Prokrastinácia alebo odkladanie vecí na neskôr alebo poslednú chvíľu trápi mnohých z nás. Bežne prokrastinujeme veci, z ktorých nemáme príjemný pocit. Cítime sa pri ich vykonávaní nepríjemne a to je jasný signál pre naše podvedomie, aby sa okamžite zameralo iným smerom. Prečo? Pretože podvedomie má veľmi jednoduchý vzorec: Preč od bolesti a nepríjemných pocitov smerom k potešeniu.
Myseľ a telo tvoria ucelený systém, v ktorom prúdia informácie oboma smermi. V praxi by sa to dalo zjednodušene povedať tak, že keď sa niečo deje s telom, má to vplyv aj na myseľ a naopak, keď sa niečo deje v mysli, ovplyvní to telo. Je to taká slučka. A dobrá správa je, že tok informácií v tejto slučke vieme vedome ovplyvniť.
Štúdie ukazujú, že jedna vec nás urobí šťastnejšími a odolnejšími voči hnevu, nespokojnosti a frustrácii. A dokonca nám môže zmierniť bolesť a vyliečiť chorobu.
Napísali ste si, aké sú vaše nálepky Ja som? Ktoré z nich ste si dali sami a ktoré vám dal niekto iný? Viete, aký strach ste si za ne schovali? Nie je jednoduché toto všetko rozpoznať, ale keď sa vám to podarí, budete môcť pracovať so sebou a so svojím strachom. A čím menej strachu bude vo vašom
Každý z nás má zoznam svojich JA SOM. Ja som proste taký, Ja nie som, Toto ja nikdy nerobím tak, Toto ja vždy robím tak, Toto by som ja nikdy nezvládla, Na toto ja nemám talent, nervy, schopnosti, Ja som vždy bola takáto, Toto ja nemám rada, Toto milujem… Však to poznáte? A že ste aj
Kamarát mi nedávno spomenul, ako jeho nový kolega každý deň vytiahol z tašky desiatu, rozbalil si ju a začal frfľať: Zase bageta maslom a džemom, neznášam bagety s maslom a džemom. On sa najskôr nevypytoval, ale po nejakých dvoch týždňoch, keď už sa lepšie poznali, sa ho spýtal: Prečo nepovieš svojej žene, aby ti urobila
Sme naučení konať. Okamžite a rýchlo, aby sme mali veci pod kontrolou. Keď sa niečo prihodí, pokazí alebo nedeje tak, ako sme dúfali, že sa bude diať, tak nám v hlave beží jedna myšlienka za druhou, premietame si, čo sme mohli urobiť alebo povedať a ako to napraviť. Snažíme sa odhadnúť, čo urobí ten druhý
Vezmi tanier a hoď ho na zem. Hotovo. Rozbil sa? Áno. A teraz mu povedz prepáč. Prepáč. Vrátil sa do stavu, v ktorom bol pred tým? Nie. Už rozumieš? Posolstvo textu je jasné: Konajme tak, aby sme nemuseli hovoriť prepáč. Pretože jedno slovo nenapraví to, čo sme urobili, tak ako nedá naspäť dokopy rozbitý
To nie ja, to on je na vine. To ona za to môže. To preto sa stalo, lebo ten urobil to alebo ono, lebo okolnosti ma k tomu naviedli … Poznáte to, keď nájdete vinníka a nie ste to vy? Aké je jednoduché, ukázať prstom (hoci aj obrazne), však? A teraz sa pozrite sa na svoju ruku, keď
Ako ste na tom so zdravím? Bývate často chorí? Ak áno, tak pravdepodobne to zvalíte na svoju imunitu – zhodnotíte ju ako nízku a tu buď skončíte, alebo sa rozhodnete popracovať na jej zvýšení (pravdepodobne nejakými liekmi). Možno ste už počuli, že pokiaľ nebudete v pohode psychicky, nebude fungovať ani vaša fyzická imunita. A možno nemáte úplne jasno
