Je všeobecne známe, že súčasťou zodpovednosti za svoj život je aj zodpovednosť za svoje pocity a emócie. Aj keď mnohí si na seba berú aj zodpovednosť za pocity druhých ľudí – je to jedna zo stratégií, ktorú si osvojili v detstve, pravda je taká, že zodpovední sme iba za svoje vlastné pocity a emócie.
Nie všetko, čo nazývame pocity, sú skutočné pocity. Mnohé naše pocity sú len prezlečené mentálne programy, ktoré projektujú do vonkajšieho sveta naše strachy. Ak tieto pocity neodhalíme a budeme im veriť, pravdepodobne nimi budeme manipulovať druhými alebo sebou. Mám pocit, že ma nemiluje. Mám pocit, že mi závidí. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Mám
Čo si myslíte o tomto? Vaše myšlienky, vaše pocity, vaše slová, vaše činy, vaše správanie, vaše chyby a ich dôsledky sú vaša zodpovednosť, kým myšlienky, pocity, slová, činy, správanie a chyby ostatných vaša zodpovednosť nie sú. Nedávno som sa stretla v jednej facebookovej skupine s obrázkom, ktorý toto zobrazoval. Pod obrázkom sa vinula dlhá a celkom vášnivá
Aj tento rok mám pre vás malé numerologické zamyslenie sa nad tým, čo v sebe skrývajú čísla nadchádzajúceho roku. A návod na to, aby ste si vypočítali, aké čísla budú ovplyvňovať váš nadchádzajúci rok. Idem teda rovno na vec: ROK 2022 bude v znamení čísla ŠESŤ a zároveň v znamení troch DVOJOK. Šestka je domov, rodina, harmónia. Šestka je aj
Náš mozog sa vyvíja postupne a zároveň sa dá povedať, že jeho vývin sa nikdy nekončí. Našťastie. Vďaka jeho plasticite. Významnú úlohu v jeho vývine zohráva stres. V živote sa mu nevyhneme a zažívame ho vždy, keď nám niečo hrozí Napríklad hneď po narodení nás zoberú preč od mamy, potom nás na noc dávajú
„Už som ti to stokrát hovorila. Fakt si to nedokážeš zapamätať?“ Sú vám tieto výčitky známe? Používate ich voči svojim deťom, hoci možno aj tušíte, že nikomu a ničomu nepomôžu? Najbližšie ich pokojne môžete vynechať a odpovedať si za dieťa: FAKT NEDOKÁŽEM. Keby totiž vaše dieťa vedelo a mohlo, odpovedalo by vám: Ja tak veľmi chcem,
Tiež patríte medzi mamičky, ktoré už vyskúšali všetko, čo sa naučili v kurzoch o rešpektovaní, a cítia sa už z toho frustrované, pretože im to nejako nefunguje? Možno je načase byť za zloducha. Alebo lepšie povedané za zlodušku. Nie, nebojte sa, nemyslím tým, že by ste mali kričať a byť zlé na svoje dieťa. Ide o to, že sa
„Ako dosiahnuť, aby si deti dobrovoľne plnili svoje povinnosti a pomáhali?“ „Nevedie to, čo si písala v poslednom príspevku, k tomu, že deti nebudú nič robiť a všetko si odmakajú rodičia?“ Do týchto dvoch otázok by som zhrnula pochybnosti a strach niektorých rodičov po prečítaní si môjho posledného fb príspevku o tom, ako v deťoch ničíme ochotu pomáhať. Som
Alebo aj o tom, ako sa z chlapca stane slabý muž. Rodinka na ihrisku. Chlapček, asi päťročný, sa hral na piesku, mama a otec sedeli na lavičke pri pieskovisku. Fúkal trochu vietor. Chlapček si začal stavať tunel a nepotrebný piesok vyhadzoval lopatkou čo najďalej od seba. Vďaka vetru sa vždy niečo z toho piesku dvihlo do
„Čo mám robiť so svojou lenivou dcérou? Nič sa jej nechce, o všetko ju musíme pomaly prosiť. My sme ju nikdy k pasivite neviedli, vyžadujeme od nej aktivitu. Ja sama som akčná a aktívna, takže ak by to malo byť nejaké zrkadlenie, tak neviem kde. Veľmi mi to vadí a neviem, čo s tým.“ Ako je to s tým
