÁŽEM. Keby totiž vaše dieťa vedelo a mohlo, odpovedalo by vám: Ja tak veľmi chcem,
„Čo mám robiť so svojou lenivou dcérou? Nič sa jej nechce, o všetko ju musíme pomaly prosiť. My sme ju nikdy k pasivite neviedli, vyžadujeme od nej aktivitu. Ja sama som akčná a aktívna, takže ak by to malo byť nejaké zrkadlenie, tak neviem kde. Veľmi mi to vadí a neviem, čo s tým.“ Ako je to s tým
Mnohí sa stresujú tým, že sa snažia robiť veci dokonale, čo sa často nazýva aj perfekcionizmus, a že si nevedia odpustiť žiadne pochybenie. V ich hlave znie hlas, ktorý ich kritizuje, keď pochybia, a poháňa ich do lepších výkonov, aby už nabudúce nepochybili. Tento vnútorný hlas patrí Kritikovi – Perfekcionistovi, ktorý ich dostal do stavu permanentnej nespokojnosti so
Čo vlastne sebaúcta je? Ako vzniká a prečo ju máme všetci nižšiu, než by sme chceli? SEBAÚCTA alebo aj SEBAHODNOTA je súbor všetkých presvedčení, ktoré máme o svojej osobe. Tieto presvedčenia môžu byť pozitívne aj negatívne, niektorých sme si vedomí, iných nie. O tých nevedomých sa dozvedáme najčastejšie cez vzťahy. Ak si o sebe myslíme, že
Alebo aj o tom, čo v detstve spôsobí, že niekto pravidlá dodržiava a niekto proti nim neustále rebeluje. Vždy, keď je v spoločnosti nejaká kríza a sprísňujú sa pravidlá, tak sa proti sebe postavia dve skupiny ľudí. Tí, čo pravidlá dodržiavajú a tí, čo sa proti ním búria. Tí prví sa hnevajú na tých druhých, pretože sa nimi cítia ohrození.
Myslím si, že každý vážny konflikt, ktorý vznikne, by sa mal ukončiť tým, že sa jeho aktéri spolu porozprávajú z pozície zrelých dospelých ľudí. Nemusí to byť samozrejme bezprostredne po konflikte, ale niekedy by k tomu malo dôjsť. Volá sa to NÁPRAVA. Ale viem aj to, že nie vždy sa nám chce tie nápravy robiť a vracať sa
Všetko to, čo vás na druhých hnevá, to, čo im vyčítate a za čo ich kritizujete, je vo vás. Toto je princíp ZRKADLENIA. Hoci to znie to jednoducho, mnohým to zmysel nedáva a myslia si, že to nemôže fungovať. Aké sú najčastejšie výhrady a pochybnosti tých, ktorým zrkadlenie nedáva zmysel? Výhrada prvá: NEVIEM, ČO S TÝM ĎALEJ Táto výhrada
